Ťahanice o vydanie zakladateľa Wikileaks vstupujú do novej fázy. Nemeckí zákonodarcovia hovoria o politicky motivovanom postupe a obávajú sa o slobodu tlače.
Celkový počet 1 776 dní: Toľko bude Julian Assange zadržiavaný v britskej väznici Belmarsh s maximálnym stupňom stráženia do utorka, keď bude čeliť niečomu, čo by mohlo byť jeho posledné vypočutie v naťahovaní sa o jeho vydanie do USA.
Predtým 52-ročný zakladateľ platformy Wikileaks strávil sedem rokov v diplomatickom azyle na ekvádorskej ambasáde v Londýne. A ak si americkí prokurátori prídu na svoje, čoskoro ho čaká ďalších 175 rokov väzenia.
Pojednávanie na Najvyššom súde v Londýne sa bude zaoberať otázkou: Vyčerpal už Assange všetky zákonné možnosti, ako zabrániť jeho hroziacemu vydaniu do USA? Alebo môže pokračovať v boji na britských súdoch?
Ak Najvyšší súd uvoľní cestu k vydaniu, Assange by mohol byť obvinený a odsúdený v USA podľa zákona o špionáži. Zákon bol schválený pred viac ako 100 rokmi, aby odsúdil zradcov a špiónov počas prvej svetovej vojny. Nikdy predtým nebol použitý proti novinárovi.
Obvinenie: krádež a zverejnenie utajovaných informácií o amerických vojenských operáciách v Iraku a Afganistane s pomocou informátorky Chelsea Manningovej. Assange a Manningová svojím konaním podľa amerických úradov ohrozili aj životy amerických informátorov. V roku 2010 bývalý viceprezident a súčasný americký prezident Joe Biden dokonca hovoril o Assangeovi ako o „high-tech teroristovi“.
Nebola to však chyba Juliana Assangea, že dokumenty boli zverejnené celé a bez úprav. V roku 2010 Wikileaks spolupracoval s poprednými mediálnymi organizáciami – The New York Times, The Guardian, Le Monde, Der Spiegel a El Pais – na príprave uniknutých informácií na zverejnenie. Heslo k chránenému datasetu zverejnil v knihe jeden z novinárov. Wikileaks zverejnila informácie až vtedy, keď už boli sprístupnené. Okrem toho vláda USA ešte neposkytla žiadne dôkazy o tom, že odhalenie skutočne niekomu ublížilo.
Americká vláda sa pokúša diskvalifikovať Assangea ako novinára. Hovorí sa, že zverejňuje množstvo údajov bez kontextu a že je hacker.
V skutočnosti Assange získal za svoju novinársku prácu množstvo mediálnych ocenení. To je však pre americkú prokuratúru nepodstatné: Zákon o špionáži nerozlišuje medzi novinármi a inými osobami.
Neprikrášlená pravda
Pravda je však taká, že publikácie Wikileaks boli pre americkú vládu veľmi zahanbujúce. Státisíce tajných dokumentov ukázali svetu inú, nenablískanú, krvavú stránku aktivít americkej armády. Stánku, kde sa páchajú vojnové zločiny – a zakrývajú sa – a kde je počet civilných obetí výrazne vyšší, než sú skryté čísla Pentagonu.
Ale podľa názoru všetkých popredných organizácií na ochranu ľudských práv, občianskych slobôd a žurnalistiky – od Amnesty International po Výbor na ochranu novinárov (CPJ) a Reportérov bez hraníc – musí byť prosperujúca demokracia schopná odolať takémuto odhaleniu. V nedávnom spoločnom vyhlásení obe zastrešujúce organizácie Medzinárodná federácia novinárov (IFJ) a Európska federácia novinárov (EFJ) varovali: „Pokračujúce trestné stíhanie Juliana Assangea ohrozuje slobodu médií všade na svete.“
Prezidentka EFJ Maja Sever cituje slová: „Novinári a ich odbory od začiatku uznávajú, že Julian Assange je terčom za to, že vykonával úlohy, ktoré sú každodennou prácou mnohých novinárov – hľadanie informátorov a odhaľovanie kriminality.“
Celosvetová podpora pre Assangea
Rastúci počet hlasov po celom svete vystupuje proti americkému prenasledovaniu Assangea a žiada jeho prepustenie.
Týždeň pred súdnym pojednávaním napríklad austrálsky parlament s podporou premiéra Anthonyho Albaneseho prijal rezolúciu vyzývajúcu na prepustenie Assangea, austrálskeho občana.
„Prípad Juliana Assangea sa týka základných otázok slobody tlače a ľudských práv,“ povedal Christian Mihr, zástupca generálneho tajomníka Amnesty International Germany. „Julian Assange nie je vinný zo žiadnych zločinov, Wikileaks odhalil porušovanie ľudských práv, a to nie je zločin.“
Kritické hlasy v nemeckej politike
Prenasledovanie Juliana Assangea tiež priťahuje širokú kritiku zo strany nemeckých politikov.
V rozhovore pre DW poslanec za Stranu zelených Max Lucks hovoril o Julianovi Assangeovi ako o politickom väzňovi. Lucks sa vážne vyjadril k tomu, že zakladateľ Wikileaks je takmer päť rokov zadržiavaný za prísnych podmienok vo väznici Belmarsh s maximálnou ostrahou, pričom čelí vyhliadke na možné vydanie do USA.
„To, čo sa tam deje, je mučenie. Neexistuje žiadny racionálny dôvod na zadržiavanie pána Assangea týmto spôsobom. Je to politicky motivované,“ povedal Lucks.
Toto hodnotenie zdieľajú aj ďalší významní politici a odborníci, ako napríklad bývalý osobitný spravodajca OSN pre mučenie Nils Melzer a bývalý nemecký minister zahraničných vecí Sigmar Gabriel.
Peter Heidt je hovorcom Slobodnej demokratickej strany (FDP) pre ľudské práva. Heidt už roky svoje prejavy v Bundestagu vždy končil tou istou vetou: „Mimochodom, zastávam názor, že Juliana Assangea by mali okamžite prepustiť.“
Pred dvoma rokmi napísalo 80 poslancov nemeckého parlamentu britskému parlamentu otvorený list, v ktorom žiadali Assangeovo prepustenie.
„Novinári nesmú byť za svoju prácu prenasledovaní ani trestaní nikde na svete,“ začal list. Dolu podpísaní uviedli, že sú „veľmi znepokojení odstrašujúcim účinkom, ktorý by Assangeovo vydanie a odsúdenie mohlo mať na slobodu tlače a investigatívnu žurnalistiku na celom svete“.
Nikdy nedostali odpoveď.
Autor: Matthias von Hein
Preklad a úprava: Adam Wagner ZEM&VEK
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
(1) Matthias von Hein: Julian Assange extradition case raises press freedom fears, dw.com, 19.02.2024
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.