V polovici leta vydala Národná banka Slovenska správu o prínose nášho členstva v EÚ, ktorý vyčíslila od začiatku nášho vstupu až doteraz na 15 percent HDP. Ako sa k uvedenému číslu dopracovala nevieme, čo však vieme, že na spomínanom raste HDP sa podľa NBS podieľali priame euro platby, nižšie náklady na financovanie verejného dlhu a možnosť vyššej integrácie nášho hospodárstva do medzinárodného obchodu. Pokiaľ ide o priame platby v objeme až 24 miliárd eur, tak nevieme, či tento objem peňazí bol odsúhlasený len európskym parlamentom alebo peniaze prišli na príjmovú stránku štátneho rozpočtu. Dôvodom pochybnosti je informácia, že doteraz sme nevyčerpali peniaze ešte z predchádzajúceho rozpočtového obdobia 2021-2027. Tiež nám chýba informácia koľko sme za sledované obdobie zaplatili príspevky do európskeho rozpočtu ako aj koľko peňazí sa vo forme dividend vyviezlo za naše hranice od podnikajúcich zahraničných spoločnosti.
EÚ stráca doterajšiu ekonomickú atraktivitu
Pokiaľ ide o nižšie náklady na financovanie verejného dlhu, tak áno máme nižšie výnosy pri emitovaní štátnych dlhopisov ktorými financujeme štátne dlhy v porovnaní s nečlenskými štátmi eurozóny. V rámci eurozóny sú však naše výnosy zo štátnych dlhopisov výrazne vyššie ako trebárs v Nemecku, čo pri našej narastajúcej zadlženosti vyvoláva oprávnené otázky ako ďalej v zadlžovaní našej ekonomiky pokračovať. Po vstupe do EÚ nastal príliv zahraničného kapitálu ktorý využíval našu kvalifikovanú a lacnú pracovnú silu, čo sa prejavilo aj na raste HDP, ktorý v ďalších rokoch dosahoval až 73 percent priemeru únie. Dnes sa však situácia výrazne zhoršila, keďže náš podiel klesol na 68 percent, pritom v susednom Česku je tento podiel až 90 percentný. Slovenská ekonomika sa v rámci globalizácie aktívne zapojila do medzinárodnej deľby práce predovšetkým v automobilovom priemysle, keď v počte vyrobených aut na osobu sme dosiahli svetové prvenstvo. Ako to bude ďalej si počkajme, keďže registrujeme rozširujúcu sa priepasť medzi čoraz viac stagnujúcimi európskymi ekonomikami a napokon rýchlejšie rastúcimi ázijskými ekonomikami. Medzinárodný obchod sa na našom HDP podieľal až 36 percentami a preto naša účasť v ňom je pre nás existenčná záležitosť. V najbližšom období sa však musíme prispôsobiť novému geopolitickému rozdeleniu sveta a tak si kladieme oprávnenú otázku, aké miesto v ňom bude mať slovenská ekonomika, keďže všetci pociťujeme, že európsky kontinent v konkurencii predovšetkým ázijských krajín začína ťahať za kratší koniec.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.