V SÚČASNOSTI SA POUŽÍVA OKOLO 180 NÁRODNÝCH MIEN, LEN ZOPÁR Z NICH VŠAK NA MEDZINÁRODNÉ TRANSAKCIE: EURO, JEN, LIBRA… V MEDZINÁRODNOM PLATOBNOM STYKU PRITOM STÁLE PREVLÁDA AMERICKÝ DOLÁR, KTORÉHO HODNOTU PODPORUJE RELATÍVNA SILA AMERICKEJ EKONOMIKY. V SÚČASNOM INTEGROVANOM SVETOVOM HOSPODÁRSTVE JE STÁLE VYŠŠIA POTREBA GLOBÁLNEJ MENY, KTORÁ NEBUDE PATRIŤ ANI JEDNÉMU ŠTÁTU. ČÍNA A RUSKO PRIŠLI S NÁPADOM KOMBINÁCIE MIEN ŠTÁTOV BRICS S NÁZVOM R5. NAJNOVŠIE AKO MENA ZDRUŽENIA ŠTÁTOV BRICS PRICHÁDZA DO ÚVAHY RIPPLE. V JEDNOM TÝŽDNI SA SAUDSKÁ ARÁBIA ROZHODLA NEOBNOVIŤ 50-ROČNÚ PETRODOLÁROVÚ DOHODU S USA A MOSKOVSKÁ BURZA UKONČILA OBCHODOVANIE S DOLÁROM A EUROM.
Od roku 1450 bolo šesť hlavných období svetových rezervných mien. Portugalské (1450 – 1530), španielske (1530 – 1640), holandské (1640 – 1720), francúzske (1720 – 1815), britské (1815 – 1920) a americké (od roku 1921 dodnes). Ako vidno, každé trvalo od 80 do 110 rokov. Tieto zhruba storočné cykly sú historicky veľmi známe, volali ich saeculum. Podľa Raya Dalia vedie štúdium dlhodobých historických cyklov k záveru, že dni dolára ako svetovej rezervnej meny sú definitívne zrátané. Jeho analýza veľkých dlhových cyklov ukazuje opakujúci sa vzorec vzostupu a pádu vedúcich svetových ekonomík a ich mien, jednej po druhej. Keď bolo Holandsko vedúcou ekonomikou v 17. storočí, ich gulden sa stal svetovou rezervnou menou. Potom v 19. storočí sa stala svetovou rezervnou menou britská libra, a to vďaka narastajúcej sile britského impéria. Napokon po jeho kolapse na konci 2. svetovej vojny štafetu vedúcej svetovej veľmoci prevzali USA a dolár ako svetová rezervná mena nahradil libru. Dalio očakáva, že proces bude pokračovať a USA budú nahradené väčšou ekonomickou silou, pričom dolár stratí svoju relevanciu. Je veľmi pravdepodobné, že ďalšia veľmoc bude zo zoskupenia BRICS – zrejme to bude Čína.
Zatiaľ je stále najsilnejšou menou na svete americký dolár. Od roku 2018 je v obehu 1 671 miliárd dolárov, podľa odhadov až polovica tejto sumy mimo USA. Pred prijatím tzv. brettonwoodských dohôd v roku 1944 väčšina krajín využívala zlatý štandard. Vlády sľúbili, že na požiadanie budú schopné zaplatiť hodnotu svojej meny v zlate. Zástupcovia rozvinutých krajín sa v júli 1944 stretli v okrese Bretton Woods v štáte New Hampshire, kde sa dohodli, že meny zúčastnených štátov sa odvtedy budú premieňať na americký dolár. USA mali v tom čase najväčšie zásoby zlata. Táto dohoda umožnila iným krajinám kryť svoju menu nielen zlatom, ale aj americkými dolármi.
