DVA TÝŽDNE PRED VIANOCAMI SA DO PREZIDENTSKÉHO PALÁCA CASA ROSALDA V BUENOS AIRES NASŤAHOVAL TEMPERAMENTNÝ PÄŤDESIATNIK S ROZSTRAPATENÝMI VLASMI, PRENIKAVÝMI MODRÝMI OČAMI A – ČO JE DÔLEŽITEJŠIE, S TAKÝM RADIKÁLNYM PROGRAMOM, AKÝ NEMÁ V SÚČASNOSTI OBDOBU NIKDE VO SVETE. VYHLÁSIL NEÚPROSNÚ VOJNU ZABEHNUTEJ MAŠINÉRII ŠTÁTU A ZASTRÁJA SA OREZAŤ JU AŽ NA KOSŤ. SYMBOLICKY MOTOROVOU PÍLOU, AKO PREDVÁDZAL VO VOLEBNEJ KAMPANI, A FAKTICKY TOTÁLNOU PRIVATIZÁCIOU.
MEDIÁLNE I AKADEMICKY VŠESTRANNÝ
Európanom v mnohom pripomína profesionálneho komika, scenáristu a televízneho moderátora, akým býval ukrajinský zabávač Volodymyr Zelenskyj. Aj ten vstupoval do vysokej politiky a do prezidentských volieb ako protisystémový kandidát, ktorý ozdraví skorumpovaný štát nekonvenčnými, ale účinnými metódami. Krátko potom, čo sa ujal úradu (20. mája 2019), však zhodil masku služobníka ľudu, aby ukázal svoju skutočnú tvár chamtivého posluhovača domácej a nadnárodnej oligarchie. Bašty svetovej mediálnej mienkotvornosti ako agentúra Reuters len s námahou vyvracajú dohady, že Zelenskyj to dotiahol na dolárového miliardára, a bude zaujímavé sledovať, kedy sa začnú množiť chýry, že pojašene vyzerajúci Javier Milei diskrétne vstúpil do klubu argentínskych miliardárov. Ten mal vlani iba päť známych členov a nemusí byť náhodou, že Milei bol dlhých pätnásť rokov pravou rukou jedného z nich, a to dnes už deväťdesiatdvaročného Eduarda Eurnekiana.
Nenechal sa ním platiť ako jeho dvorný zabávač, je však jeho finančným poradcom, ako aj hlavným ekonómom spoločnosti Corporación América, pri ktorej vzniku stál i spomínaný argentínsky Armén. Táto viacvrstvová korporácia sa hrdí postavením oficiálneho partnera Svetového hospodárskeho fóra (WEF), čo je dnes plutokratické zoskupenie, ktoré neúprosne pretláča demontáž národných štátov a privatizáciu všetkých komodifikovateľných zdrojov planéty vrátane ľudských.
Nemalo by preto nikoho prekvapiť, že čestné miesto v „dvorane slávy“ WEF zaujíma i Javier Milei. Na webovej stránke fóra boli začiatkom januára 2024 uvedené viaceré funkcie, ktoré nový prezident zastával na pomerne vysokých stupienkoch svetovej mocenskej pyramídy.
V prvom rade je hlavným ekonómom Corporación América International. Má dva magisterské tituly z ekonómie, napísal viac než 50 vedeckých prác a pôsobí, resp. pôsobil ako:
– hlavný ekonóm argentínskej pobočky nadnárodnej bankovej chobotnice HSBC
– poradca argentínskej vlády
– poradca krajín G20 a B20
– vedúci ekonomického úseku think-tanku Fundación Acordar
– člen ekonomickej skupiny v Medzinárodnej obchodnej komore
– univerzitný profesor odborov makroekonómia, ekonómia rastu, mikroekonómia a matematika pre ekonómov
Dlhé obdobie zároveň vystupuje na mediálnej scéne a v zábavnom priemysle, čím pripomína nezabudnuteľného 45. prezidenta Spojených štátov amerických Donalda Trumpa. Označuje ho za svoj veľký vzor napriek tomu, že Trumpovi sa neporadilo zoštíhliť štát a „vyčistiť žumpu“.
