Zápisky z manéže
Tak ako človek, aj zviera predstavuje zvláštnu individualitu, ktorá sa vyznačuje všeobecnými vlastnosťami svojho druhu, ale má svoj osobitý charakter, temperament, pamäť a nadanie. Každý živý tvor má aurické vyžarovanie. Zvieratá myslia, snívajú, premýšľajú, rozlišujú, uvedomujú si okolité prostredie. Slovami Rainera Holbeho, dokážu urobiť z nešťastných a stresovaných ľudí, prenasledovaných nepriazňou osudu, jedincov, ktorí sa budú cítiť oveľa lepšie. Cirkevní predstavitelia zvieratám nepriznávajú nesmrteľnú dušu.
Holbe v knihe Záhadné síly zvířat a rostlin uviedol prípad leva z rumunského cirkusu Jambo v Kuvajte. Levovi sa nepodarilo jedno artistické číslo, čo ho tak vyviedlo z miery, že sa zahryzol krotiteľke do krku a usmrtil ju. Leva to však mrzelo až tak, že začal odmietať potravu a dobrovoľne zahynul hladom. Dňa 16. mája došlo v ranči pri Žiline k usmrteniu ošetrovateľa a spolumajiteľa. Zabil ho jeho lev, keď vošiel za ním do výbehu. Šelmy, ktoré boli s týmto levom vo výbehu, boli tiež utratené, pre riziko zopakovania sa situácie. V objekte zostalo ešte ďalších 16 levov a tigrov. Jedného leva chcel prijať majiteľ kamenárstva z južného Slovenska, ktorý už dlhšie chová levicu. Neumožňujú to však naše zákony, lebo do súkromných chovov lev ísť nemôže. A tak je osud 16 šeliem neistý, hrozí im uspanie, čiže smrť, alebo pravdepodobne poputujú ďaleko za hranice, až do Indie. Levica, keď bola menšia, chodila medzi ľuďmi v kancelárii, dnes už ako veľká mačkovitá šelma obýva sama dobre zabezpečený veľký klietkový výbeh za dedinou. Aj pred štyrmi rokmi usmrtil lev v moravskej obci Zděchov svojho majiteľa, lev ho napadol už predtým v roku 2012, vtedy ho zachránila levica a jemu sa podarilo ujsť. Ale aj levica už predtým napadla človeka, keď ju chodil venčiť na vôdzke.
„Všetky šelmy bez výnimky sa dajú vychovať ako domáce zvieratá, ak ich človek má od mláďaťa a správne s nimi zaobchádza,“ uviedol Carl Hagenbeck v knihe O zvířatech a lidech. V jeho škole drezúry prešlo mnoho krotiteľov zvierat 20. storočia. Hagenbeck (1844 – 1913) obchodoval so zvieratami, cvičil ich, vystavoval, financoval výpravy, bol zakladateľom moderných zoologických záhrad, zoo parkov a je označovaný za veľkého milovníka zvierat (aj keď podľa dnešných ochranárskych kritérií by to bolo skôr naopak), jeho cieľom bolo prebúdzať v ľuďoch lásku a porozumenie k živej prírode. V zoologickej záhrade Hagenbeck Tierpark má dokonca bronzovú sochu. Jeho syn Lorenz viedol cirkus a syn Heinrich pomáhal budovať zoologické záhrady po celom svete aj v Prahe. Hagenbeck v rokoch 1901 – 1902 doviezol z Ázie 39 koní Převalského, čo dopomohlo k ich úspešnému odchovu v zajatí, keďže v divočine toto zviera vyhynulo už v 60. rokoch minulého storočia. „S krotením divokých zvierat som vykonal snáď viac pokusov ako ktorýkoľvek z mojich súčasníkov… Poznal som, že v každom drieme, podobne ako v človeku, dobré aj zlé, že to dobré sa dá rozvíjať a zlé potlačovať,“ napísal vo svojej knihe Hagenbeck. Drezúra šeliem je a bola nebezpečná činnosť. Autor tvrdil, že násilím sa nedá dosiahnuť ani stotina toho, čo láskavosťou. Zvieratá sú schopné rozlišovať, ako s nimi kto zaobchádza, a majú veľmi dobrú pamäť. Napriek náladovosti má väčšina veľkých šeliem dobromyseľnú povahu, ale drezúra od nich požaduje niečo, čo je im cudzie.
