Väčšina dôchodcov už obdržala v auguste spolu s doplatkom za júl zvýšený dôchodok o 10,6 percenta, čo spolu s pravidelnou ročnou valorizáciou od 1. januára vo výške 11,8 percenta znamená, že tomto roku sa dôchodky oproti predchádzajúcemu roku zvýšili o pätinu a to bez započítania rodičovského dôchodku a 13.toho dôchodku. Na približne rovnakej úrovni sa zvyšujú aj mzdy učiteľov a výskumných a vývojových zamestnancov, o niečo menej aj zamestnanom štátnej a verejnej správy. Ministerstvo financií má spočítané, že okrem spomínaných mzdových a dôchodkových výdavkov, ale aj ďalších, od 1.júla týkajúcich sa sociálnych zmien akými sú zvýšenie životného minima s dopadom na exekučné dávky a úrazovej renty, započítavania materských dávok z neukončeného nemocenského poistenia, ako aj výplat predčasných dôchodkov a rozmrazovanie minimálnych dôchodkov a takto by sme mohli pokračovať, výrazne zvyšuje ročný deficit verejných financií k HDP až na 7 percent, čo na peniaze predstavuje 8 miliárd eur (1540 €/občana). Za dobu existencie nášho štátu predstavuje náš dlh na občana 12 770 eur. Pritom nejde o peniaze ktoré by si občania požičali, ale o peniaze ktoré dostali na základe legislatívneho rozhodnutia poslancov. O tom, že sme si ich museli požičať a za akú cenu ale politikov nezaujímalo, podstatné pre nich je, že pre v predvolebnom politickom zápase priniesli voličské hlasy.
Jedno ciferná inflácia po viac ako roku
Z dôvodu inflácie sme síce mali výrazne vyššie príjmy do štátneho rozpočtu, ale niektoré zo spomínaných výdavkov v objeme okolo 700 milióna eur však neboli pred ich schválením v parlamente finančné kryté a tak si ich musíme požičať emitovaním štátnych dlhopisov, ktorých úrok je niekoľko násobne vyšší ako pred covidom. Tohtoročný deficit verejného dlhu tak bude okolo 58 percent k HDP, čo v porovnaní s priemerom eurozóny, ktorej zadlženie je na úrovni 90 percent k HDP netreba považovať za katastrofu. Podľa Štatistického úradu SR nie je slovenská ekonomika v recesii, ako trebárs nemecká, čo mnohých z nás určite prekvapuje, keďže doteraz bola spolu s francúzskou ekonomikou lídrom v eurozóne. Podľa všetkého sa ukazuje, že doplatila na zelenú energetickú politiku nahradenia lacných ruských fosílnych palív ako aj jadrovej energetiky zatiaľ drahšími domácimi obnoviteľnými zdrojmi, či dovozmi z druhej strany Atlantiku. V druhom štvrťroku sme vykázali rast HDP o 0,4 percenta, medziročne sa však počíta s rastom 1,3 percenta. Prečo tak málo v porovnaní s predchádzajúcim obdobím? Dôvodom bude pokles domácej spotreby, ktorá sa v minulosti najviac podieľala na hospodárskom raste, čo zatiaľ nenahradil rast podnikových investícii v obstarávaní stavieb ani prebytok v zahraničnom obchode. Na poklese spotreby domácnosti sa prejavila nielen dvojciferná inflácia ale aj zníženie úspor, čo neumožňuje domácnostiam obvykle míňanie síce z ich vyšších príjmov, ale drahších cien takmer všetkého. Z makroekonomických ukazovateľov nie je problém s nezamestnanosťou, práve naopak viacerým priemyselným gigantom chýba kvalifikovaná pracovná sila. Dnes vykazujeme mieru inflácie len 5,2 percenta, s čím však nie sme spokojní je terajší spomínaný nízky rast HDP, ktorého priemer v eurozóne je 3 percentá. Pokles domácej spotreby má vplyv aj na mieru inflácie, ktorá po viac ako roku klesla na jedno cifernú úroveň 9,7 percenta. Obchod vykazuje pokles tržieb v priemere 10 percent, vyšší je ale v sektore nákupov vybavenia pre domácnosti a ponúkaných neštandardných služieb, kde dochádza k poklesu v priemere až o pätinu.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.