Mohutná migračná vlna, ktorú koncom leta 2015 požehnala a legalizovala vtedajšia nemecká kancelárka Angela Merkelová, zaplavila západnú, severnú a južnú Európu miliónmi nezvaných prisťahovalcov prevažne z Blízkeho a Stredného východu. Vlani sa za ňou privalila nemenej veľká vlna presídlencov z Ukrajiny, automaticky legalizovaných ako vojnoví utečenci.
Tento rok dolieha na takmer celú Európsku úniu vrátane viacerých jej nových členských štátov príval nelegálnych migrantov predovšetkým z Afriky. Nemá podobu tzv. sýrskeho utečeneckého cunami z leta 2015, ale skôr záplavy, ktorá neopadá a preniká do vnútra Európy.
Ázia, Afrika, Latinská Amerika
Rastový potenciál africkej migrácie je vyšší než ukrajinskej alebo blízkovýchodnej. Podľa odhadov OSN sa má počet obyvateľov v Afrike do roku 2050 približne zdvojnásobiť zo súčasných jeden a štvrť miliardy na dva a pol miliardy. Pravdepodobnosť, že nájdu doma primeranú obživu, je mizivá. Európska únia a OSN neskrývajú kalkulácie, že počty presídlencov z Afriky sa budú už v horizonte jednej dekády pohybovať rádovo v desiatkach miliónov. Nadnárodné politické štruktúry v OSN a EÚ sa snažia legalizovať nastupujúce veľké sťahovanie národov pod zámienkou, že ide o utečencov pred vojnou, náboženským, politickým a národnostným prenasledovaním, pred klimatickými zmenami a najnovšie pred diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie. Európanom – pokiaľ sa nepostavia na odpor – sa vnúti predstava, že demografická afrikanizácia bude nezvratná, pretože v dohľadnom čase na čiernom kontinente neprestanú ani vojny, ani otepľovanie, ani šíriaca sa dezertifikácia a zrejme ani nedôstojné zachádzanie a diskriminácia z najrôznejších dôvodov.
Takto formulovaná argumentácia, ktorú mienkotvorné médiá prezentujú ako nespochybniteľnú pravdu, núti majoritné obyvateľstvo európskeho pôvodu v USA k zamýšľaniu sa nad tým, čo ho čaká, ak dopustí, aby vykoreňovanie kultúrneho, duchovného a hodnotového dedičstva „otcov zakladateľov“ naberalo čoraz zbesilejšie tempo.
Zastavme sa však pri výbere pojmov pre zdynamizovanie masívnych demografických pohybov z globálneho Juhu do cieľových regiónov globálneho Severu. Konkrétne do transatlantického pásma krajín tzv. kolektívneho Západu, ktorého politické špičky tú akceleráciu nielenže netlmia, ale, naopak, podporujú. Zachádzajú tak ďaleko, že sa priamo podieľajú na vojenskom, politickom a hospodárskom chaotizovaní pomerov v Ázii, Afrike a v Latinskej Amerike, aby podnecovali kolosálny exodus do bezhranične vítacej Kanady, USA a takmer úplne spochabenej Európskej únie. Bezohľadný neokolonializmus Západu spôsobuje rozvojovým krajinám aj v 21. storočí ťažké škody a poburuje tamojšie obyvateľstvo takým nehanebným spôsobom, že v ňom vyvoláva nevraživosť. Súčasne s tým je však rozhnevaná a dezorientovaná mladá generácia globálneho Juhu podnecovaná k presídľovaniu za ľahším a lepším životom na ten nemilovaný a zhýralý, no naďalej bohatý a lákavý Západ. Početné segmenty valiacich sa prúdov migrantov vnímajú svoje presídľovanie ako prijímanie akejsi paušálnej pozvánky, ktorou Západ napráva škody a krivdy napáchané v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike. Západ si tým však nebuduje vo svete obdiv a uznanie, ale skôr úškrny a pohŕdanie v období, keď sa jeho obyvateľstvo prestalo rozmnožovať a malátnie s vedomím, že bude osídlený, demograficky prekreslený a takýmto spôsobom ako-tak revitalizovaný.
V takomto svetle môžu desiatky miliónov mladých mužov z islamskej Ázie a Afriky nazerať na osídľovanie Európy ako na nový dobyvateľský džihád a tí z Latinskej Ameriky na osídľovanie Severnej Ameriky ako na reconquistu, t. j. znovudobývanie strateného Severu. Ani jeden z oboch prúdov nepovažuje za potrebné vyhýbať sa využívaniu oficiálnej vítacej politiky štátov Západu. Hoci sú vnútorne rôznorodé, riadia sa pradávnym dobyvateľským inštinktom „ber, kým sa dá“. Množstvá, v akých sa hrnú – a pri masochistickej pasivite politických elít Západu i budú hrnúť – dávajú obom návalom podobu invázie.
Varovania
Takto pomenovať stav vecí sa odvažujú len máloktorí vysokopostavení verejní činitelia. Medzi nebojácnych patrí multimiliardár Elon Musk, čo si všimol 30. septembra portál Times of Israel v článku (z dielne tlačovej agentúry Agence France Press) pod titulkom „Musk wades into German political debate over migrant ‘invasion’“, čiže „Musk zasiahol do politickej debaty v Nemecku o migračnej ‘invázii’“.
Opačný postoj k masovému prisťahovaleckému votrelectvu zaujal pápež František. Jeho kľúčový výrok, prednesený na záver schôdzky biskupov a mládeže v Marseille, sformulovala tlačová kancelária TASR 23. septembra do titulku „Migranti nevtrhávajú do Európy, hľadajú prijatie“.
AUTOR: Patrik Sloboda
