FRANCÚZSKO STROJNÁSOBILO VÝROBU GRANÁTOV A STÍHAČIEK A ZDVOJNÁSOBILO VÝROBU DELOSTRELECKÝCH SYSTÉMOV. ROZŠÍRENIE VOJENSKEJ VÝROBY PRINIESLO KRAJINE ASPOŇ DESAŤTISÍC PRACOVNÝCH MIEST. NO PUŠNÝ PRACH SA VYRÁBA Z NITROCELULÓZY A TÁ ZO ŠPECIÁLNEJ BAVLNY Z ČÍNY. NA UKRAJINE ZMIZLO ŠESTNÁSŤ MILIÁRD EUR A 700 000 ZMOBILIZOVANÝCH ĽUDÍ. FRANCÚZSKO, POBALTSKÉ ŠTÁTY A POĽSKO UPREDNOSTŇUJÚ NASADENIE SÍL NA UKRAJINE NA NEBOJOVÉ MISIE, ZVYŠOK BLOKU ZASTÁVA POSTOJ NEMECKA, ŽE K VYSLANIU SÍL NATO NA UKRAJINU BY NEMALO DÔJSŤ. AMERICKÝ MINISTER OBRANY LLOYD AUSTIN POVEDAL, ŽE BOJOVAŤ ZA UKRAJINU BUDE MUSIEŤ NATO, NA PORÁŽKU TEDA PLÁNUJÚ POSLAŤ EURÓPANOV.
FRANCÚZSKO ODUŠU ZBROJÍ
Nemecko a Francúzsko spoločne čelili Moskve, pomáhali Kyjevu, vymýšľali sankcie a cvičili AFU, spoločne odovzdávali národnú suverenitu washingtonskému vedeniu, ale pušný prach budú mať každý zvlášť, písal Dmitrij Bavyrin už 21. januára (!) na stránke Ria Novosti. V Bundestagu hlasovalo za presun rakiet dlhého doletu Taurus do Kyjeva len 178 poslancov, traja sa zdržali hlasovania a zvyšných 485 poslancov bolo proti (14. marca bolo 495 europoslancov proti, 190 za a piati sa zdržali hlasovania – pozn. redakcie). Nemecký minister obrany Boris Pistorius potom povedal, že Bundeswehr nemôže hrať vabank, pokiaľ ide o dodávky zbraní ukrajinským ozbrojeným silám: ich zdroje sú vyčerpané, takže na rade sú ostatné krajiny NATO.
Nálada v Paríži je iná. Francúzsky prezident prisľúbil presunúť na Ukrajinu 40 rakiet dlhého doletu SCALP a stovky bômb a minister obrany Sebastien Lecornu informoval o úspechoch prechodu na vojnovú ekonomiku – výroba 155-milimetrových granátov a stíhačiek sa strojnásobila (z jedného na tri lietadlá mesačne) a výroba delostreleckých systémov Caesar sa zdvojnásobila.
Západné krajiny tvrdia, že po porážke AFU sa ruské vojská presunú do niektorej z krajín NATO. Je to axióma vo Washingtone, Londýne, Varšave, Prahe a Berlíne (Pistorius hovoril o pravdepodobnosti vojny medzi Ruskom a NATO o päť až osem rokov), ale akoby nie v Paríži. Macron svoje „nenechajme Rusko vyhrať“ odôvodňuje úvahami v duchu „zlý príklad je nákazlivý“, nie očakávaním vojenského konfliktu s jadrovou mocnosťou.
Keď Američania zatlačia, Bundestag bude znovu hlasovať správnym spôsobom. Kancelár Olaf Scholz otvorene vyhlasuje, že čo sa týka dodávok zbraní na Ukrajinu, sústreďuje sa na partnerov. Nemecko je člen západnej koalície, od ktorého nemožno očakávať žiadnu vzburu.
