ŽIJEME VO ZVRÁTENEJ FÁZE CIVILIZAČNÉHO VÝVOJA, KEĎ SA ÚČELOVO MANIPULUJÚ VŠETKY STRÁNKY EXISTENCIE ČLOVEKA VRÁTANE JEHO STRAVOVANIA A VÝŽIVY. DETRONIZÁCIA ĽUDSTVA Z POSTAVENIA PÁNOV TVORSTVA NA POLOZOTROČENÉ ĽUDSKÉ ZDROJE, S KTORÝMI SA ZAOBCHÁDZA AKO SO SÚČASŤOU PRÍRODNÝCH ZDROJOV, AKO SO ŽIVOČÍŠSTVOM ZEMEGULE, VNÁŠA VÝRAZNÉ ZMENY DO SFÉRY, KTORÁ BY NÁM NEMALA BYŤ ĽAHOSTAJNÁ. STRÁCAME KONTROLU NAD VÝROBOU, ZLOŽENÍM, DISTRIBÚCIOU A DOSTUPNOSŤOU NAŠICH POTRAVÍN. NADPRODUKCIA V EURÓPE SPÔSOBUJE, ŽE MÁME PRESÝTENÝ TRH, KTORÝ UMOŽŇUJE BEZSTAROSTNÉ PLYTVANIE POTRAVINAMI, NO ZÁROVEŇ ODRÁDZA OD VYTVÁRANIA STRATEGICKÝCH POTRAVINOVÝCH ZÁSOB.
NEUJASNENOSŤ POJMOV
Vlády všetkých štátov sveta, bohatých i chudobných, deklarujú z titulu funkcie úsilie o znižovanie miery plytvania potravinami. Výchova, ba až donucovanie nižších spoločenských tried k úspornosti je teraz v móde a korporátnym príkazom dňa. Touto problematikou sa zaoberajú medzivládne inštitúcie a s čoraz väčšou vervou i mimovládne organizácie a nadácie zastupujúce záujmy nadnárodného kapitálu.
Analýzy Svetovej organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) z októbra 2021 uvádzajú, že asi tretina vyrobených potravín (t. j. 1,3 miliardy ton ročne) sa vôbec neskonzumuje. Správa z dokumentu Global food losses and food waste rozlišuje v otázkach plytvania potravín dva pojmy:
- Potravinové straty: predstavujú straty, ktoré sa vyskytujú pri výrobe, zbere a spracovaní, teda pri činnostiach súvisiacich s produkciou potravín na ľudskú spotrebu. Častejšie sa vyskytujú v rozvojových krajinách, a to ako následok nedostatočnej infraštruktúry, nízkej úrovne technológií a investícií do výroby potravín.
- Potravinový odpad: býva väčším problémom vo vyspelých priemyselných krajinách, kde je plytvanie potravinami často spôsobované maloobchodom, ktorý sťahuje z pultov v dôsledku nastavenia interných systémov alebo plnenia stanovených zákonov, predpisov, nariadení a noriem aj vyhovujúce a konzumovateľné potraviny.
V Európskej únii neexistuje jednotná definícia na vymedzenie pojmov plytvanie potravinami či potravinový odpad. Európska komisia berie na vedomie pretrvávajúce nejasnosti vo vymedzovaní pojmov potravinový odpad a biologicky odpad. Pod plytvaním potravinami sa všeobecne rozumie celkové množstvo potravinových produktov vyraďovaných z dodávateľských reťazcov. Najčastejšie preto, že sa končia termíny ich spotreby. V prípade, že sa nevyužijú inak, bývajú zlikvidované. V súvislosti s odpadom chýba univerzálna definícia zvyškov potravín využiteľných v poľnohospodárstve, energetike atď.
V krajinách s vysokými príjmami a rozmaznanou verejnosťou sa potravinami bežne plytvá tým, že napríklad pätina až štvrtina ovocia a zeleniny vystavovaná v supermarketoch nemá dostatočne sýtu farbu, bežnú veľkosť či hladký a nezvráskavený povrch bez odrenín a drobných poškodení. Sú to vizuálne zmyslové kritériá, ktoré zvyšujú predajnosť, keď marketing hrá do nôty a ponuka prevyšuje dopyt.
Európsky parlament predostrel už v roku 2011 výsledky prieskumu verejnej mienky uskutočneného na podnet Európskej komisie. Ukázali, že jeden z piatich respondentov si nedokázal správne vysvetliť označenie minimálna trvanlivosť do… Komisári preto poverili orgány členských štátov, aby objasňovali význam pojmov minimálna trvanlivosť do, dátum spotreby a spo-
trebujte do, ak ide o požívateľnosť potravín. Vštiepiť občanom štandardizované vnímanie takýchto označení však trvá dlhšie, ako si bruselskí technokrati predstavujú. Radovému spo-
trebiteľovi nie je dodnes úplne jasné, že dátum minimálnej trvanlivosti (minimálna trvanlivosť do) sa týka kvality výrobku, kým informácia spotrebujte do jeho bezpečnosti.
DOJEMNÉ ŠTATISTIKY
Z odlišných príčin dochádza k plytvaniu potravinami v nízkopríjmových krajinách Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky. Najzávažnejším faktorom tam býva zdravotná bezpečnosť potravín. Napriek tomu, že početné vrstvy tamojšieho obyvateľstva žijú v potravinovej núdzi, dochádza k pomerne rozsiahlemu plytvaniu. V týchto krajinách býva teplé a vlhké podnebie, obchodné reťazce nevytlačili z trhu drobných predajcov a tým často chýbajú prostriedky na vybavenie svojich stánkov chladiacou aparatúrou. Zákazníci nakupujú často na voľných priestranstvách, kam sa potraviny v chladenom alebo v mrazenom stave ani nedopravujú. Hoci sa životná úroveň v rozvojových krajinách zvyšuje, na trhoviskách, kde sa obchoduje v nehygienických podmienkach, bývajú potraviny znehodnocované plesňami, parazitami a hlodavcami.
AUTOR: Patrik Sloboda
