Dobre sa najesť a pritom sa vyhnúť srdcovo-cievnym ochoreniam. Táto téma vždy zaujímala laickú aj odbornú verejnosť. V deväťdesiatych rokoch sa dostal do povedomia jav známy ako francúzsky paradox. Tento termín zaviedol v roku 1992 vedec Serge Renaud z univerzity v Bordeaux. Ide o jav opisujúci nízku mieru srdcovo-cievnych ochorení pozorovaných u Francúzov, a to napriek typickej francúzskej strave, ktorá zahŕňa množstvo jedál bohatých na tuky, a konzumáciu červeného vína. Úlohu podľa Renauda hrajú predovšetkým antioxidanty prítomné vo víne, ako sú taníny a flavonoidy.
Pred 20 rokmi sa kardiológovia začali zaujímať o štatistické údaje týkajúce sa chorôb koronárnych artérií, ako je infarkt myokardu. Zistili, že Francúzi mali hladinu cholesterolu v krvi porovnateľnú s hladinami cholesterolu u obyvateľov iných krajín, ale vo Francúzsku bolo oveľa menej úmrtí na infarkt. Pritom Francúzi jedli rovnako alebo dokonca viac živočíšnych tukov a solí ako obyvatelia iných krajín. Jedným z vysvetlení bola stredomorská strava, ktorá obsahuje viac rastlinných olejov, ktoré sú menej škodlivé pre srdce, dostatok ovocia, zeleniny aj obilnín. Významnú úlohu však zohráva aj červené víno, ktoré obsahuje polyfenoly, presnejšie resveratrol s vazodilatačným účinkom, čo znamená, že znižuje krvný tlak, rozťahuje cievy, umožňuje lepší priechod krvi v nich a má aj protizápalové účinky.
Resveratrol produkujú niektoré rastliny ako obranu proti bakteriálnym a hubovým infekciám, napríklad vinič. Z viniča bol resveratrol prvýkrát izolovaný v roku 1976 a v roku 1992 bol izolovaný z červeného vína. Najvyššie množstvo resveratrolu obsahujú čerstvé šupky hrozna, jeho množstvo je 50 – 100 mg resveratrolu na gram šupky. Resveratrol je 20-krát silnejší ako vitamín C, 5-krát silnejší ako betakarotén a má 50-krát vyšší antioxidačný účinok ako vitamín E. Viniče staršie ako 20 rokov produkujú najviac resveratrolu, pretože už praskajú a sú teda náchylnejšie na infekcie. Prebytočný resveratrol sa ukladá ako trans- alebo cis-resveratrol pod šupkami bobuliek hrozna. Pri výrobe vína dochádza k vylúhovaniu antioxidantov, trieslovín a farbív do vína. Koncentrácia resveratrolu závisí od odrody, geografickej polohy zrelosti, času zberu a zdravotného stavu viniča.
Vedci z Univerzity Anglia Ruskin analyzovali údaje od takmer 450 000 ľudí vo veku od 40 do 69 rokov, aby zistili vplyv konzumácie červeného vína na ich zdravie. Riziko ischemickej choroby sa znížilo až o 40 percent u ľudí, ktorí vypili 11 pohárov vína týždenne v porovnaní s tými, ktorí ho nepili alebo také množstvo vína vypili naraz. Rovnaké zníženie rizika bolo pozorované u tých, ktorí pravidelne pili nealkoholické červené víno. V prospech nealkoholických vín/nápojov s obsahom hrozna sa vyjadrila aj štúdia publikovaná na stránke kardiochirur- gie.cz. V štvortýždňovej štúdii vybrali mužov a rozdelili ich do troch skupín: prvá skupina mužov pila približne 3 dl klasického červeného vína denne, druhá pila rovnaké množstvo nealkoholického červeného vína a v tretej skupine muži pili zhruba 1 dl ginu denne. V skupine mužov, ktorí pravidelne pili gin, zostal krvný tlak rovnaký. U mužov konzumujúcich klasické červené víno sa objavil mierny pokles krvného tlaku. Najlepšie dopadli muži, ktorí pili nealkoholické červené víno, u nich sa riziko srdcového infarktu znížilo o 14 % a riziko mozgovej príhody dokonca o 20 %.
AUTOR: Anna Holubová
