O tom, že eurozóna nie je na tom ekonomický dobre sa dlhodobé vie, určite je na tom horšie ako ekonomika EÚ, ako celku. A to sme doteraz tvrdili, že euro je mena, ktorá nielen že bude ekonomiky členských štátov eurozóny integrovať, ale že bude podporovať hospodársky rast. Zatiaľ to vyzerá tak, že eurozóna je viac dlhová ako integrovaná a preto sa ani nečudujem, že Čechom sa do tohto spolku viac nechce ako chce. Čoho sa českí občania najviac obávajú je vraj zdraženie tovarov a služieb, strach z doplácania na zadlžené predovšetkým jej južné štáty a tiež obava zo straty vlastnej menovej politiky, voči ktorým nie je alternatíva. Ako to napokon dopadne uvidíme, čo je však isté, že o prijatí eura nerozhodnú ekonomické ale politické argumenty. Aký bude mať vplyv na ich rozhodovanie správa, že ECB vykázala za minulý rok stratu až vo výške 1,27 miliardy eur, nebudeme špekulovať, keďže straty zaznamenali európske banky ako celkom a to vo výške 57 miliárd eur.
Stratovosť Bundesbanky kopíruje ekonomiku
Prečo k strate došlo a prečo na druhej strane je bankový sektor tak ziskový? Odpoveď je jednoduchá a síce strata je dôsledok jej menovej politiky, keďže nakupovala štátne dlhopisy zadlžených krajín eurozóny za úrok pod percento a za niekoľko násobne vyššie percento úročí peniaze komerčných bank ktoré zo zákona majú povinnosť mať v ECB svoje účty na ktoré posielajú im zákonom stanovené povinné minimálne rezervy. Tento úrokový rozdiel je príčinou jej straty ktorá podľa vyjadrenia jej predstaviteľov môže trvať niekoľko rokov. Či je ešte väčším prekvapením, že nemecka Bundesbank je na tom ešte horšie, keď jej strata je 21 miliardy eur nevieme, ale podľa všetkého to súvisí s klesajúcou ekonomikou, ktorá vlani niekoľko období vykazovala recesiu.
Úročenie vkladov naberá na percentách
Terajšie úrokové sadzby na úvery pre firmy a hypotéky pre domácnosti sú podľa všetkého dôvodom prečo dopyt po nich je takmer nulový, na druhej strane však môžeme konštatovať nárast vkladov, keďže ich úročenie sa posledný rok sa dosť výrazne zvýšil. Z hľadiska budúceho vývoja inflácie je to dobrá správa, keďže viac peňazí na sporiacich účtoch znižuje dopyt po tovaroch a službách, ale na druhej strane klesá spotreba domácnosti, ktorá sa zvykne najviac podieľať na raste HDP.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.