ECB sa však naďalej zdráha znížiť svoje úrokové sadzby z dôvodu, že jadrová inflácia, ktorá nezávisí od cien energií a potravín je stále nie podľa jej predstav. Podľa všetkého ani dlho nebude, keďže zo všetkých strán je tlak na zvyšovanie miezd, ktoré zvyšujú dopyt po tovaroch a službách, čo má aj vplyv na jadrovú infláciu. A tak sa bude čaká do leta, čo je predovšetkým zlá správa pre budúci hospodársky rast, ktorého percento ako aj miera oboch rozpočtových deficitných ukazovateľov závisia najviac od neho. Jedným z dôvodov prečo ECB sa v marci rozhodla so znižovaním úrokov neponáhľať môže byť, že ekonomika eurozóny vraj nie je na tom až tak zle a preto ani nepociťuje tlak na skoršiu uvoľnenú jej menovú politiku. Jedna vec však je zníženie a druhá o koľko bázických percent by bolo možné úroky do konca roku znížiť?
Nemecká ekonomika v opakovanej recesii
O tom, že terajšia úroková sadzba 4,5 percenta nevyhovuje všetkým vieme a tak ani nemôžeme hovoriť o jednotnej eurozonovej menovej politiky, ktorá by si ale žiadala jednotnú fiškálnu politiku, jednotnú hospodársku politiku a takto by sme mohli pokračovať, čo nebude nikdy. Problémy s jednotnou menovou úniou boli od začiatku čoho dôkazom je neplnenie podmienok konvergentných kritérií pri vstupe terajších niektorých členských krajín eurozóny aj bez prípadných sankcií, čo ale neplatí pre Slovensko. Problémom eurozóny je aj nemecká ekonomika, jej vláda „kopí“ chybu na chybu ako skoršie odstrihnutie od ruských energetických zdrojov, vypnutie funkčných jadrových elektrárni, pretláčanie zelených energií proti ktorým sa na starom kontinente zdvihla štrajková vlna poľnohospodárov a napokon ako exportná ekonomika pociťuje tiež negatívne dôsledky ekonomiky Číny. Nemecko určite pociťuje ako handicap, že na základnom imánii ECB má síce najvyšší podiel ale len s jedným hlasom a navyše nikdy nemalo prezidenta o ktorý sa delili Francúzi a Taliani, čo presadzovali kvantitatívne uvoľňovanie.
Stratovosť si zavinili centrálne banky samy
Tento neštandardný nástroj menovej politiky je hlavným dôvodom prečo ECB a ostatné národné centrálne banky sú dnes v strate, ale ich podriadené komerčné banky sú vysoko ziskové. Dôvod? Pod kvantitatívnym uvoľňovaním rozumieme vykupovanie emitovaných štátnych dlhopisov od členských krajín eurozóny za nízky úrok, ktoré sú v súvahe ECB na strane aktív. Na strane je pasív sú vklady komerčných bank, čo sú povinné minimálne rezervy s výrazne vyšším úročením. Úrokový rozdiel znamená pre ECB a ostatné národné centrálne banky ich stratu. Najvyššie straty zaznamenávajú nemecká a holandská centrálna banka, hoci ich fiškálna politika v čase ich nákupov bola stabilnejšia ako trebárs talianska, ktorá bola viac stratová. Ako sa bude strata centrálnej banky riešiť je však možností aj viac a síce preceniť dlhopisy, držať ich do splatnosti, ale aj zníženie povinných minimálnych rezerv, keďže z dôvodu poklesu dopytu po hypotékach je riziko ich neplatenia výrazne menšie.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.