Začiatkom 70. rokov 20. storočia začali krajiny žiadať za americké doláre, ktoré mali, zlato, aby bojovali proti inflácii. Keď americký prezident Richard Nixon zrušil zlatý štandard, mnohí ekonómovia predpovedali stratu nadvlády dolára ako faktickej svetovej rezervnej meny. Zrušenie zlatého štandardu vyvolalo stagláciu, kombináciu inflácie a stagnujúceho rastu.
V marci 2009 začali Čína a Rusko volať po novej rezervnej mene. Chceli, aby svet vytvoril rezervnú menu odpojenú od jednotlivých štátov a schopnú zostať dlhodobo stabilnou. Tým sa odstránia základné nedostatky spôsobené používaním národných mien. Čína vyzvala Medzinárodný menový fond, aby vytvoril novú menu, ktorá nahradí americký dolár. V poslednom štvrťroku roka 2016 sa čínsky jüan stal ďalšou rezervnou menou. Záujmom Číny je, aby sa s jej menou obchodovalo na všetkých svetových devízových trhoch a aby jüan nahradil americký dolár a stal sa rezervnou menou.
No americký dolár je stále menou, na ktorú sa krajiny obracajú počas neistých hospodárskych čias. Je stabilný, bezpečný a likvidný, uvádza sa v článku Prečo je americký dolár hlavnou rezervnou menou? z polovice júna 2020 na europe.wsj.com. Krajiny ako Panama a Salvádor dokonca využívajú americký dolár ako zákonné platidlo. Spoluautor knihy Budúcnosť amerického dolára Jonathan Kirshner tvrdí, že nedôjde k vzniku jednej globálnej rezervnej meny, ktorá nebude naviazaná na žiaden štát, pretože neexistuje politická vôľa mať globálnu vládu či menu.
Druhým dôvodom, prečo nikdy nezažijeme, že celý svet bude používať americký dolár ako oficiálnu menu, súvisí s ekonomickou teóriou, ktorá sa nazýva optimálna menová oblasť. Podľa tejto teórie môže jedna mena efektívne fungovať iba na istom území, ale nie na celom kontinente, pretože rôzne oblasti majú rozdielne hospodárske podmienky. Jeden štát sa môže ocitnúť v recesii, kým druhý bude zažívať obdobie prosperity.
Kirshner uviedol: „Ak budeme mať na celom svete iba jednu menu, budeme mať jednu menovú autoritu, čo znamená, že budeme využívať iba jednu menovú politiku. V realite to tak fungovať nemôže. Rôzne regióny a krajiny potrebujú menovú politiku, ktorá bude prispôsobená ich individuálnym potrebám.“ To je aj jednou z príčin, prečo euro nenahradilo americký dolár v pozícii rezervnej meny. Eurozóna nie je optimálnou menovou oblasťou. Jednotlivé orgány EÚ totiž prijímajú menovú politiku slúžiacu ekonomikám s rozdielnymi finančnými podmienkami. K narušeniu viery, že euro sa niekedy stane svetovou rezervnou menou, prispela aj dlhová kríza eurózony.
Podľa vyjadrenia banky Wells Fargo z mája 2024 dolár spĺňa všetky kritériá na to, aby bol považovaný za svetovú rezervnú menu – je voľne zameniteľný, široko akceptovaný a používaný v obchode a globálnych transakciách, je krytý veľkými a likvidnými dlhopisovými trhmi, ktoré sú ľahko dostupné pre zahraničných investorov a nepodlieha politickému vplyvu (je spojený s nezávislou centrálnou bankou). Hoci dodáva, že tieto charakteristiky spĺňajú aj iné meny, nemyslí si, že doláru tento status zoberú. Aj banka Morgan Stanley súhlasí, že vplyv amerického dolára v globálnej ekonomike zostáva silný, a preto je hľadanie jeho náhrady náročnou úlohou. „Najdiskutovanejším konkurentom je Čína a očakávame mierne globálnejšiu úlohu čínskeho jüanu,“ uviedli v apríli analytici Morgan Stanley vo svojom komentári.
AUTOR: Milan Pullmann
