Židia však znovu uviedli príklad a povedali: „Ako to, že vy kresťania zavrhujete obriezku, hoci Kristus ju nezavrhol, ale podľa zákona ju splnil?“ Filozof odpovedal: „Ten zaiste, ktorý najprv riekol Abrahámovi: To nech je znamením medzi tebou a mnou, ten ju uskutočnil, keď prišiel; a bola (síce) držaná od (tam) toho až k tomuto, ale ďalej jej nedal pokračovať, ale sám ustanovil krst.“ Oni však povedali: „Tak ako to, že sa iní zaľúbili Bohu skôr, bez toho, aby prijali toto znamenie, ale (znamenie) Abrahámovo?“
Filozof odpovedal: „O žiadnom z nich predsa nie je známe, že mal dve ženy, len o Abrahámovi. A preto jeho úd obrezáva kvôli medziam, aby ich ďalej neprekračovali, zatiaľ čo podľa prvého manželstva, Adamovho, dáva príklad ďalším, aby si počínali podľa neho. A aj Jakubovi zaiste učinil rovnako, ochromiac mu žilu stehna, pretože pojal štyri ženy. Pochopiac potom príčinu, kvôli ktorej mu tak urobil, nazval jeho meno Izrael, to jest rozumom nazerajúcim Boha. Viac už o ňom totiž nie je známe, že (by bol) obcoval so ženou. Abrahám však toto nepochopil.“
I opäť sa ho Židia opýtali: „Ako to, že vy, klaňajúc sa modlám, sa tvárite, akoby ste boli Bohu milí?“ Filozof odpovedal: „Najprv sa naučte rozlišovať (podľa) meno (to), čo je obraz a čo je modla; a toho sa držte a nenapadajte kresťanov. Veď vo vašom jazyku existuje pre tento obraz desať názvov. Ale spýtam sa ja vás: Či je stan, ktorý Mojžiš uvidel na hore, zniesol (odtiaľ), alebo (svojím) umením vytvoril obraz obrazov, obraz podľa príkladu, riadne vybavený klinmi i kožami, srsťou a cherubínmi? (A) keď už to tak učinil, či vás azda my kvôli tomu obviníme z toho, že sa klaniate drevu a kožiam a srstiam, a nie Bohu, ktorý dal v tej dobe takýto obraz? To isté platí aj o Šalamúnovom chráme, pretože mal obrazy cherubínov a anjelov i podoby mnohých iných. A tak teda aj my, kresťania, vytvárajúc obrazy tých, ktorí sa zaľúbili Bohu, vzdávame (im) úctu, odlišujúc (to, čo je) dobré, od obrazov démonov. Veď knihy zavrhujú tých, ktorí obetujú svojich synov a dcéry, a predpovedajú Boží hnev; iné, ktorí svojich synov a dcéry obetujú, však rovnako chvália.“
Povedali mu potom Židia opäť: „Či sa azda neprotivíte Bohu, keď jete bravčové a zajačie mäso?“ On im však odpovedal: „Prvé prikázanie prikazuje: Jedzte všetko ako byliny trávne, pretože čistým je všetko čisté a poškvrneným sa aj svedomie poškvrňuje. A Boh predsa v knihe Stvorenie hovorí: Hľa, všetko (je) veľmi dobré. Kvôli vašej nenásytnosti niečo málo z toho vyňal. Pretože povedal: Zjedol Jakub a nasýtil sa a odtrhol sa ten, ktorý mal byť milovaný. A ešte: Posadili sa ľudia, aby jedli a pili, a vstali, aby hrali.“
Keď sme toto mnohého skrátili, uviedli sme len takto málo na zapamätanie. Ale vy, ktorí budete hľadať tieto dišputy úplné a verné, nájdete ich v jeho knihách, ktoré preložil náš učiteľ a arcibiskup Metod, brat Konštantína Filozofa, (a) rozdelil na osem rozpráv; a tam uvidíte silu slova z Božej milosti ako plameň sálajúci na protivníkov.
Keď potom chazarský kagan s náčelníkmi všetky tieto sladké a priateľské slová vypočuli, povedali mu: „Bol si sem poslaný k nášmu vzdelaniu Bohom a všetky knihy od neho poznáš; všetko si ako náleží povedal, všetkých nás dosýta oblažiac medovou sladkosťou slov (zo) svätých kníh. Lenže my sme ľud neučený; tomuto však uveríme, že je to tak od Boha. Pokiaľ chceš ešte viac uspokojiť naše duše, postupne nám vysvetli všetko podobenstvami (príkladmi), porozprávajúc nám, ako je to správne, na čo sa ťa spýtame.“ A potom sa rozišli odpočívať.
Keď sa druhého dňa zhromaždili, hovorili mu: „Vysvetli nám, ctený muž, pomocou podobenstiev a rozumovej (argumentácie), vieru, ktorá je zo všetkých najlepšia.“ Odpovedal im Filozof: „Jeden kráľ mal dvoch manželov vo veľkej úcte a veľkej obľube. Keď sa však previnili, vyhnal ich a poslal preč z krajiny. Keď tam potom žili veľa rokov, splodili v chudobe deti. Deti sa navzájom schádzali a radili, akou cestou by sa opäť dostali do pôvodného postavenia. Niektorí z nich hovorili tak, iní zasa inak a ďalší radil niečo celkom iné. Ktorú radu sa potom patrí uskutočniť? Či azda nie tu najlepšiu?“
Oni však povedali: „Prečo takto hovoríš?“ Každý predsa svoju radu vyzdvihuje nad inú. Veď Židia vynášajú svoju (Saracéni tiež, rovnako aj vy a), iní (zasa) inú. Povedz však, ktorú máme chápať za najlepšiu z nich.“ Filozof potom povedal: „Oheň preveruje zlato a striebro, a človek oddeľuje klamstvo od lži rozumom. Povedzte mi, z čoho povstal prvý pád; či azda nie z uvidenia sladkého plodu a z chtivosti po božstve?“ A oni povedali: „Tak je.“ Filozof potom povedal: „Nuž, ak niekto ochorie, keď zjedol med alebo sa napil studenej vody, príde lekár a povie mu: Len jedz ešte veľa medu a uzdravíš sa, a tomu, kto sa napije studenej vody povie: Keď sa napiješ studenej vody a nahý sa postavíš na mráz, uzdravíš sa. Ale druhý lekár to takto nepovie, ale prikáže opačný liek, namiesto medu piť niečo horké a nič nejesť, a namiesto studenej vody teplo (a) nahrievať sa. Ktorý z nich lieči v takomto prípade rozumnejšie?“ Všetci odpovedali: „Ten, ktorý prikázal opačné lieky, pretože horkosťou tohto života je treba umŕtviť rozkoš túžby a pokorou pýchu, aby sa liečil opak opakom. Aj my predsa hovoríme, že strom, ktorý najskôr vytvorí tŕň, následne splodí sladký plod.“ Filozof potom ešte odpovedal: „Dobre ste povedali. Kristov zákon predsa prejavuje drsnosť Božieho života, potom však vo večných sídlach prináša plod stonásobne.“
AUTOR: Prof. ThDr. Ján ŠAFIN, PhD., je dekanom Pravoslávnej bohosloveckej fakulty v Prešove na Katedre cirkevných dejín a byzantológie
