Stretnutie na najvyššej úrovni medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a severokórejským vodcom Kim Čong-unom viedlo v korporátnych médiách k prudkému nárastu perličiek medzi predstaviteľmi zahraničnej politiky USA a ich spojencami. Rastú varovania, že stretnutie signalizuje väčšiu vojenskú spoluprácu medzi Moskvou a Pchjongjangom, čo predstavuje zvýšenú bezpečnostnú hrozbu pre Spojené štáty a ich spojencov v Európe aj vo východnej Ázii. Po stanovení tejto diagnózy však analytici majú len veľmi málo nápadov na liečbu tohto problému alebo dokonca čo i len na mierne prospešnú liečbu.
Tí, ktorí bijú na poplach, tiež nedokážu pochopiť, že za tento vývoj nemôže Bidenova administratíva a celá ich zahraničná politika viniť nikoho iného, iba seba. Zjednocujúcim faktorom vo väčšine aliancií je existencia spoločného nepriateľa. V tomto prípade sú spoločným nepriateľom Ruska a Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (Severná Kórea) Spojené štáty americké a ich vojenskí spojenci, ktorí sú v súlade s nimi. Americkí lídri presadzovali neohrabanú, tónovo hluchú politiku voči Moskve aj Pchjongjangu, čím pre nich vytvorili silný stimul na posilnenie ich bezpečnostnej spolupráce.
Spojené štáty a NATO sa pustili do jednej provokácie za druhou voči Rusku, pričom vyvrcholením bolo rozširovanie NATO a rastúce dodávky zbraní zo západu na Ukrajinu. Takýto agresívny prienik do regiónu, ktorý Moskva považovala nielen za svoju oprávnenú sféru vplyvu, ale aj za hlavnú bezpečnostnú zónu Ruska, musel dopadnúť zle, ako vnímaví analytici varovali už roky. Zabratie Krymu Ruskom v roku 2014 a jeho rozsiahla invázia na Ukrajinu vo februári 2022 boli trpkým ovocím tejto politiky.
Americkí predstavitelia a pro-NATO propagandisti trvali na tom, že invázia nemá nič spoločné s ruskými obavami z rozširovania aliancie. Nedávne vyhlásenia generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga však tento príbeh fatálne podkopali. Teraz už pripúšťa, že rozšírenie NATO bolo hlavným faktorom v rozhodnutí Kremľa spustiť februárovú inváziu.
Namiesto ústupu od politiky, ktorá mala katastrofálne výsledky, USA a ich spojenci drasticky eskalovali konfrontáciu s Moskvou. Aliancia vedie zástupnú vojnu proti ruským silám na Ukrajine a komplexné úsilie, aby sa Rusko stalo diplomatickým a ekonomickým vyvrheľom na celom svete. Toto úsilie bolo neúčinné, najmä na takzvanom globálnom juhu, ale tento pokus otrávil rusko-americké vzťahy a poslal ich na najhoršiu úroveň od najchladnejších dní studenej vojny.
Putin a ruská elita teraz považujú Spojené štáty za nezmieriteľného nepriateľa odhodlaného zničiť ich krajinu ako zmysluplného, nezávislého medzinárodného hráča. Nediskrétne priznanie ministra obrany Lloyda Austina, že hlavným cieľom NATO vo vojne na Ukrajine nebolo brániť Ukrajinu, ale oslabiť Rusko do tej miery, že už nemôže predstavovať hrozbu pre žiadnu krajinu, posilnilo vnímanie Moskvy, že Washington má malígny politický program.
Za takýchto okolností nie je prekvapujúce, že Kremeľ hľadá ekonomických a vojenských spojencov všade, kde ich nájde. Ešte pred najnovším oslovením KĽDR sa ruskí lídri snažili posilniť vzťahy s inými krajinami, ktoré sú ochotné odolať globálnej hegemónii Washingtonu. Úroveň spolupráce medzi Ruskom a Iránom od začiatku ukrajinskej vojny prudko vzrástla, pričom Teherán poskytol (okrem iného) bezpilotné lietadlá na pomoc vojenským schopnostiam Moskvy na Ukrajine.
