O dvanástich hlavových nervoch sa vie už od staroveku. Všetky hlavové nervy sú párové, každá dvojica vychádza z mozgu vľavo a vpravo. Označujú sa rímskymi číslicami od I po XII. Pre medikov sa vymýšľali rozličné pomôcky na to, aby si ich zapamätali. Aj po niekoľkých rokoch po ukončení lekárskej fakulty môžete zobudiť jej absolventa o polnoci a taký rozospatý ich odrecituje presne po poradí.
My sa budeme venovať dvom z nich: čuchovému nervu (n. olfactorius – hlavový nerv I) a trojklanému nervu (n. trigeminus – hlavový nerv V). Hlavovému nervu V (HN V) len okrajovo. Vlákna hlavového nervu I (HN I) sa začínajú v čuchovej sliznici nosa. Bez akýchkoľvek anatomických podrobností či rigorozity uvádzame, že čuchová sliznica nosa sa nachádza v hornej časti nosovej dutiny, pričom zasahuje aj do jej strednej časti. Na doplnenie – cez spodnú časť nosovej dutiny prechádza hlavná porcia vzduchu pri dýchaní nosom. Uvádza sa, že cez hornú časť prechádza len asi 10 až 15 % vzduchu. Samotný HN I vstupuje cez „dierkovanú“ časť čuchovej kosti, odborne lamina cribrosa, priamo do mozgu. Axóny čuchových buniek (s istou nepresnosťou môžeme čuchové bunky zaradiť medzi neuróny, ktoré majú axóny, resp. axónové výbežky) prechádzajú do mozgu priamo, bez vmedzerených prepojení. Práve táto črta predstavuje hlavnú „dráhu“ na vchod patogénov priamo do mozgu. Plocha čuchovej sliznice nie je veľká. U človeka je to približne 5 až 10 cm2. Na porovnanie čuchová sliznica psa má asi 150 cm2, pričom sa uvádza, že u niektorých plemien stopovacích psov môže mať aj vyše 300 cm2. Mimochodom, čuch je vývojovo najstarší zmysel.
V nosovej dutine sa nachádzajú aj iné, voľné konce trojklaného nervu. Konkrétne hornej vetvy HN V. Väčšina zápachov však stimuluje obidva nervy – HN I a HN V. Pravda, HN V až pri vyšších koncentráciách alebo objemoch. Pacienti s poruchou čuchu pri HN I dokážu „cítiť“ niektoré „nečisté“ zápachy, napr. čpavok alebo gáfor. Naopak, zápach vanilky je „vyhradený“ len pre HN I, HN V je preň „hluchý“ a „slepý“. Pre úplnosť spomeňme ešte vomeronazálny orgán. O jeho funkcii v dospelosti však zatiaľ nemáme spoľahlivé informácie.
Akoby toho v nose nebolo dosť, nachádza sa tu ešte jeden (párový) nerv. U človeka bol prvý raz opísaný v roku 1905. Mal rozličné pomenovania: nervus terminalis, nový nerv, Pinkusov nerv, koncový nerv. V súčasnosti sa väčšina autorov zhoduje na názve nerv nula – HN 0. Inými slovami, panuje zhoda, že tento nerv je trinásty hlavový párový nerv. Jeho objav prišiel pomerne neskoro a prijatie do rodiny párových hlavových nervov bolo rozpačité. Súvisí to s tým, že jeho priebeh je prakticky identický s HN I, a teda mnohí autori ho ako samostatný nerv nerozlišovali. Ide to až tak ďaleko, že vo väčšine starších učebníc anatómie sa o ňom nenachádza žiadna zmienka. Čo sa týka jeho fyziologickej funkcie, HN 0 je funkčne spätý s neuroendokrinnou reguláciou reprodukcie človeka. Vnútri nervu sa nachádza neurohormón, ktorý sa nazýva gonádotropín uvoľňujúci hormón (GnRH). Bez akýchkoľvek podrobností je potrebné spomenúť, že bez GnRH sa u ženy neuskutoční ani jedna ovulácia a ani jedna gravidita a u muža neprebehne tvorba spermií. GnRH je naozaj veľmi „mocný“ hormón a bez neho by sa doslova a do písmena prestali rodiť deti. Je to celé veľmi zvláštne, pretože u človeka má podobnú (hlavnú) funkciu hypofýza, ale tá ako vieme, nesídli v nose. Pri vylučovaní GnRH ovplyvňuje aj čuchový nerv – HN I. Aby toho nebolo málo, zistilo sa, že HN 0 obsahuje (a vylučuje) inú tentoraz veľmi jednoduchú molekulu – oxid dusnatý (NO). Samotný NO zohráva kľúčovú úlohu pri obrane sliznice nosa proti patogénom. Tým sa (spolu)vytvára tzv. slizničná imunita.
Ak ste článok prečítali až sem, tak mi dovoľte vyjadriť moje pozorovania ohľadom niekoľkých vĺn hrubo nátlakového celoplošného testovania, ktoré sa uskutočnilo na Slovensku, ako aj testovania ako takého mimo spomínaných vĺn. Testovacia palička má približne 15 cm. Pri testovaní, ako som mal možnosť opakovane vidieť, „sa zasúvala“ hlboko do nosa (nosovej dutiny). Tento postup považujem za, jemne povedané, nezvyčajný. Ak sa niečo nachádza v hĺbke nosa, musí sa nachádzať aj na jeho okraji.
AUTOR: Ján Lakota