Základom drezúry je poslušnosť. Zvieratá majú rovnako ako ľudia rôzne povahy a schopnosti. Niektoré odmietajú poslúchať, niektoré sú neobratné, iné skôr zabúdajú. Napríklad z 21 levov sú schopné drezúry štyri, ale ani to nie je konečné číslo. Mnohé šelmy dobre začnú, ale časom znervóznia, keď sú spolu s inými zvieratami, a môžu cvičiteľa napadnúť. Každé zviera dostane svoje meno, na ktoré musí reagovať, aby si zvyklo na jeho zvuk, a každému je určené jeho miesto, keď vstúpi do manéže. Na tento účel slúžia malé podstavce, vždy umiestnené na rovnakom mieste, a každé zviera sa musí naučiť sadnúť si na ten svoj. Aj po každom vykonaní cviku. Keď lev vystúpi na podstavec, kam ho popohnal krotiteľ, dostane za odmenu kus mäsa.. Lev nemá trpezlivosť ostať sedieť a vtedy ho musí cvičiteľ mnohokrát priviesť späť na jeho miesto. Krotiteľ musí mať pri nácviku asistenta, ktorý dohliada na zvieratá, keď je otočený chrbtom, vtedy zvyknú šelmy zaútočiť. Pri vystúpení pred publikom už asistent neúčinkuje a krotiteľ musí mať (citlivo) navnímané všetko, čo sa deje pred ním, ale aj za jeho chrbtom. Príliš agresívne a spurné jedince sa musia vylúčiť, lebo by mohli byť zlým príkladom pre ostatné. Trestanie môže vystupňovať ich odpor ešte viac. Aj zvieratá, ktoré nevydržia sedieť chvíľu na jednom mieste, sa musia vymeniť. Aj tie, ktoré vnášajú do práce neistotu. Krotiteľ musí byť vyzbrojený obrovskou dávkou trpezlivosti a nekonečne veľakrát čísla opakovať. Nové zviera medzi stálicami môže vyvolať nervozitu. Stačí málo a ak cvičiteľ ešte použije násilie, môže aj inak dobrácke zviera zaútočiť. Šelmy sú veľmi podráždené najmä počas ruje, keď žiarlia na každého, kto sa k levici priblíži, aj na ľudí. K vyšším stupňom drezúry patrí drezúra zvierat, ktoré sú v prírode protivníkmi, napríklad spoločné vystúpenie tigrov, levov, koní, psov alebo kôz. Zvieratá si musia najprv na seba zvyknúť, uviažu sa tak, aby na seba videli. Zvyknú si na svoj pach, budú pri sebe spať a žrať a vzájomná prítomnosť ich nebude vyrušovať. Postupne sa dajú dohromady v špeciálnom zamrežovanom priestore. Dobrý cvičiteľ dokáže za štyri mesiace s tuleňmi také kúsky, že dokážu aportovať, bubnovať alebo strieľať.
Kombinovanie šeliem s domácimi zvieratami, spojenie protikladov, sa však neskončí vždy ideálne. Raz dal krotiteľ dohromady medvede a hyeny. Medvede chvíľu bručali, hyeny zavíjali, ale netrvalo dlho a zvykli si a spriatelili sa. Keď vstúpil k nim do klietky, dal pokyn ošetrovateľovi, aby vytiahol mrežu a pustil k nim aj levy. Zvieratá sa zdali pokojné, ale bolo to len zdanie. Medvede sa rozbehli k levom, možno preto, aby ich vyzvali k hre. Levy to však vzali ako útok a v okamihu tvorili všetky šelmy, jedno revúce, zavíjajúce chaotické klbko. Šlo o život. Krotiteľ sa natisol do kúta klietky a zavolal ošetrovateľa, aby do nej vsunul mrežu a oddelil ho od zvierat. Zvonku zvieratá potom rozohnali. Väčšinu prípadov, keď dochádza k zraneniam, majú na svedomí práve medvede, najmä počas ruje sú veľmi nepokojné a nevyspytateľné a krotiteľ musí byť veľmi obozretný. Medvede sú vhodné na drezúru len v mladom veku. S pribúdajúcimi rokmi začínajú byť šelmy už nebezpečné a nie sú vhodné na domáci chov. Krotiteľ musí ostať pokojný, lebo neistotu a strach šelmy okamžite vycítia. Veľké mačkovité šelmy sú na rozdiel od vlkov a psov veľmi náladové a nevyspytateľné. Jeden deň sa s nimi hráte a na druhý deň vás môžu zabiť, či už úmyselne, alebo nechtiac.
AUTOR: Vladimír Líška
