Na streľbu potrebujete strelnú zbraň a muníciu – náboje.V prípade prežitia v postapokalyptickom svete, kde neplatia žiadne zákony a pravidlá, už nik nebude kontrolovať, či máte zbrojný preukaz. V takom prípade vo vybavenej dielni oveľa ľahšie vyrobíte provizórnu strelnú zbraň, ako by ste vyrobili náboje do súčasných strelných zbraní. Podomácky vyrobené strelné zbrane sú u nás v súčasnosti zakázané a navyše pri ich používaní môžete utrpieť vážny úraz – nie sú bezpečné na používanie, pretože vysoký tlak pri výstrele ich môže roztrhnúť.
Z policajných hlásení som čítaval v časti „nedovolené ozbrojovanie“, za ktoré hrozí až 5 rokov väzenia, rôzne zaujímavosti. Páchateľ tejto trestnej činnosti bol aj človek, ktorý si vyrobil jednoduchú strelnú zbraň – často inšpirovanú internetovými návodmi – z oceľových rúrok, ktorá bola schopná strieľať náboje určené do modernej strelnej zbrane. Aj držanie takýchto nábojov bez príslušného povolenia je trestný čin.
Ak nejakú strelnú zbraň vlastníte alebo v prípade katastrofy nejako získate, nájdete, kúpite, problém môže byť strelivo do konkrétnej zbrane. Aj v postapokalyptických filmoch sa často rieši otázka, ako si zabezpečiť muníciu, a používa sa zastrašovanie nepriateľa nenabitou zbraňou. Zbrane sa hlavne pri vojnových konfliktoch dajú získať pomerne ľahko – zberom na bojisku, obchodovaním s vojakmi. Ustupujúca armáda môže zahadzovať zbrane a vyzliekať uniformy, meniť zbrane za civilné odevy, potraviny. Mám preto obavu z utekajúcich banderovcov, ak na Ukrajine prehrajú vojnu a podobne ako po druhej svetovej vojne sa budú cez naše územie presúvať na Západ. Strelných zbraní môže byť potom až priveľa a nábojov zase málo, pretože zbrane sa streľbou nespotrebovávajú, ale strelivo sa míňa. Ľudí je v postapokalyptických zónach čoraz menej, pretože zomierajú alebo utekajú inam, zbrane zostávajú, ale bez nábojov.
Prepperi v zahraničí aj u nás problém nedovoleného ozbrojovania legálne riešia tak, že človeku so zbrojným preukazom, ktorému dôverujú, dajú peniaze, aby legálne „pre seba“ kúpil a držal strelnú zbraň a náboje, ktoré v prípade postapokalyptickej situácie poskytne skutočnému kupcovi. To však vyžaduje veľkú dôveru – čo ak si to potom držiteľ zbrane rozmyslí a zbraň a náboje si nechá alebo bude za ne požadovať napríklad iné cenné veci ako napríklad potraviny? Aj v prípade spoľahlivého človeka je dobré spísať zmluvu – ľudská pamäť býva krátka a pamätá si hlavne, kto nám dlží, vytesňuje, komu dlžíme my. Zodpovední ľudia to vedia, a preto sa z obavy o vlastné zlyhanie snažia dlhy splatiť čo najskôr.
Hoci náboj do modernej strelnej zbrane vyzerá jednoducho, bez komponentov na jeho výrobu, ako sú zápalka, prázdna nábojnica, projektil (strela, guľka), strelný prach a zariadenia na ich spojenie, doma ho nevyrobíte. Jednoduchšie z hľadiska domácej výroby je vyrobiť strelivo do historických zbraní – odliať guľku z olova, zručný „chemik“ dokáže vyrobiť, ak má suroviny, aj čierny pušný prach používaný v minulosti a zápalku. Na upresnenie: pušný prach (správne čierny strelný prach, čierny prach) je viaczložková výbušná zmes so širokým použitím v pyrotechnike na trhacie práce a výrobu zábavnej pyrotechniky, delobuchov alebo zápalníc. „Bezdymný strelný prach“ je založený na nitrocelulóze a používa sa pri výrobe nábojov do súčasných strelných zbraní.
Na držanie a nosenie historických zbraní nie je potrebné povolenie (pokiaľ nie je ďalej v zákone ustanovené inak). Historické alebo perkusné zbrane sa nabíjajú zvyčajne spredu, čierny prach, strela, upchávka sa natlačia nabijákom do hlavne a na takzvaný „piston“ sa nasadí zápalka, ktorá po stlačení spúšte prach zapáli a spôsobí explozívne horenie s veľkým vývinom plynov, ktoré strelu vymetú z hlavne. Pred vynájdením zápalky sa na zapálenie čierneho prachu používal knôt. Obsluha historickej zbrane je náročná na výcvik, streľba je pomalá pre zdĺhavé nabíjanie a strela nemá takú vysokú energiu ako pri streľbe z moderných zbraní súčasným strelivom. Voľnopredajné sú historické zbrane vyrobené do roku 1891, je to na smiech, ale výslovne je uvedené do 31. 12. 1890.
Alternatívou moderných strelných zbraní, ak ich nemôžete legálne držať, sú okrem perkusných a historických zbraní flobertky, plynovky, vzduchové zbrane, vzduchové PCP (Pre-charged Pneumatic) „vetrovky“ a mechanické zbrane ako luky a kuše.
Príklady experimentov s nábojmi
Nerobte žiadne pokusy so strelivom, môžete si trvale poškodiť zdravie. Výsledok akéhokoľvek vami zamýšľaného pokusu nájdete na internete, pretože ho určite už niekto skúsil. Na internete hľadajte takéto informácie v angličtine a je neraz dostupné aj video, nielen textový opis. Pokusy so strelivom robia aj špecialisti napríklad pre hasičov, ktorých zaujíma výsledok pre hasenie požiarov skladov streliva alebo domácností, kde má majiteľ strelivo. Taktiež výsledok zaujíma armádu, výrobcov a predajcov zbraní a streliva – ako zabezpečiť skladované náboje pre prípad požiaru. V postapokalyptickom svete (aj na súčasnom Slovensku) je nebezpečné robiť takéto pokusy aj vzhľadom na nedostupnosť lekárskeho ošetrenia úrazov.
V minulosti nebol internet a zvedavci aj u nás robili rôzne „experimenty“, ktoré si pamätám, žiaľ, aj z čiernych kroník, správ z médií a policajných hlásení – takzvaných zvodiek. Za socializmu sa na vojenskej katedre vysokej školy alebo v športových kluboch Zväzarm (Zväz pre spoluprácu s armádou) dalo pomerne ľahko dostať k nábojom a vďaka mladíckej nerozvážnosti robiť potom „výskumy“ alebo „žartíky“. Branci na základnej vojenskej službe a vojaci z povolania mali tiež možnosti zobrať zo strelieb náboje, pokiaľ naša armáda nezačala po prevrate ekonomicky kolabovať. Mám podozrenie, že povinná vojenská služba sa skončila z ekonomických dôvodov.
AUTOR: Peter Sabela
