Religiózna polemika na chazarskom dvore pokračuje v Živote sv. Cyrila nasledujúcimi slovami. Filozof však ukázal prstom na kagana a na jeho prvého radcu a povedal: „Pokiaľ (niekto) povie, že prvý radca nemôže kagana pohostiť a ak rovnako povie, že jeho posledný otrok kagana pohostiť a preukázať mu úctu môže, ako ho máme pomenovať, povedzte mi, bláznivým alebo rozumným?“ A oni odpovedali: „Iste veľmi bláznivým.“ Filozof im potom povedal: „Čo je zo všetkého viditeľného tvorstva najviac hodné úcty?“ Oni mu na to odpovedali: „Človek, lebo je stvorený podľa Božieho obrazu.“
Povedal im teda Filozof znovu: „Tak potom sú blázniví tí, ktorí hovoria, že Boh sa nemôže umiestniť do človeka, zatiaľ čo sa umiestnil do kra a do oblaku, a do búrky, a dymu, keď sa zjavil Mojžišovi a Jóbovi. Pretože ako by mohol liečiť niekoho, kto netrpí, zatiaľ čo by stonal niekto iný? Keď teda ľudský rod dospel ku skaze, od koho iného by opäť získal obnovenie, ak nie od samotného stvoriteľa? Odpovedzte mi! Ak chce lekár priložiť náplasť chorým, či ju vari priloží na strom alebo na kameň a či azda takýmto spôsobom privodí chorému človeku uzdravenie? A ako Mojžiš povedal Svätým Duchom vo svojej modlitbe, keď rozpriahol ruky: V hrome kamennom a v hlase trúby sa nám už, Hospodine štedrý, nezjavuj, ale usaď sa do našej útroby (vnútra) a odním naše hriechy. Pretože takto to hovorí Aquila.“ (Aquilla, Akylas či Akvila nebol podľa všetkého Židom, ale konvertitom na judaizmus. Žil za cisára Hadriána. Pôvodne bol pravdepodobne kresťanom, príbuzným cisára, ktorý bol ním poverený dohliadať na práce nad zničeným Jeruzalemom po Bar Kochbovom povstaní v rokoch 132 – 135. Vtedy na ruinách Jeruzalema Rimania postavili nové mesto, ktoré dostalo názov Aelia Capitolina. Aquila sa pritom podľa všetkého zoznámil s istými poprednými židovskými učiteľmi, pod vplyvom ktorých prijal judaizmus a následne preložil Starý zákon do gréčtiny. Aquilovo meno sa objavuje aj v traktáte mnícha Chrabra.) A takto sa od obeda rozišli, dohodnúc si deň, v ktorom usporiadajú dišputu o týchto veciach.
Zasadnúc potom znovu s kaganom, Filozof povedal: „Ja som zaiste medzi vami jediný človek bez príbuzenstva a priateľov. Všetci pritom vedieme spor o Boha, v ktorého rukách je všetko, aj naše srdce. Tí z vás potom, ktorí sú v slovách silní, nech pri našej rozprave o tom, čomu rozumejú, povedia či je to tak, a keď niečomu nerozumejú, nech sa spýtajú a my im to povieme.“ Židia mu na to povedali: „Slovo a Ducha uznávame v knihách aj my. Ale povedz nám, ktorý zákon dal ľuďom Boh skôr: Mojžišov alebo ten, ktorý zachovávate vy? Filozof im na to riekol: „Pýtate sa nás preto, aby ste zachovávali prvý zákon?“ Oni odpovedali: „Áno, veď prvému to aj patrí.“ I Filozof riekol: „Nuž, pokiaľ hodláte zachovávať prvý zákon, potom sa zrieknite obriezky.“ Oni však povedali: „Prečo tak hovoríš?“ A Filozof riekol: „Povedzte mi bez toho, aby ste čokoľvek zatajovali: bol prvý zákon daný v obriezke alebo bez obriezky?“ Oni mu odpovedali: „Domnievame sa, že v obriezke.“
