Po tom, čo zaoceánsky hegemón vyprovokoval vlani Rusko k vojenskému zásahu na Ukrajine, dotlačil svoje európske satelity k tomu, aby vystupňovali hospodársku vojnu proti Rusku na takmer totálnu. Tento rok vháňa servilných Európanov do ešte hlbšieho bahna. Majú sa obchodne odstrihávať aj od Číny. Škody a straty by mal vraj vykompenzovať plán na vybudovanie transkontinentálneho obchodno-hospodárskeho integračného koridoru India – Saudská Arábia – Európa. V angličtine India-Middle East-Europe Economic Corridor (IMEC).
India v centre záujmu
Na septembrovom samite skupiny G20 v indickom hlavnom meste Naí Dillí ho predstavilo okteto v pozoruhodnom zložení: India, USA, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Európska únia. Z prezentácie projektu IMEC vyplýva, že vychádza z iniciatívy investičného združenia Partnership for Global Infrastructure and Investment (PGII), tvoreného zainteresovanými finančnými kartelmi z krajín skupiny G7 a niekoľkých ďalších.
Zoskupenie PGII sa špecializuje na investície do projektov vo vybraných, t. j. prozápadných rozvojových štátoch. Stojí za ním najmä stará transatlantická globalistická plutokracia, ktorá len pozvoľna nachádza spoločný jazyk s tzv. novými peniazmi kumulovanými v Ázii. Preto investorské klany v PGII neskrývajú úmysel utvárať protiváhu čínskej globálnej integračnej iniciatíve Belt and Road Initiative (BRI), známejšej pod starším názvom Nová hodvábna cesta.
Skupina G7 pozostáva z USA, Kanady, Japonska, Veľkej Británie, Nemecka, Francúzska a Talianska, plus EÚ ako neoficiálneho tichého dohliadača nad lojalitou Berlína, Paríža a Ríma. To pomáha objasniť, prečo bol zrod IMEC slávnostne ohlásený a Memorandum o porozumení o zriadení IMEC podpísané zo strany Európanov nielen predstaviteľmi Nemecka, Francúzka a Talianska, ale i šéfkomisárkou EÚ Ursulou von der Leyenovou.
V tichosti aj iný koridor pre pragmatikov?
Absencia účasti zástupcov Veľkej Británie na ustanovujúcej paráde v Naí Dillí neodráža nezáujem ctihodných londýnskych bankových domov o výnosné vklady do budovania koridoru IMEC. Pyšný Albión, ktorý sa len nedávno vymanil zo zovretia bruselskej unitárnej eurokracie, si vytvára konečne po takmer polstoročí (1973 – 2020) opäť vlastné obchodné väzby. Medzi jeho staronových kľúčových partnerov patrí India. Britský premiér Rishi Sunak, ako jeho meno napovedá, má indické korene. Jeho svokor Nagavara Ramarao Narayana Murthy sa narodil v Indii a vypracoval sa podnikaním v oblasti informačných technológií (bol spoluzakladateľom spoločnosti Infosys) na multimiliardára. Pripisuje sa mu leví podiel na dlhodobom úspechu outsourcingu, t. j. premiestňovania servisných a vedeckovývojových odvetví na poli informačných technológií a služieb z Británie, Kanady a USA do Indie. 73-ročný indický ministerský predseda Narendra Modi si ho ctí aj ako naslovovzatého odborníka, ktorý neprestáva pomáhať svojej rodnej vlasti pri uskutočňovaní jej strategického zámeru dosiahnuť postavenie svetovej IT veľmoci.
Vláda v Naí Dillí je odhodlaná vyvinúť krajné úsilie na upevnenie svojej výhody v konkurenčnom dueli so susednou Čínou pri komplexnom rozvoji IT. Súboj oboch ázijských obrov sa vyostruje na svetovej aréne, kde obaja narážajú na úsilie USA štandardizovať vývoj a využívanie umelej inteligencie. Obzvlášť Stredoeurópania by mali oceniť, že India sa snaží zvrátiť nebezpečný trend ideologizácie umelej inteligencie tak zo strany USA, ako i Číny a Ruska.
Britský premiér má priletieť 28. októbra na niekoľkodňovú návštevu Indie, aby sa tam pokúsil vyhladiť zvyšok nezrovnalostí ohľadom uzavretia britsko-indickej dohody o voľnom obchode. Pri troche šťastia by ju mohol stihnúť aj podpísať. Malo by to dosah i na budovanie obchodno-hospodárskeho koridoru v širokom teritoriálnom pásme Európa – Blízky východ – India. Naí Dillí s Londýnom by totiž mohli vytvoriť akýsi paralelný koridor, ktorý by sa riadil klasickým obchodníckym pragmatizmom, zbaveným ultraliberálneho balastu a kontraproduktívnej eko-hystérie. Takýto súbežný britsko-indický koridor by s potešením využívali stredoeurópske štáty, odmietajúce sebaničivé dúhové a zelené doktrinárstvo, vnucované prehnane pokrokárskym Bruselom. Predstava dvojrýchlostnej Európskej únie, v ktorej by sa konzervatívnejšia stredná Európa menej integrovala so západnou a musela by sa viac starať o svoje blaho, by prestala byť strašiakom a mohla sa stať nádejou. India, ktorá sa tento rok stala s počtom obyvateľov 1 428 627 663 (stav k 16. 7. 2023) najľudnatejšou krajinou planéty, by si s pragmatickými európskymi vládami a obchodnými kruhmi dobre rozumela. Bezpochyby lepšie ako s namýšľavými a večne mentorujúcimi diletantmi z Berlína, Paríža a Ríma, ktorí dogmaticky šikanujú svoje domáce obchodné kruhy. Zatiaľ však indická štátna i súkromná podnikateľská sféra nenachádza v stredoeurópskych metropolách predvídavých a vynachádzavých štátnikov, ktorí by sa nebáli uvoľniť dusivé transatlantické väzby a diverzifikovať hospodárske vzťahy. India vidí, že orbánovské Maďarsko ostáva nateraz príliš osamelé a neostáva jej nič iné, ako trpezlivo čakať na vytvorenie stredoeurópskej emancipačnej synergie.
AUTOR: Patrik Sloboda
