Po covidovej pandémii zažila ekonomika starého kontinentu inflačný šok, ktorého príčinou boli ponukové faktory spôsobené vyššími cenami potravín ako aj energií a dopytovými faktormi ktorých príčinou boli najprv peniaze usporené počas opakovaných lockdownov, ktoré po obnovení zatvorených prevádzok sa míňali vo veľkom, po ktorých nasledovali fiškálne opatrenia vlády na podporu domácnosti, ktoré spolu so zvyšovaním miezd nekrytých produktivitou práce ale aj dôchodkov, sa podpísali pod nárast jadrovej infláciu, ktorá sa zo strany ECB pokladá za hlavné kritériom nastavenia jej menovej politiky. Na spomínaný inflačný šok spôsobený teda ponukovými a dopytovými faktormi reagovala ECB opakovaným nárastom úrokových sadzieb na terajších 4,5 percenta v priebehu necelých dvoch rokov. Keďže inflácia v posledných mesiacoch klesá, kladieme si oprávnenú otázku kedy dôjde aj k poklesu úrokových sadzieb?
Do leta sa úrokové sadzby dolu nepohnú
Priemerná miera inflácie v eurozóne je síce nad inflačným dvojpercentným cieľom, ale riziko stagnujúcej ekonomiky začína „tlačiť“ na pokles úrokov, čo bude podľa všetkého najťažšia úloha ECB. Jej predstava dosiahnuť len mäkké pristanie ekonomiky, pod čím sa rozumie miera inflácie na úrovní inflačného cieľa bez recesie, však naráža na riziko opätovného jej zvýšenia z dôvodu príliš rýchleho rastu miezd predovšetkým v sektoroch služby a vo verejnom a štátnom sektore. Podľa vyjadrenia prezidentky ECB Christine Lagardovej, môže byť predčasné uvoľňovanie úrokovej politiky v eurozóne v konečnom dôsledku na škodu. Kto teda počíta, že úrokové sadzby klesnú ešte pred letom bude asi sklamaný, keďže ani stagnujúca eurozóna nepohne s doterajších už spomínaným názorom vedenia ECB, že riziko rastu inflácie naďalej existuje.
Menovú politiku straší mzdový vývoj
V tejto súvislosti treba povedať, že ECB nezodpovedá len za cenovú ale aj finančnú stabilitu krajiny a teda každé predlžovanie stagnácie ekonomiky môže vyvolať platobnú neschopnosť viacerých podnikov nielen voči sebe ale aj voči financujúcej ich banky. Keď k tomu pripočítame zhoršujúcu sa situáciu na realitnom trhu, keď na jednej strane z dôvodu výrazne vyšších hypotekárnych úrokov klesol dopyt po nových bytoch a na druhej strane sa znížila obsadennosť kancelárskych priestorov, čo samozrejme má vplyv aj na ekonomiku developerov a tiež na výnosnosť realitných fondov, ktoré sa doteraz pokladali za „bezpečný“ prístav investovania peňazí domácností. Keďže aj v tomto roku budeme naďalej vykazovať ročný deficit verejných financií na úrovni 6 percent, musíme počítať s vyššou rizikovou prirážkou z emitovaných štátnych dlhopisov, čo sme si napokon všimli z tohtoročných opakovaných aukcii. A napokon to najpodstatnejšie, ktorým je nepriaznivá situácia na našom trhu práce, ktorému chýba už nielen kvalifikovaná ale aj početná pracovná sila, ktorá bude tento stav „zneužívať“ aj na vyššie mzdy, ktoré určite neuniknú menovej politike ECB, ktorá so znižovaním úrokovej sadzby bude naďalej otáľať. S obdobným postupom sa môžeme stretnúť aj v centrálnych bankách mimo eurozónu, ktorých najviac „strašia“ mzdové náklady, čo však oficiálne na verejnosti neradi priznávajú.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.