Začnime slovami Brigitte Bardotovej: Pre toho, kto dokáže rozumieť zvieratám, vyjadrujú tieto tvory priamu podstatu vecí. Dorozumievame sa s nimi pohľadom. Oči sú zrkadlom duše. Zvieratá vyjadrujú svoje city čistým spôsobom, oslobodeným od zložitostí alebo obmedzení, ktoré nás zaťažujú.
Nové štúdie etológov (Boris Cyrulnik, Sarah Abitbol, Julien Lestel a i.) priznávajú zvieratám schopnosť uvažovania a duševných predstáv. Philippe de Wailly v knihe Hovory se zvířaty tvrdí, že približne pred 100 000 rokmi došlo k mutácii, keď gén FOXP2, spoločný všetkým cicavcom, prešiel u človeka dvojakou mutáciou, a tá bola počiatkom jazyka. Gén FOXP2 hrá zásadnú úlohu v časti mozgu, ktorá kontroluje pohyby hrdla a ústnej dutiny. De Wailly nastoľuje teóriu, podľa ktorej aj vďaka psom, ktoré si kromaňonský človek skrotil, sa tento gén rozvinul, kým neandertálci, ktorí psy nemali, vyhynuli. Psy sú pevnou súčasťou rodiny a našich životov. Obohacujú nás svojou oddanosťou, vernosťou, láskou, spôsobmi správania, nákazlivou radosťou zo života. Možno si pes vybral človeka a nie človek psa, lovil s ním, strážil, potuloval sa okolo osád a hľadal zvyšky potravy. Pes je úžasný tvor a s človekom tvorí nerozlučnú dvojicu. Žiadne iné zviera nám tak neprirástlo k srdcu ako tento potomok vlka. Poznanie a pochopenie nášho psa nám uľahčí a spríjemní spoločné chvíle. Žiadny iný druh nie je schopný reagovať na toľko náznakov od človeka ako pes. Mal by ovládať aspoň niekoľko základných povelov, lebo človek by mal byť svojmu psovi nielen dobrý kamarát, ale aj jeho pán, ktorý má všetko pod kontrolou. Pes je obrazom svojho pána, keď je pán v pokoji, aj pes je pokojný.
Psia reč je jasná a priama. Pes pozná svoje meno a vie ho zachytiť aj vo vete. Psičkári, ktorí netrápia psy stále len na vôdzke, poznajú, keď ich pes nechce ísť určitým smerom, vtedy zastane, ostane nehybne stáť s upreným pohľadom. Podobné vyjadrenie nesúhlasu je, keď po zavolaní mena nepribehne, ale len lenivo pokýva chvostom. Psy veľmi dbajú na to, aby nás nenahnevali, pokiaľ príde pre ne niečo dôležitejšie. Na rozdiel od ostatných zvierat sú schopné dodržiavať pravidlá. Skôr či neskôr sa však aj tak budú správať podľa našich pravidiel, lebo je to pre ne užitočné. Etológ a psychológ psov Rudolf Desenský, ktorý lieči psy tachionovou energiou a alternatívnou čínskou medicínou, vtipne poznamenal: „Dám mu na výber, že buď bude po mojom, alebo bude po mojom. Každý pes vie počítať do dvoch, perfektne si vedia spočítať, čo je pre ne výhodné a čo nevýhodné. To, čo poviem, urob a užívaj si relax, a keď budeš odvrávať, vyjednávať, tak si len skomplikuješ život, pretože aj tak bude po mojom. Pes však musí vedieť, že keď od neho niečo chcem, musí to byť postavené na absolútnej rovnováhe medzi dôverou a rešpektom. Rešpekt je v tom, že bude po mojom, a dôvera v tom, že to bude príjemné.“ Profesor etológie z budapeštianskej univerzity Loránda Eötvösa Vilmos Csányi v knihe Keby psy vedeli rozprávať radí, že by sme sa mali vyhnúť dvom extrémom, lebo tvrdá disciplína láme ducha psa a, naopak, žiadna disciplína spôsobuje, že pes je problémový, nedisciplinovaný. Psy musia vedieť, čo môžu a čo nie. Potrebujú pravidelné prejavy lásky, hladkanie, objatie, odmeny. Najradšej majú hladkanie za ušami. Náklonnosť, spoločné hry a aktivity sú pre ne dôležitejšie ako veľkosť domu, bytu, v ktorom žijú. Csányi radí, že ak si plánujeme osvojiť psa z útulku, treba si vybrať toho, ktorý sa chce s nami najhorlivejšie zblížiť, a dodáva, že aj psy majú predstavu o tom, s akým človekom by chceli žiť. Podľa Desenského je vhodné vybrať si psa nielen podľa toho, či sa nám páči, ale hlavne podľa povahy. Akčného psa k športovo založeným ľuďom a, naopak, k menej pohyblivým alebo starším ľuďom zas staršieho psa, ktorý už viac odpočíva a nepotrebuje toľko pohybu. Najprv si treba preštudovať plusy a mínusy každého plemena.
Psy dokážu komunikovať s človekom celkom výnimočným spôsobom. Dokážu pochopiť 40 slov, napríklad ideme von, zostaneš doma, hneď prídem, hľadaj loptičku, prines, zostaň, sadni, ľahni atď. Psy sa vyjadrujú pomocou 20 zvukových signálov a 30 vizuálnych, čo sa prirovnáva k priemernej inteligencii dvojročného dieťaťa. Csányi určil niekoľko kategórií pokynov: 1. pozvanie (ideme, poď), 2. postoj (sadni, dolu), 3. zastavenie činnosti (zostaň, nebreš), 4. osobité činnosti (ideme sa kúpať, osuším ťa), 5. mená a názvy (mačka, vôdzka), 6. povolenie (áno, nie), 7. poskytnutie informácií (hneď prídem, dostaneš jedlo), 8. povely (chyť, dones), 9. otázky (kde je?, kadiaľ?). V 60. rokoch minulého storočia dcéra spisovateľa Thomasa M. Borghesa naučila svojho anglického setra Arliho písať na stroji ňufákom. Dokázal na ňom vyťukať až 60 slov. Keď sa ho Elizabeth opýtala, kam chce ísť, Arli vyťukal slovo auto (lebo sa rád vozil autom).
Priateľskému pozdravu psa sa len máločo vyrovná, a keď nie sme z rôznych dôvodov vo svojej koži, stačí jeden pohľad do jeho úprimných očí. Tak ako ľudia aj psy majú svoju povahu a sú jedinečné. Sú to veľmi citlivé zvieratá a sledujú každý náš pohyb a mimiku. Deštruktívne sú pre ne napríklad aj rodinné hádky. Podľa Christiana Kühla rozhodujúci význam pre fyzický a psychický stav psa má hlavne sociálny okruh, v ktorom sa pohybuje. Z človeka na psa sa prenáša pocit radosti, ale aj tiesne. Psy nikdy neľutujeme, pretože energia ľútosti negatívne vplýva na ich zdravotný stav. Neprenášame na ne ani svoje negatívne pocity. Psy vedia odhadnúť zlého človeka. Keď však šteká spoza plota, môže si strážiť len svoje územie. Čítajú našu mimiku, poznajú, keď sme veselí aj keď nie sme práve v pohode, a snažia sa nás upokojiť.
AUTOR: Vladimír Líška