Trump vyhral prezidentské voľby v roku 2016, Milei v roku 2023, a to aj vďaka sľubom, že štát prestane podporovať šírenie dekadentného kultúrneho ultraliberalizmu, ktorý rozleptáva tradičnú kresťanskú euroatlantickú hodnotovú sústavu USA i Argentíny. V tomto ohľade však bude nový argentínsky prezident viditeľne pokrivkávať. Milei vedie totiž od roku 2019 Libertariánsku stranu, ktorá presadzuje krajný individualizmus, maximálnu voľnosť v osobnej i ekonomickej slobode a neprípustnosť vnucovania kultúrnych kódexov. Trump nezašiel v kampani za minimalizovanie úlohy štátu až tak ďaleko, ako zamýšľa Milei, podľa ktorého treba odobrať štátu všetky funkcie a prenechať ich súkromným iniciatívam. Teoreticky a učebnicovo to môžu byť aj iniciatívy zdola, z ulice. Ako však ukazujú dejinné skúsenosti Európy a Severnej i Južnej Ameriky, v podmienkach deregulovaného kapitalizmu vedie postupná koncentrácia kapitálu a faktickej moci k stavu, aký dnes existuje na obidvoch brehoch Atlantiku, keď nadnárodná korporatokracia preberá viac-menej všetky kompetencie štátu a dovádza ho do stavu klinickej smrti. Zatiaľ čo z Trumpových úst vyzerá volanie po obnove niekdajšej veľkosti USA (teda z polovice 20. storočia) ako-tak hodnoverne, Mileiove zmienky o obnove dávnej veľkosti, prosperite a postavenia Argentíny vyznievajú nesmierne trápne. Sám totiž robí už dlhé roky všetko preto, aby urýchlil rozpredaj kedysi bohatej Argentíny a jej zdrojov nadnárodnej oligokracii zastupovanej Medzinárodným menovým fondom. Ten drží Argentínu v dlhovom otroctve, aby ju globálny parazit mohol začať v príhodnej chvíli požierať zvnútra, a predĺžil si tak život o jedno-dve desaťročia. Je to chabá náhrada za podstatne väčšie a šťavnatejšie sústo, akým by bolo zatiaľ nepokorené Rusko, ale nateraz musí postačiť.
NARUŠENÁ OSOBNOSŤ
Argentínske vetvy nadnárodných oligarchických klanov si vybrali Mileia už v študentskom veku ako typ psychopatickej osobnosti vhodnej na zaradenie do niektorých zo stajní potenciálnych budúcich prisluhovačov. Je ňou aj spoločenstvo Mladí globálni lídri (Young Global Leaders) založené a riadené Svetovým ekonomickým fórom, sú však aj ďalšie, spravované angloamerickými nadáciami, think-tankmi a štedro dotovanými súkromnými univerzitami.
Javier Gerardo Milei sa narodil 22. októbra 1970 v argentínskej metropole Buenos Aires v rodine nižšej strednej triedy. Bol jediným synom vodiča autobusu, ktorý sa presadil ako podnikateľ v dopravnej branži ťažšie, než si predstavoval. Bol talianskeho pôvodu a Javier zrejme neplnil jeho očakávania, že bude vyrastať ako silný, vyrovnaný a zdravo sebavedomý jedinec. Za zmienku stojí, že Javierova matka Alicia, rodená Lucichová, mala chorvátsky pôvod. Nesnažila sa vplývať na manžela, aby bol na Javiera menej prísny. Až po desaťročiach v roku 2018 sa Javier otvorene zmienil o útrapách svojho detstva, keď ho otec bíjaval a matka sa ho nezastala.
AUTOR: Patrik Sloboda
