Zámerne som pre tú vtedajšiu vojenskú operáciu použil slovo vstup, nie invázia, ani okupácia, ale ani internacionálna pomoc…
Pre mnohých komunistov (vraj rozdelených na dva tábory), ale aj nekomunistov tým skončila jedna éra. Skončila sa tzv. Pražská jar. Vraj pokus o vlastnú cestu socializmu, vraj pokus o socializmus „s ľudskou tvárou“. Hovorí sa, že napríklad slovo demokracia nemá prívlastky. Ak ich dostáva, prestáva byť sama sebou. Možno je to tak aj v prípade socializmu…
Ak niečo môžem vyčítať minulému režimu, potom to, že nevedel ľuďom niektoré veci lepšie vysvetliť. Jednak nevedel ľuďom vysvetliť a doložiť lesk a biedu života na Západe, jednak nevedel vysvetliť, prečo bol vstup vojsk proklamovanou „internacionálnou pomocou“. Namiesto toho od Strany odohnal mnoho autentických komunistov a namiesto nich do Strany začali vstupovať popri pravoverných komunistoch aj kariéristi typu Petra Pavla a jemu podobných. Normalizačné „čistky“ otriasli prestížou socialistického hnutia. Bolo by chybou si to dnes nepriznať.
Na druhej strane prišlo obdobie dvadsaťjeden rokov, v ktorých sa dalo žiť dôstojným a relatívne pokojným životom. 21 rokov, keď sa rodičia nebáli mať deti, keď existovali celkom normálne vzťahy na pracovisku, keď sa človek nebál toho, čo bude zajtra a nezotročovala ho hypotéka. Vtedajší režim doslova počítal s každým človekom. Naproti tomu režim po roku 1989 nepočíta s celým národom. A nejedná sa o „kapitalizmus s ľudskou tvárou“ ani náhodou!
Aj dnešnými slovami mnohých vtedajších disidentov sa v období rokov 1968 až 1989 našiel v spoločnosti priestor pre ľudskú slušnosť či solidaritu, zmetenú až novembrovým uragánom v 89. roku.
Medzinárodné vojenské otázky išli tak trochu mimo nás. Ako idú dnes. Podľa najnovších prieskumov nezaujatej časti historickej vedy išlo v roku 1968 o vyrovnanie (akúsi paritu) vojenských síl a išlo o rozmiestnenie zbraní medzi Východom a Západom. Objavujú sa tiež nespochybniteľné dôkazy o tom, že v Československu v priebehu tzv. Pražskej jari prebiehali procesy a pokusy demontáže socializmu a akýsi plán „farebnej revolúcie“. O tom, že za západnou hranicou neboli štáty a armády bez zbraní, dnes tiež niet pochýb.
Z hľadiska ekonomického sme mali suverénny a sebestačný štát. Môžeme to isté povedať teraz?
Dejiny naozaj nie sú čiernobiele. Virtuálny pohľad na minulosť samozrejme prináša aj úvahy o tom, že privatizačná „lúpež tisícročia“ mohla v Československu nastať o 21 rokov skôr. A že v roku 1989 tiež nikto z vplyvných „nesľuboval“ zánik socializmu a že mnohí naivne uverili v návrat tzv. 68 k moci.
Varšavská zmluva vznikla až po NATO. S jej zánikom však NATO nezaniklo! Východný blok bol po roku 1989 podvedený a zneužitý, čo má dnes fatálne a krvavé dôsledky na východe Európy. Znova sa tam implementoval militarizmus a fašizmus, ktorý bol 30 rokov živený zo Západu.
Veľa slovenských občanov nechápe, o čo ide vo vojne na Ukrajine. Mnoho ľudí si stotožňuje dianie na Ukrajine s udalosťami roku 1968 v Československu. Mnoho ľudí si premietlo do vojny na Ukrajine svoju vlastnú, ale aj zdedenú frustráciu z augusta 1968 v Československu. To, že vtedy nemohli alebo nechceli pochopiť medzinárodné súvislosti, že sa vtedy nemohli či báli hlasno prejaviť. Tak si to v minulom a tomto roku chceli „vykompenzovať“ a „vydemonštrovať“ tým, že sa emocionálne stotožnili so zemou, v ktorej však už 8 rokov prebieha občianska vojna a v ktorej existujú prvky nacizmu.
Buďme vďační našim minulým, československým socialistickým politikom, že sa zasadili o to, aby u nás občianska vojna nikdy nebola. A aby sa tu neopakoval návrat fašizmu!
Minulosť nie je čiernobiela a čiernobiely iste nebol ani rok 1968 v Československu. Môžeme si však dnes priať iba jediné. Mier svetu a dôstojnosť každému človeku. V každej dobe!
„Bojom proti fašizmu bojujeme za lepší svet!“
V každej dobe…
A ešte jedno prosím majme na pamäti.
S pádom tábora socializmu padol v Európe aj tábor mieru.
A zbrane sa dnes, znova, rovnako ako počas druhej svetovej vojny, presúvajú zo Západu smerom na Východ…
Autor: Marek Adam
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
(1) Marek Adam: Malé zamyšlení k jednomu osudovému, rozhodně však ne černobílému datu, zvedavec.news, 21.08.2023
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.