Ešte významnejšia je narastajúca strategická spolupráca medzi Ruskom a Čínou. Nielenže tieto dve krajiny (spolu s ďalšími) spolupracujú, aby narušili globálne ekonomické a finančné prvenstvo Washingtonu, úroveň bilaterálnej vojenskej spolupráce sa zvýšila. Spoločné vojenské cvičenia sa za posledné dva roky uskutočnili pri viacerých príležitostiach. Tempo a rozsah takýchto vojnových hier sa tiež zvyšuje.
Vzhľadom na celkovú atmosféru intenzívneho nepriateľstva medzi Spojenými štátmi a Ruskom nie je prekvapujúce, že ruskí lídri našli KĽDR ako cenného partnera. Severná Kórea má rozsiahlu a rozširujúcu sa kapacitu na výrobu konvenčných zbraní, zatiaľ čo Rusko čelí nebezpečenstvu rastúceho odlivu vlastných zásob v dôsledku vojny na Ukrajine. Výmenou za zvýšenie dodávok zbraní do Ruska chce Pchjongjang od Moskvy finančnú pomoc spolu s pomocou pre raketový a jadrový program KĽDR.
Rovnako ako Washington poskytol Rusku dostatok stimulov na strategickú spoluprácu so Severnou Kóreou, dal Pchjongjangu také stimuly, aby spolupracoval s Moskvou. Po niekoľkých sľubných udalostiach počas administratívy Donalda Trumpa, ktorých cieľom bolo zmierniť napätie medzi USA a Pchjongjangom, sa politika USA vrátila k norme posledných desaťročí. Politika Bidenovej administratívy voči Severnej Kórei bola len o niečo viac ako zatuchnuté prehodnocovanie týchto neúspešných postojov. Washington naďalej vydáva svoju nezmyselnú požiadavku, aby KĽDR opustila svoj program jadrových zbraní výmenou za vágne prísľuby o následnom uvoľnení sankcií a pokroku smerom k normálnemu vzťahu.
Medzitým sa vojenská spolupráca medzi Spojenými štátmi a Južnou Kóreou (ako aj medzi Spojenými štátmi a Japonskom) výrazne zvýšila. Po prvýkrát od začiatku 80. rokov minulého storočia v Južnej Kórei zakotvila americká ponorka s balistickými raketami. Takéto činy Kima a jeho spolupracovníkov mimoriadne znervózňujú.
Politika Bidenovej administratívy voči Severnej Kórei a Rusku predstavuje zlyhanie zahraničnej politiky.
101. Základným pravidlom inteligentnej a efektívnej politiky je vyhýbať sa spájaniu rozdielnych protivníkov. V rokoch pred vypuknutím ukrajinskej krízy sa Moskva snažila dištancovať od Kimovho režimu a jeho správania. Kremeľ dokonca podpísal medzinárodné sankcie pod vedením USA proti Pchjongjangu. KĽDR sa snažila o normálnejší vzťah so Spojenými štátmi. Drsné, nekompetentné kroky Washingtonu však prudko zvrátili oba trendy.
Autor: Ted Galen Carpenter – je vedúcim pracovníkom Inštitútu Randolpha Bourna a vedúcim pracovníkom Libertariánskeho inštitútu. Počas 37-ročnej kariéry v Cato Institute zastával aj rôzne vyššie politické funkcie. Dr. Carpenter je autorom 13 kníh a viac ako 1200 článkov o medzinárodných záležitostiach.
Preklad: Adam Wagner ZEM&VEK
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
(1) Ted Galen Carpenter: Washington Is the Matchmaker for the Russia-North Korea Romance, Global Research 19.09.2023 / Antiwar.com 18.09.2023
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.