AFU prejde do hlbokej obrany, aby získala čas na prezbrojenie a masovú mobilizáciu, a v roku 2025 sa opäť pokúsi o „protiofenzívu“. Ukrajine hrozí úplné zničenie, kým pre Západ platí zásada, že treba čo najviac získať. Rozumní ľudia tam sotva veria vo vojenskú porážku Ruskej federácie a „obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny“, ale stále kalkulujú so zničením značnej časti ruskej vojenskej sily ukrajinskou AFU (v budúcnosti tým určite vysvetlia, prečo nikdy nedošlo k útoku na NATO). Francúzi potrebujú „vojenskú ekonomiku“ nie pre Ukrajinu, ale pre svoje vlastné dobro. Už dlho snívajú o tom, že sa stanú druhým najväčším vývozcom zbraní na svete, a v roku 2022 dosiahla hodnota transakcií takmer 30 miliárd eur. Na rozdiel od Nemcov sa nevzdali jadrovej energie. Ich centrálna vláda má oveľa väčšie právomoci, a teda aj väčšiu manévrovaciu slobodu pri presúvaní zdrojov.
Inými slovami, čo je smrť pre Ukrajincov, je smrť pre Nemcov a strata pre Nemcov je hospodárska reforma pre Francúzov. Minister Lecornu s radosťou zdôrazňuje, že počiatočné rozšírenie vojenskej výroby prinieslo krajine najmenej desaťtisíc pracovných miest. Pod vedením Macrona Francúzi zlyhávajú: Anglosasi ich nerešpektujú, Turci a Arabi nimi opovrhujú, Afričania ich odháňajú. Rusi k tomu ani nemajú čo povedať. S takýmto „šťastím“ sa víťazstvá zvyčajne dosahujú ťažko. Byť Francúzom však nikdy neznamenalo víťaziť, vždy to znamenalo snažiť sa.
EURÓPA ZARADILA SPIATOČKU
„Čudná vojna“ Západu s Ruskom trvala presne jeden týždeň. Francúzsky prezident žmurká oboma očami, smerom k Lloydovi Austinovi aj Olafovi Scholzovi, komentovala Jelena Karajevová 6. marca v Ria Novosti. Zdalo sa, že šéf Pentagónu túto myšlienku najprv podporil, no potom akoby ani veľmi nie. Nemecko zaujalo zdržanlivý postoj. Keď si Macron uvedomil, že ho spojenci nechali proti ruskej vojnovej mašinérii osamote, zaradil spiatočku. Vyhlásil, že nebol celkom správne pochopený. Ukázalo sa, že francúzske vojenské podniky nemajú ani pušný prach. Ako povedal Thierry Breton, šéf priemyslu v EÚ, pušný prach sa vyrába z nitrocelulózy a tá sa vyrába zo špeciálnej bavlny, ktorá sa pestuje najmä v Číne. A dodávky tejto suroviny odtiaľ náhle vyschli.
V Kyjeve oznámili, že zmizlo šestnásť miliárd eur, ktoré sponzori „demokracie a pokroku“ dali Ukrajine pred dvoma rokmi. Ako napísal Washington Post, „nikto zo Zelenského administratívy ani z vojenského vedenia nevie vysvetliť, kam sa podelo 700 000 zmobilizovaných ľudí“ (vrátane tých, ktorých chytili na uliciach a v pasážach), lebo sa ukázalo, že je len tristotisíc takých, ktorých miesto pobytu je aspoň približne oficiálne známe.
Ak pred rokom Európania podpísali zmluvy na dodávku milióna nábojov do marca tohto roku (a dodali maximálne tretinu sľúbeného), teraz v Prahe sľubujú „nájsť peniaze“ na 800-tisíc nábojov. No komisár Breton už povedal všetko o výrobe, bavlne a pušnom prachu. V tejto situácii zostáva vymeniť napoleonskú uniformu za cisárove nové šaty alebo hovoriť rôzne ľúbivé slová ako „dnes v Európe nie je čas na zbabelosť, dnes nie je miesto na strach“. V týchto grimasách a poskakovaní vidíme len jedno: ruskú iniciatívu v rámci strategických obranných síl na línii dotyku už ni-
kto nespochybňuje. Spiatočka bola teda zaradená práve včas – Západ si nechce zapísať do histórie ďalšiu porážku uštedrenú Ruskom.