Filozof však riekol na to: „A či nedal Boh zákon, po prikázaní (nejesť zo stromu poznania dobra a zla) a páde Adamovom (jedenie z tohto stromu a následne vyhnanie z raja), najskôr Noemovi, nazývajúc zákon zmluvou? Veď mu povedal: Hľa, Ja s tebou a s tvojím pokolením i s celou zemou uzavriem novú zmluvu, zloženú z trojitého prikázania: všetko jedzte ako plody zeme, čokoľvek, čo je pod nebom, a čokoľvek, čo je na zemi, a čokoľvek, vo vodách okrem mäsa, v ktorého krvi je duša; to nejedzte. A kto preleje ľudskú krv, toho krv nech je tiež preliata namiesto nej. Čo proti tomu namietnete, keď ste povedali, že zachovávate prvý zákon?“ Židia mu odpovedali: „Zachovávame prvý zákon Mojžišov. Toto však nenazval Boh zákonom, ale zmluvou, rovnako tak nazval prvé prikázanie dané človeku v raji, a pre Abraháma zasa inak: obriezkou a nie zákonom. Niečo iné je predsa zákon a niečo iné zasa zmluva; veď Stvoriteľ nazval oboje rôzne.“
Filozof im však odpovedal: „O tomto vám poviem nasledujúce: zmluva sa nazýva zákonom. Veď Boh prehovoril k Abrahámovi: Dávam svoj zákon na vašom tele – a nazval to aj znamením – aby bolo medzi Mnou a tebou. A keď Boh rovnako volá k Jeremiášovi: Budeš potom poslúchať túto zmluvu, pretože budeš hovoriť k mužom Judovým a k tým, ktorí žijú v Jeruzaleme, a povieš im: Takto hovorí Boh izraelský: Nech je prekliaty človek, ktorý nepočúvne slová tejto zmluvy, ktorú som prikázal vašim otcom v deň, keď som ich vyviedol z egyptskej krajiny.“ Nato Židia odpovedali: „Aj my sa držíme toho, že zákon sa nazýva zmluvou. Ktorýkoľvek z nich zachovával Mojžišov zákon, ten sa páčil Bohu. Aj my ho zachovávame a dúfame, že s nami to bude rovnako. Zato vy tým, že ste ustanovili iný zákon, pošľapávate Boží zákon.“
Filozof im však povedal: „Dobre robíme, pretože ak by Abrahám nesiahol po obriezke a dodržiaval zmluvu Noemovu, nebol by býval nazývaný priateľom Božím; ani Mojžiš, ktorý následne taktiež zákon napísal, a pritom sám prvý nedržal. Rovnako aj my chodíme podľa ich vzoru, a prijmúc od Boha zákon, zachovávame ho, aby Boží príkaz zostal pevný. Keď dal totiž zákon Noemovi, nepovedal mu, že mu dá iný, ale na veky pretrvávajúci pre živú dušu. Ani keď dal nabudúce prisľúbenie Abrahámovi, neoznámil mu, že dá aj druhý Mojžišovi. Tak ako to, že vy zákon zachovávate, zatiaľ čo Boh skrze Ezechiela volá: Premením ho a dám vám iný zákon. Jeremiáš totiž jasne povedal: Hľa, prichádzajú dni, hovorí Hospodin, a uzavriem s domom Judovým a s domom Izraelovým novú zmluvu, nie podľa zmluvy, ktorú som uzavrel s vašimi otcami, keď som ich zobral za ruku, aby som ich vyviedol z egyptskej krajiny, pretože ani oni nezotrvávali v Mojej zmluve; a ja som ich začal nenávidieť. Nuž, hľa, Moja zmluva, ktorú zjednávam s domom izraelským po oných dňoch, povedal Hospodin: Dávam svoje zákony do ich mysli a napíšem ich na ich srdciach. A budem im Bohom a oni budú Mojím ľudom. A keď Jeremiáš rovnako povedal?
AUTOR: Prof. ThDr. Ján ŠAFIN, PhD., je dekanom Pravoslávnej bohosloveckej fakulty v Prešove na Katedre cirkevných dejín a byzantológie
