Západ využil svojhlavý ukrajinský komponent slovanskej civilizácie v jej postsovietskej nezávislosti ako suverénneho štátu pestovaním extrémneho nacionalizmu, aby rozdelil a vládol svojmu rusko-centrickému slovanskému nepriateľovi. Rusko sa svojou špeciálnou operáciou pokúsilo zneškodniť „trójskeho koňa“ Západu.
Maďarský premiér Viktor Orbán vo svojom piatkovom vyhlásení označil ukrajinský konflikt za „slovanskú bratovražednú vojnu“ . Prečo zvolil práve toto znenie, bližšie nekonkretizoval. Ale zrejme chcel zdôrazniť, že ostatní musia prestať prilievať olej do ohňa. To je v súlade s postojom Budapešti ku konfliktu, ktorý je v rozpore s postojom ich západných spojencov, ktorí ho chcú naopak globalizovať. Napriek tomu je tento jeho popis diskutabilný z dôvodov, ktoré budú teraz vysvetlené.
Z pohľadu Ruska je Ukrajina len zástupcom NATO, ktorý vedie hybridnú vojnu proti Rusku. Preformulovanie konfliktu na „slovanskú bratovražednú vojnu“ riskuje prehliadanie úlohy bloku pri vyvolávaní a udržiavaní konfliktu, pričom sa zameriava na spoločné etnické väzby medzi Ruskom a Ukrajinou. To by mohlo vyvolať dojem, že Ukrajina je schopná obstáť proti Rusku, čo v skutočnosti nie je pravda, pretože tak dlho prežila len vďaka podpore NATO.
Ukrajinci budú pravdepodobne tvrdiť, že sa považujú za etnickú skupinu oddelenú od Rusov, a preto je veľmi urážlivé opísať konflikt tak, ako to urobil Orbán. Podľa ich názoru takéto zobrazenie riskuje podkopanie suverénnej štátnosti Ukrajiny, pretože naznačuje možnosť, že väčšia časť územia, na ktoré si Ukrajina nárokuje, by mohla – a možno aj mala – byť pripojená k Rusku. Naznačuje tiež, že za konflikt sú čiastočne zodpovedné obe strany, čo si Kyjev nechce priznať.
Hoci to Rusko ani Ukrajina nepriznajú, s niektorými bodmi toho druhého mlčky súhlasia. Magna opus prezidenta Putina z júla 2021 „O historickej jednote Rusov a Ukrajincov“ sa končí uznaním nezávislej etnickej identity a suverénnej štátnosti Ukrajiny. Rovnako Kyjev nechce, aby si svet myslel, že doteraz prežil z veľkej časti sám, takže tí na Západe, ktorí ho nechcú podporovať, nemajú ďalší argument na prerušenie pomoci.
Po konštruktívnej kritike Orbánovho diskutabilného opisu ukrajinského konfliktu ako „slovanskej bratovražednej vojny“ je teraz čas upozorniť na jeho zásluhy. Okrem toho, čo bolo spomenuté v úvode, chcel snáď aj vyjadriť svoju vieru vo vznikajúcu civilizačnú paradigmu medzinárodných vzťahov. Tento myšlienkový smer predpokladá, že civilizácie majú podobnú schopnosť konať ako štáty pri formovaní svetového poriadku a bol čiastočne začlenený do nedávnej ruskej koncepcie zahraničnej politiky.
Na pozadí tejto paradigmy odkaz maďarskej hlavy štátu na „slovanský“ a „bratský“ charakter ukrajinského konfliktu znovu chápe jeho podstatu. Namiesto toho, aby bol výsledkom medzinárodnej bezpečnostnej dilemy vyprovokovanej Západom, ako to vníma Rusko, alebo takzvanej „imperiálnej dobyvačnej vojny“, ako tvrdí Ukrajina, možno ju teraz vnímať ako vnútrocivilizačný konflikt medzi slovanskými spoluobčanmi, aj keď bol vyprovokovaný západnou civilizáciou a je ňou aj udržiavaný.
Sú teda dôvody nazývať Ukrajinu akýmsi „prebehlíkom“ od slovanskej civilizácie, pretože sa chcela úplne dištancovať od Ruska a za týmto účelom sa neformálne spojila so Západom a dohodla sa s NATO, aby prekročili bezpečnostné hranice svojho suseda. Ak by sa Rusko vzdalo svojej špeciálnej operácie a namiesto toho by umožnilo udalostiam naberať prirodzený priebeh, Ukrajina by sa nevyhnutne stala „slovanským trójskym koňom“ západnej civilizácie na balkanizáciu Ruska.
V tomto scenári by slovanská civilizácia – alebo lepšie povedané eurázijská civilizácia Ruska, v ktorej Slovania historicky hrali hlavnú štátotvornú úlohu – časom prestala existovať po jej multidimenzionálnom dobytí západnou civilizáciou. Tento výsledok by znamenal bezprecedentné rozšírenie západnej civilizácie cez severnú Euráziu, čo by mohlo pripraviť pôdu pre stret s čínskou civilizáciou na (vtedy bývalých) slovansko-ruských územiach.
Na zjednodušenie tejto civilizačnej interpretácie ukrajinského konfliktu západná civilizácia využila svojvoľnú ukrajinskú zložku slovanskej civilizácie po jej postsovietskej nezávislosti ako suverénneho štátu prostredníctvom pestovania extrémneho nacionalizmu na rozdelenie a ovládnutie rusko-centrického slovanského protivníka. Svojou špeciálnou operáciou Rusko nevedie „imperiálnu dobyvačnú vojnu“, ale pokúša sa odvrátiť takúto imperiálnu vojnu Západu, a to neutralizáciou statusu Ukrajiny ako „trójskeho koňa“.
Je možné, že Orbán nechcel do tohto rozsahu prehodnotiť ukrajinský konflikt tým, že ho označí za „slovanskú bratovražednú vojnu“, ale chcel len pridať kreatívny rétorický rozmach svojmu úsiliu, ktorého cieľom bolo odradiť ostatné západné krajiny od toho, aby pokračovali v prilievaní paliva do ohňa. Ale aj keby to tak bolo, jeho jazyk neúmyselne inšpiroval nový druh interpretácie. Odborníci by preto urobili dobre, keby stavali na tejto paradigme, aby videli, aké ďalšie poznatky obsahuje.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
(1) Andrew Korybko: Nur ein „slawischer Bruderkrieg“? Viktor Orbáns Formulierung auf dem Prüfstand, RT.de, 04.10.2023
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.