Žijeme zvláštnu dobu. Vidíme zvláštne situácie, ktoré sa týkajú vojnových konfliktov, nepokojov, spoločenských otrasov. Vidíme okolo udalosti prírodného typu, dokonca si môžeme nastaviť kanál, ktorý nás informuje o všetkých katastrofách, ktoré prebiehajú na planéte Zem. Akurát jedna oblasť ostáva trošku mimo našej pozornosti, a to sú zvláštne služby.
Určite väčšina už počula o KGB, FSB, CIA, NSA, Mossade, tajných službách. Ale predsa len je to niečo také vzdialené, že podobne ako pri organizovanom zločine, kým nás niekto neprepadne na ulici, úvahám o organizovanom zločine veľmi veriť nebudeme. A tí, ktorí chcú vniknúť do podstaty problému viac, poznajú rôzne štúdie a monografie o tom, ako fungujú tajné služby, akým spôsobom sú organizované, aké majú finančné krytie a ako vôbec fungujú v rámci toho zložitého sveta, ktorý je okolo nás.
Predstavme si vertikálnu štruktúru spoločnosti. Bežný svet, ktorý je okolo nás, kde sú susedia, naši zamestnávatelia, naša banka, všetci okolo nás. Druhá rovina: zvláštne služby. Všetky služby, ktoré fungujú na princípoch utajenia, majú svojich agentov. Potom máme tretiu vrstvu: organizovaný zločin, ktorého ročný obrat je 12 – 15 miliónov. Delí sa na jednotlivé druhy organizovaného zločinu: indického, čínskeho, japonského, ruského, talianskeho, amerického a podobne. A potom máme ďalšiu skupinu ľudí, ktorých niektorí autori, ako napríklad David Rothkopf, nazvali supertrieda. Sú to ľudia z pozície vojensko-priemyselného komplexu, médií atď., ktorí sú schopní rozhodovať o mnohých veciach nášho života – a ani o tom nevieme. A práve táto vertikálna štruktúra spoločnosti je zaujímavá tým, že sa všetci sústreďujeme z 99 % na tú prvú rovinu, na svet okolo nás. Ale tie ďalšie roviny, zvláštne služby, všetky ich činnosti, zameranie, financovanie, ale hlavne možnosti ovplyvňovať náš reálny život ako keby sme nebrali do úvahy.
Tajná kniha CIA je zápis zhruba 18 prípadov, keď CIA zvrhla zákonne zvolené vlády. Začína to prípadom zvrhnutia premiéra Mosaddeka v Iráne a končí ukrajinským Majdanom. Je v nej, koľko to stálo, koľko tam bolo zainteresovaných ľudí, akým spôsobom tajné služby zasahovali do vývoja a podobne. Tajné služby rozvinuli akciu okolo Skripaľa v Spojenom kráľovstve, až sa človek diví, že tá druhá strana, druhá tajná služba, bola taká hlúpa, aby tam poslala identifikovateľných agentov a použila plyn, ktorý má síce zabíjať, ale nejakým podivným riadením osudu dotyčných Skripaľovcov nezabil. Dnes sú Skripaľovci na neznámom mieste – nedajbože kvôli konšpiračným úvahám, čo keby vypovedali. Ale všetci vedia, že to bol útok ruských tajných služieb a oficiálne ho posvätil samotný ruský prezident.
Tajné služby majú neobmedzené finančné zdroje, neobmedzené ľudské zdroje, môžu uskutočňovať, čokoľvek chcú, nie sú v podstate pod kontrolou vlády, ale pod kontrolou záujmových skupín. Americké tajné služby síce zodpovedajú za svoju činnosť pred výbormi Kongresu na kontrolu tajných služieb, ale väčšina ich vypočúvaní je utajená, verejnosť sa to nedozvie. A v konečnom dôsledku ani nevieme, ako boli zamerané ich aktivity. Občas sa (nedopatrením) objavia uniknuté informácie, ako napríklad za prezidenta Ronalda Reagana, keď tajné služby – a presnejšie plukovník Norton – organizovali vývoz heroínu z Iránu a predával sa v USA. Zo ziskov z predaja sa financovali nikaragujskí kontras, ktorí plnili úlohy pri šírení demokracie v Nikaragui a Južnej Amerike. Samozrejme, bolo to mimo rozpočtových prostriedkov CIA aj NSA a ani to nemusel schvaľovať Kongres, takže to bolo aj ekonomicky výhodné.
Dnes iný nemenovaný predstaviteľ tajných služieb upozorní, že USA síce boli vo vojne s Afganistanom a s Talibanom, ale v jednom sa zhodli: heroín z Afganistanu išiel do Kosova, tam sa rozdeľoval, smeroval do USA, EÚ. Zo ziskov sa financovali iné operácie na obranu demokracie, zákonnosti, štátnosti atď. A ani sa nedozvieme, čo všetko sa z týchto získaných prostriedkov financovalo. Cynici a konšpirátori hovoria: aj ten Majdan, ktorý stál 4,5 miliardy, nebol financovaný z prostriedkov NSA alebo CIA, takže asi mal iné, vlastné zdroje.
AUTOR: Peter Staněk
