TAKZVANÝ TURINGOV TEST BOL MYSLENÝ SKÔR AKO MYŠLIENKOVÝ POKUS NEŽ KONKLUZÍVNY TEST NA ROZLÍŠENIE MEDZI ĽUĎMI A UMELOU INTELIGENCIOU. PO NEDÁVNOM VÝVOJI MODELOV S INTERAKTÍVNYMI SCHOPNOSŤAMI ROZPRÁVAŤ, POZERAŤ SA A POČÚVAŤ JE TURINGOV TEST ZASTARANO OBMEDZENÝ LEN NA TEXTOVÚ KOMUNIKÁCIU. NAJÚČINNEJŠÍM RIEŠENÍM BY BOLO ZAVIESŤ ALTERNATÍVNE TESTY, KTORÉ LEPŠIE ROZLÍŠIA MEDZI UMELOU A ĽUDSKOU INTELIGENCIOU.
V článku The untold history of AI, part 3 of 6 z apríla 2019 na stránke Spectrum IEEE (skratka Institute of Electrical and Electronics Engineers) sa uvádza podstatný detail z Turingovho svetoznámeho článku Computing Machinery and Intelligence z časopisu Mind z roku 1950 s kľúčovou otázkou, či môžu stroje myslieť. Turing namiesto definovania pojmov stroj a myslieť načrtáva spôsob overenia tejto otázky založený na viktoriánskej salónnej zábave zvanej imitačná hra. Podľa jej pravidiel komunikovali spolu muž a žena nachádzajúci sa v rozdielnych miestnostiach len pomocou poznámok a úlohou bolo zistiť, kto z nich je muž a kto žena. Bolo to však sťažené tým, že muž sa snažil imitovať ženu. V Turingovej verzii sa stroj snaží predstierať, že je človekom. Autor série o nevypovedanej histórii umelej inteligencie Oscar Schwartz v uvedenom článku upozorňuje, že Turingova ukážka imitačnej hry obsahuje nesprávny súčet čísel 34 957 a 70 764. V ukážke človekom skúmaná inteligencia (ľudská alebo umelá, napodobňujúca človeka) po polminúte odpovie číslom 105 621, hoci správny výsledok je 105 721. Je nepravdepodobné, že sa skvelý matematik Turing takto pomýlil, najmä keď inde vo svojom článku naznačuje, že chyba pri sčítaní bola naprogamovaným trikom na oklamanie posudzovateľa. Stroj by podľa neho totiž mohol byť naprogramovaný, aby „úmyselne zahŕňal chyby vyrátané na zmätenie vyšetrovateľa“. Turing predpokladal, že počítač úspešne zvládne imitačnú hru okolo roku 2000.
GOOSTMAN, CLEVERBOT A CHATGPT
V lete 2014 svet obletela správa, že prvý superpočítač úspešne prešiel Turingovým testom. Benevolentná definícia testu však umožňuje množstvo výkladov. Okrem iného je dôležitý vek skúmanej osoby, pretože na predstieranie dieťaťa stačí menej výkonný počítač. Program Eugene Goostman na Royal Society v Londýne vraj dokázal oklamať tretinu poroty päťminútovou imitáciou trinásťročného chlapca. Podmienkou pritom mala byť úspešnosť 30 %. Za taký výsledok by žiak základnej školy dostal štvorku. Turing pritom nikdy nedefinoval hranicu úspešnosti hodnotou 30 %. Uviedol, že priemerný hodnotiteľ by nemal mať šancu viac ako 70 % na správnu identifikáciu počítača počas päťminútového kladenia otázok. Predstierať trinásťročného chlapca, ktorého rodným jazykom nie je angličtina, ale komunikuje po anglicky, je dosť lacné. Turing prirodzene predpokladal dospelého človeka. Okrem toho ak je chlapec z Odesy, mal by komunikovať po rusky alebo po ukrajinsky, a nie predstierať, že ako cudzinec nevie po anglicky. Objavila sa aj informácia, že britská univerzita menila parametre testu dovtedy, kým četbot s odretými ušami prešiel. Svet však miluje senzácie, veda má svoj marketing, potrebuje peniaze a vedci majú tiež svoje ego. Medzi sudcami bol aj herec robota Krytona v sci-fi sitcome Červený trpaslík.
No Eugene Goostman má menej známeho (u nás), a pritom presvedčivejšieho predchodcu. V septembri 2011 na stránkach renomovaného magazínu New Scientist v článku Software tricks people into thinking it is human informovali o teste, ktorý sa konal na indickom festivale Techniche. Tridsať dobrovoľníkov sa zúčastnilo písanej štvorminútovej konverzácie s neznámou entitou. Polovica dobrovoľníkov komunikovala s ľuďmi, druhá polovica s četbotom menom Cleverbot, ktorý sám seba v komunikácii s ďalším četbotom označil za jednorožca.
Dobrovoľníci spolu s návštevníkmi festivalu (spolu 1 334 hlasov) hodnotili ľudskosť všetkých odpovedí. V prípade Cleverbota hlasovalo 59,3 % z nich, že ide o človeka, v prípade ľudí to bolo 63,3 %. Vývojár Cleverbota Rollo Carpenter zdôraznil, že hlasovalo omnoho viac ľudí než v predchádzajúcich testoch. Cleverbot konverzuje s využitím prehľadávania svojich záznamov predchádzajúcich konverzácií a vyberie príslušnú odpoveď na daný komentár.
Online verzia softvéru prehľadáva záznamy trikrát, než sa rozhodne pre odpoveď, kým výkonnejšia verzia použitá v teste až 42-krát. „… neznamená to, že Cleverbot premýšľa,“ uviedol Carpenter s tým, že podľa niekoho tam možno bola prítomná štipka inteligencie, ale podľa neho treba rozlišovať medzi rozmýšľaním a slovom inteligencia. Výsledok 50 a viac percent sa často považuje za splnenie testu, ale rozdiel medzi Cleverbotom a človekom je zjavný. Splnenie testu podľa Carpentera nedokazuje inteligenciu, len ukazuje, že stroje ju dokážu imitovať. Cleverbot sa však učí z konverzácií a rovnakú techniku možno použiť na vytvorenie všeobecnejšieho modelu umelej inteligencie. „Ľudia sa učia z enormne bohatších senzorických dát,“ upozornil Carpenter. Turingov test je veľmi subjektívny a výsledky závisia od ľudských účastníkov, doplnila Huma Shahová, vedúca vedkyňa a koordinátorka storočnice Turingovho narodenia. Podotkla, že tvrdenie o splnení testu vyvoláva množstvo otázok o ľudských účastníkoch, napríklad či už predtým komunikovali s četbotom.
AUTOR: Karol Kardoš
