Ľudské myslenie podľa Bacona by malo byť v prvom rade oslobodené od okov cirkevných dogiem, omylov a predsudkov. Veda a filozofia sa musia rozvíjať slobodne, v súlade s poznaním založeným na pozorovaniach a experimentoch, keď od jednotlivých faktov dospejeme k všeobecnejšiemu záveru.
„Pravá metóda skúsenosti najprv zapáli svetlo a pomocou neho potom ukazuje cestu: vychádza nie zo skúsenosti nejasnej a zmätenej, ale usporiadanej a zažitej,“ vysvetľuje filozof v diele Nové organom (Novum organum scientiarum).
Ako hlboko veriaci človek však uznával koncepciu dvoch právd, ktoré sa manifestujú vo vede a filozofii, ale i v teológii.
Lenže zatiaľ čo predmetom záujmu teológie má byť Boh, a teda nie tento hmotný svet, veda a filozofia má nadobudnuté poznatky využiť prakticky, na ovládnutie prírody človekom. Prírodu však môžeme ovládnuť iba tak, že budeme rešpektovať jej zákonitosti objavené vedou.
Pri bádaní je potrebné vyvarovať sa štyrom druhom omylov a ich zdrojom, o ktorých hovorí jeho náuka o „idoloch“. Kniha Malé dejiny filozofie od nemeckého spisovateľa Hansa Joachima Störiga stručne objasňuje podstatu tohto učenia: „Prvú skupinu Bacon nazýva idoly (ľudského) rodu (idola tribus). Obsahuje všetky omyly, ku ktorým nás zvádza ľudská povaha ako taká. Ľudský duch má napríklad sklon k tomu, aby predpokladal vo veciach omnoho vyšší stupeň usporiadania a pravidelnosti, než v nich skutočnosti je. A ďalej, keď už sme prijali nejaké tvrdenie, i keď to bolo z dôvodov neobjektívnych… radi sa zameriavame na všetky skutočnosti, ktoré to tvrdenie potvrdzujú, a práve tak radi zanedbávame to, čo mu protirečí… Druhú triedu omylov tvoria idoly jaskyne (idola specus). Týmto výrazom, prevzatým z Platónovho podobenstva o jaskyni, označuje Bacon omyly, ktoré majú pôvod v individuálnom založení, výchove, postojoch a v konkrétnej situácii jednotlivého človeka… Tretie sú idoly trhu (idola fori). Pochádzajú z kontaktov a spoločenského styku ľudí. Zvláštnu rolu pri nich zohráva reč ako najdôležitejší nástroj spoločenského styku… A konečne sa musíme mať na pozore i pred idolmi divadla (idola theatri). Tie pochádzajú z tradovaných a zakorenených téz filozofov, najmä tých starých; ľudia sa domnievali, že tieto náuky vystihujú skutočnosť, ale podobajú sa skôr na vymyslené divadelné hry.“
Obraz ideálnej, morálne aj technologicky vyspelej spoločnosti, ktorej príslušníci sa nedali zlákať klamom „idolov“, podáva v diele Nová Atlantída. V Baconovej utópii obyvatelia fiktívneho ostrova Bensalem využívajú množstvo úchvatných vynálezov a majú dôkladný systém výskumu. Ten je minimálne v hlavných črtách porovnateľný so spôsobom práce dnešných vedeckých centier a univerzít.
Zhromažďujú tu poznatky z cudzích krajín, robia experimenty, usporadúvajú porady a získané údaje kladú do širších súvislostí, aby z nich vyvodzovali axiómy a poučky.
Výskum pritom prebieha pod patronátom inštitúcie nazvanej Šalamúnov dom, ktorej zmyslom je „spoznať príčiny a skryté pohyby vecí a rozširovať hranice dovtedy, kým človek všetko neovládne“.
Bensalemčania majú k dispozícii veľké a hlboké jaskyne, ktoré využívajú napríklad na zahusťovanie, tuhnutie, zmrazovanie a konzervovanie hmôt. V priehradách vedia meniť slanú vodu na sladkú, podobne ako moderní genetickí inžinieri dokážu vytvárať „živé hmoty, napríklad žaby, muchy a rôzne živočíchy“.
Ďalšia pasáž akoby predpovedala vynález parného stroja: „Rovnako máme aj divoké prúdy a vodopády, ktoré nám slúžia ako hnacia sila, ako aj podobné stroje, ktorými zosilňujeme či oslabujeme vietor, čím získavame ďalšiu hnaciu silu.“
Hovorí sa tu o aj krížení rastlín a vývoji nových plodín: „Tiež poznáme spôsob, ako vypestovať rozličné rastliny… A takto vytvárame nové rastliny… a môžeme premieňať strom či rastlinu na iný strom či rastlinu.“
Členovia ideálnej spoločnosti vykonávajú pokusy na zvieratách, pomocou pitiev zisťujú, ako možno „zmeniť ľudské telo“.
Na zvieratách a vtáctve testujú „všetky jedy a liečivá, či operačné i liečebné zákroky“.
Autor Novej Atlantídy predvídal i vývoj tekutej stravy, ktorá sa dnes hojne využíva v nemocniciach, ako aj pri kozmických letoch: „… niektoré nápoje sú nielen na pitie, ale aj na jedenie, takže niektorí ľudia najmä v staršom veku žijú len z nich“.
V jeho knihe sa objavuje odkaz na využívanie bioplynu („Okrem toho využívame aj teplo, ktoré vzniká na hnojiskách, v bruchu a vnútornostiach…“), solárnej energie („Rovnako máme aj miesta na silné slnečné žiarenie, aj iné miesta pod zemou, z ktorých prirodzeným alebo umelým spôsobom sála teplo. Takto využívame rôzne druhy tepla…“), dokonca píše o pomôckach, čo sa vkladajú do ucha, aby zlepšovali sluch.
Na ostrove sú i domy mechaniky, kde zostavujú „… stroje a nástroje na všetky druhy pohybu“ vybavené kolesami. Navyše vedia o spôsobe prenosu zvuku „… pomocou trubíc a hadíc, a to tými najzvláštnejšími spôsobmi a na veľké vzdialenosti“.
AUTOR: Pavol Ičo
