Ak by Rusko použilo kazetovú muníciu, išlo by o „vojnový zločin“, vyhlásila 1. 3. 2022 tlačová tajomníčka Bieleho domu Jen Psakiová. Takmer po roku a pol Bidenova administratíva dodáva kazetovú muníciu do Kyjeva. Dvojaký meter je na západe obvyklý – použitie kazetovej munície je vojnový zločin iba vtedy, keď ju použije niekto iný ako USA.
Kazetová munícia je forma výbušnej zbrane zhodenej zo vzduchu alebo vystrelenej zo zeme, ktorá uvoľňuje menšiu submuníciu – malé bomby na zabíjanie personálu, ničenie vozidiel, pristávacích dráh alebo vedení na prenos elektrickej energie. Výhoda oproti veľkej bombe je pokrytie oveľa väčšieho územia dostatočne ničivými výbuchmi.
Keďže kazetové bomby uvoľňujú veľa malých bômb na širokú oblasť, predstavujú riziko pre civilistov počas útokov aj po nich. Nevybuchnuté bomby môžu zabíjať alebo mrzačiť civilistov desaťročia po skončení konfliktu a ich lokalizácia a odstránenie sú nákladné. Táto miera zlyhania sa pohybuje od 1 do 40 percent alebo viac.
Druhy kazetovej munície
Prvou používanou kazetovou bombou bola nemecká SD-2, bežne označovaná ako Butterfly Bomb. Používala sa počas druhej svetovej vojny na útoky na civilné aj vojenské ciele. Technológia bola vyvinutá nezávisle aj Spojenými štátmi, Ruskom a Talianskom.
Od 70. do 90. rokov 20. storočia sa kazetové bomby stali štandardnou muníciou zhadzovanou vzduchom pre mnohé krajiny v širokej škále typov. Delostrelecké granáty, ktoré využívajú podobné princípy, existujú už desaťročia. Americké vojenské slangové výrazy pre ne sú „žabky“ alebo „popcorn“ – pre množstvo malých výbuchov, ktoré spôsobujú v cieľovej oblasti.
Starý typ kazetovej bomby BLU-3 je z obdobia vojny vo Vietname. Základná kazetová bomba pozostáva z dutého náboja a viac ako 2 000 bômb, ktoré sú v ňom obsiahnuté. Samotná submunícia môže byť vybavená malými padákovými retardérmi alebo streamermi na spomalenie zostupu (umožňujúce lietadlu uniknúť z oblasti výbuchu pri útokoch z nízkej výšky).
Moderné kazetové bomby a zásobníky submunície môžu byť viacúčelové zbrane obsahujúce kombináciu protipancierovej, protipechotnej a protimateriálovej munície. Samotná submunícia môže byť tiež viacúčelová, ako napríklad kombinovanie nálože na útok na pancier s trieštivým puzdrom na útok na pechotu, materiál a ľahké vozidlá. Môžu mať aj zápalnú funkciu.
Od 90. rokov boli navrhnuté zbrane, ktoré využívajú inteligentnú submuníciu navádzanú pomocou tepelných a vizuálnych senzorov na konkrétne ciele, zvyčajne obrnené vozidlá. Zbrane tohto typu zahŕňajú americkú zbraň CBU-97, ktorá bola prvýkrát použitá v boji počas operácie Iracká sloboda – teda americká bezdôvodná invázia do Iraku v roku 2003.
Niektoré munície špeciálne určené na protitankové použitie môžu byť nastavené na samodeštrukciu, ak sa dostanú na zem bez lokalizácie cieľa, čím sa teoreticky znižuje riziko neúmyselných úmrtí a zranení civilistov. Inteligentné submunície sú oveľa drahšie ako štandardné kazetové bomby, ale na porazenie rozptýlených a mobilných cieľov je potrebných menej kusov, čo čiastočne kompenzuje ich cenu. Niektoré inteligentné munície sú vylúčené z pôsobnosti Dohovoru o kazetovej munícii.
Zápalná kazetová munícia
Zápalné kazetové bomby sú určené na zakladanie požiarov, rovnako ako bežné zápalné bomby. Obsahujú submuníciu z bieleho fosforu alebo napalmu a možno ich kombinovať s protipechotnou a protitankovou submuníciou. V mestských oblastiach im predchádzalo použitie konvenčných výbušných bômb na rozbitie striech a stien budov, aby sa odhalil ich horľavý obsah. Jedným z prvých príkladov je takzvaný Molotovov kôš na chlieb, používaný Sovietskym zväzom v zimnej vojne v rokoch 1939 – 1940 s Fínskom.
Zápalné klastre boli používané oboma stranami pri strategických bombových útokoch počas druhej svetovej vojny. Spôsobili požiare pri bombardovaní Drážďan aj pri bombardovaní Tokia. Niektoré moderné bombové submunície vytvárajú vysokohorľavý aerosól, ktorý po zapálení spôsobí termobarický výbuch s vysokým podtlakom.
Protipechotná kazetová munícia
Protipechotné kazetové bomby využívajú výbušnú fragmentáciu (črepiny) na zabíjanie ľudí a ničenie mäkkých (neobrnených) cieľov. Spolu so zápalnými kazetovými bombami to boli jedny z prvých typov kazetových bômb vyrobených nacistickým Nemeckom počas druhej svetovej vojny. Boli použité s oneskorením výbuchu, aby bránili haseniu požiarov a snahám o kontrolu poškodenia. Používali sa aj s kontaktným zápalníkom pri útokoch na zákopy. Tieto zbrane boli široko používané počas vietnamskej vojny zo strany USA, keď na Laos, Kambodžu a Vietnam zhodili mnohotisíc ton takejto submunície.
Protitanková kazetová munícia
Protipancierová kazetová munícia obsahuje submuníciu na prekonanie pancierovania tankov a obrnených bojových vozidiel kumulatívnym (usmerneným) výbuchom. V niektorých prípadoch sa používa navádzanie na zvýšenie pravdepodobnosti úspešného zásahu. Moderné navádzané submunície, napríklad z USA typ CBU-97, môžu používať rôzne typy penetrátorov. Neriadená submunícia s prierazným penetrátorom je navrhnutá tak, aby bola účinná proti opevneniam, ktoré majú vrchný kryt. Na zjednodušenie zásobovania a zvýšenie efektivity bojiska možno použiť jediný typ náboja proti takmer akémukoľvek cieľu, submunícia má prvky pre fragmentačný aj prierazný efekt.
Antielektrická kazetová munícia
Protielektrická zbraň CBU-94/B bola prvýkrát použitá USA vo vojne v Kosove v roku 1999. Každá jej submunícia obsahuje malú výbušnú nálož, ktorá rozptýli 147 kotúčov jemného vodivého vlákna buď z uhlíkového, alebo hliníkového materiálu. Ich cieľom je narušiť a poškodiť systémy prenosu elektrickej energie vytváraním skratov vo vysokonapäťových elektrických vedeniach a elektrických rozvodniach. Pri prvom útoku USA vyradili 70 % elektrickej energie v Srbsku.
Nevybuchnutá munícia
Nevybuchnutá munícia sa označuje skratkou UXO. Bomby, ktoré „prežili“ zhodenie, môžu pri manipulácii vybuchnúť, čo z nich robí vážnu hrozbu pre civilistov aj pre vojenský personál vstupujúci do oblasti – fungujú ako pozemné míny. Aj keď kazetové bomby sú navrhnuté tak, aby vybuchli pred dopadom alebo pri náraze, vždy existujú nejaké jednotlivé submunície, ktoré pri dopade nevybuchnú.
AUTOR: Peter Sabela