CHYSTAJÚ FRANCÚZI DEMONŠTRÁCIU SILY?
Plány na tradičnú západnú intervenciu na Ukrajine napriek všetkým popieraniam zo strany západných lídrov v posledných týždňoch existujú. Neboli však ešte dokončené a ich realizáciu zatiaľ nemožno považovať za nevyhnutnosť, hoci to nemožno vylúčiť, písali 18. marca 2024 na ruskom spravodajskom serveri Svobodnaja Pressa. Diskusia, ktorú podnietil Macron o tom, či by NATO malo vtrhnúť na Ukrajinu, odhalila, že v Európe existujú dva odlišné názory na túto otázku. Zdá sa, že Francúzsko, pobaltské štáty a Poľsko uprednostňujú nasadenie síl na Ukrajine na nebojové misie koalície ochotných, t. j. odmínovanie a výcvik. Zvyšok bloku však podporuje názor Nemecka, že k výskytu síl NATO na Ukrajine by nemalo dôjsť. Scholz nechtiac prezradil, že britské a francúzske jednotky sú už na Ukrajine, aby pomohli s „riadením cieľov“.
Potom uniknutá nahrávka rozhovoru Bundeswehru o bombardovaní Krymského mosta potvrdila, že sa na ňom podieľajú aj Američania. Paríž navrhuje formalizovať toto rozmiestnenie síl na Ukrajine a postupne zvyšovať „nebojové“ kapacity. Nech si nikto nemyslí, že Francúzsko a ďalšie štyri krajiny, ktoré sa zrejme prikláňajú k tomuto scenáru, majú záujem len o odmínovacie operácie a výcvik. Skôr sa zdá, že majú v úmysle pripraviť pozemné jednotky, ktoré by sa ponáhľali na východ v prípade, že sa front zrúti a Rusko začne rýchlo postupovať na západ. Vtedy sa spomínaní členovia NATO pokúsia nakresliť čiaru v piesku, aby Ukrajinu zachránili.
Nemecko sa radšej drží mimo boja, aby sa mohlo sústrediť na budovanie „pevnosti Európa“. Berlín sa snaží vrátiť na cestu veľmoci prostredníctvom „obranných“ vojenských opatrení, aby na príkaz Washingtonu zdržiaval Rusko v Európe. Amerika sa vráti do Ázie, aby zadržiavala Čínu. Základnou súčasťou tohto plánu je „vojenský Schengen“ medzi Nemeckom, Holandskom a Poľskom. Pobaltské štáty a Poľsko sa pravdepodobne nezúčastnia na tradičnej intervencii na Ukrajine, pokiaľ sa do nej oficiálne nezapojí jadrová veľmoc, pretože Pobaltie sa obáva, že v prípade stretu s Ruskom na Ukrajine zostane odkázané samo na seba. Francúzsko by mohlo rozptýliť tieto obavy, Paríž by mohol balansovať na hrane jadrovej vojny s Moskvou, ak na Ukrajinu pôjdu aj jeho jednotky. Ani Spojené kráľovstvo by v tomto prípade nezostalo bokom, keďže už teraz zohráva vedúcu úlohu v zástupnej vojne NATO s Ruskom o Ukrajinu a Londýn predtým podpísal trojstranný bezpečnostný pakt s Kyjevom a Varšavou. Podobne ako Francúzsko ani Spojené kráľovstvo nechce, aby Nemecko obnovilo svoje veľmocenské ambície.
AUTOR: Karol Kardoš
