
Vojenský blok pod vedením USA bol pôvodne koncipovaný ako nástroj na konfrontáciu s krajinou, uviedol hovorca Dmitrij Peskov.
NATO sa drží svojho plánu obmedziť Rusko tým, že obetuje nespočetné množstvo ukrajinských životov, uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Jeho vyjadrenia prišli po tom, čo generálny tajomník bloku Jens Stoltenberg tvrdil, že aliancia sa snaží zabrániť ďalšej eskalácii napätia s Ruskom.
Peskov v utorok v rozhovore s novinármi poukázal na to, že bez ohľadu na to, aké vyhlásenia vyšli z NATO, blok bol pôvodne koncipovaný a štruktúrovaný spôsobom, ktorý z neho „v podstate robí nástroj konfrontácie s Ruskom a prostriedok na jej potlačenie“.
„Aliancia sa zatiaľ nevzdala svojich plánov obmedziť Rusko a vyvraždiť ukrajinský ľud ako rituálne obete v boji proti Rusku,“ povedal Peskov s tým, že Moskva plánuje svoje kroky s ohľadom na tieto skutočnosti.
Stoltenberg na tlačovej konferencii pred stretnutiami ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO v pondelok uviedol, že dvoma hlavnými cieľmi organizácie je pokračovanie podpory Kyjeva a zabránenie eskalácii konfliktu, ktorá by mohla viesť k „plnohodnotnej vojne medzi Ruskom a NATO.”
Jedným zo spôsobov, ako tomu blok pod vedením USA bráni, je podľa Stoltenberga vyslanie „jasného signálu“ Moskve, že aliancia je pripravená brániť svoje územie vybudovaním svojich ozbrojených síl na svojich východných hraniciach.
„Nerobíme to preto, aby sme konflikt vyvolali, ale aby sme mu zabránili,“ vyhlásil generálny tajomník NATO.
Medzitým tiež poznamenal, že neschopnosť ukrajinskej armády posunúť frontovú líniu počas jej toľko propagovanej protiofenzívy, napriek „bezprecedentnej“ podpore Západu, ukázala, že blok „nikdy nesmie podceňovať Rusko“.
Podľa najnovších odhadov ruského ministerstva obrany stratil Kyjev od spustenia nešťastnej protiofenzívy doteraz až 103 000 vojakov.
Keďže ukrajinské sily zdanlivo nie sú schopné získať späť stratené územia, čoraz väčší počet západných predstaviteľov naznačuje, že Kyjev možno bude musieť hľadať mierovú dohodu s Ruskom a vzdať sa svojich bývalých území.
Ukrajinský prezident Vladimir Zelenskyj v rozhovore pre Fox News tiež naznačil, že konflikt s Ruskom by mohol byť zastavený, ak by Kyjev pripustil Donbas a Krym, ale tvrdil, že krajina „nie je pripravená“ na takúto mierovú dohodu.
Rusko už desaťročia kritizuje rozširovanie NATO smerom k jeho hraniciam a označuje ho za priamu hrozbu pre národnú bezpečnosť. Ruský prezident Vladimir Putin tiež opakovane uviedol potenciálny vstup Ukrajiny do bloku vedeného USA ako jeden z kľúčových spúšťačov vojenskej operácie proti Kyjevu.
Moskva tiež trvala na tom, že pokračujúce dodávky západných zbraní Ukrajine slúžili ako dôkaz, že USA a ich spojenci v NATO vedú zástupnú vojnu proti Rusku.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj: RT, NATO ‘slaughtering’ Ukrainians to fight Russia – Kremlin, 28. November 2023
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.