Veľké európske vojny sprevádzané etnickými čistkami a prekresľovaním hraníc štátov zvyknú mávať za následok masové premiestňovanie postihnutého obyvateľstva. Vypuknutie otvoreného vojenského konfliktu medzi Ruskom a transatlantickým Západom o Ukrajinu podnietilo po 24. februári mohutný exodus tamojšieho obyvateľstva. Hoci už rozsahovo prekonal migračnú cunami 2015/16 do severozápadnej Európy, nevyvoláva taký ohromujúci dojem z veľmi prostého dôvodu. Príliv belošských Ukrajincov do belošskej EÚ nie je opticky ľahko rozpoznateľný. Obzvlášť vtedy, keď sa nesústreďujú do utečeneckých táborov a nemusia prechádzať preverovacími procedúrami.
Závratné čísla
Hostiteľské krajiny im hradia náklady na slušné ubytovanie, stravovanie, ošatenie, zdravotnú starostlivosť, školskú dochádzku detí, jazykové kurzy pre dospelých atď. Môžu si voľne (a neraz bezplatne) cestovať po Európe, opakovane sa vracať na Ukrajinu a bez náhlenia zvažovať, kde by si mohli nájsť lepšie, ľahšie a výnosnejšie živobytie. Nové domovské štáty ako Česko, Slovensko a Poľsko im poskytujú také existenčné podmienky na život, aby neboli oproti domácemu obyvateľstvu v ničom diskriminovaní. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov evidoval k 9. augustu 86834 registrovaných utečencov na Slovensku, 1274130 v Poľsku a 408848 v Českej republike.
Vyše štyristotisícový počet takto registrovaných Ukrajincov v desaťmiliónovom Česku je takmer päťnásobne vyšší ako na Slovensku. Zrejme je tam o nich lepšie postarané ako v krajine pod Tatrami a dá sa predpokladať, že ostanú v priestore českej kotliny natrvalo. V dôsledku toho by sa tam celkový počet Ukrajincov mohol zdvojnásobiť, keď k novej várke prirátame tých, ktorí prichádzali za prácou a podnikaním po zániku Sovietskeho zväzu, nadobúdali štátne občianstvo a vytvorili najpočetnejšiu národnostnú menšinu Českej republiky. Ak sa k úradne zaregistrovaným novoprišelcom a usadlým gastarbeitrom z Ukrajiny pripočítajú všetci s povoleným krátkodobým pobytom a k nim nemalá kohorta Ukrajincov bez platných dokladov, vytvorí celkový súčet cudzinov-necudzincov z jazykovo a zemepisne blízkej slovanskej Ukrajiny 10 % populácie. Pri dostatočne veľkej štatistickej odchýlke by sme podobný desaťpercentný celkový súčet slovanských bratrancov z Ukrajiny mohli zostaviť i v Poľsku a na Slovensku.
Nechajme Poľsko v ďalších úvahách bokom pre prípad, že sa spolu s Maďarskom, Ruskom a Rumunskom zapojí do porciovania Ukrajiny. Varšava má navyše proti Prahe a Bratislave výhodu, že jej americký vojenský protektor dovoľuje presadzovať svoje priority vis-à-vis Bruselu, Berlínu, ale i Moskve a Kyjevu tvrdším a razantnejším spôsobom. Privandrovalcom z Ukrajiny sotva poskytne také široké spektrum práv a privilégií, aké si vydupú v metropolách následníckych štátov Československa.
Schopnosť menšín a záujmových skupín vynucovať si práva a nadpráva závisí od účinnosti mechanizmov vplyvu, aké na to používajú. Najúspešnejšie bývajú v súčasnej Európe vtedy, keď sú samy nástrojom vyššie postavených mocenských síl a tie prostredníctvom aktivizmu uprednostňovaných menšín rozvracajú starý poriadok.
Takýmto spôsobom prebieha pod zámienkou prehlbovania multikultúrnej rozmanitosti faktická islamizácia Francúzska. Mocenské centrá v New Yorku (nadnárodný kapitál a Organizácia Spojených národov) zintenzívňujú v 21. storočí kampaň úsilie o demontáž národných štátov. Po demografickom preformátovaní Francúzska, Spojeného kráľovstva, Belgicka, Holandska atď. prichádza na rad rozmixovanie stredoeurópskeho civilizačného okruhu. Tamojšie obyvateľstvo si totiž začalo uvedomovať – možno až minútu pred dvanástou, potrebu národného obrodenia a ožívanie tradičného konzervativizmu.
V čom zlyhalo Francúzsko
Takzvaný moderný konzervativizmus totiž zdegeneroval na vyprázdnenú maškarádu. Na to, aby mohol vstať z popola, musí prejsť očistou a opätovným vymedzením svojej hodnotovej sústavy. Nestarnúci americký mysliteľ a publicista Pat Buchanan nenamieta proti tomu, aby konzervativizmu, očistenému od manipulácií korporátneho politického marketingu, prischol prívlastok paleo, odvodený z gréckeho palaios vo význame starý, kamenný. Na Wikipédii nájdeme toto poučenie: „Paleokonzervativizmus je pravicový politický smer predovšetkým v Spojených štátoch, medzi ktorého základné piliere patrí tradicionalistický hodnotový konzervativizmus (sú proti manželstvu ľudí rovnakého pohlavia, potratom atď.), izolacionizmus, antikomunizmus a ideál minimálneho štátu. Jeho stúpenci sú za striktné obmedzenie imigrácie, odmietajú posilňovanie nadnárodných štruktúr na úkor suverénnych štátov, ďalej vystupujú proti multikulturalizmu a pozitívnej diskriminácii a odmietajú vývoz demokracie do cudziny za cenu životov amerických vojakov a peňazí amerických daňových poplatníkov. Korene paleokonzervativizmu sú v takzvanej starej pravici, ktorá v 30. a 40. rokoch oponovala politike Nového údelu.“
Na tejto definícii vidíme, ako hlboko do minulosti (do obdobia Veľkej hospodárskej krízy 1929 – 1933) siahajú pokusy kultúrneho inžinierstva o dekonštrukciu tradičnej európskej kresťanskej hodnotovej sústavy. Medzi nositeľov odkazu starej pravice patrí stále činorodý bývalý člen americkej Snemovne reprezentantov a prezidentský kandidát Ron Paul. Do studnice nadčasovej múdrosti starej pravice načiera aj maďarsky premiér Viktor Orbán, aby inšpiroval svojich súkmeňovcov obývajúcich územie, ktoré si vlastenecky označujú za Karpatskú kotlinu.
AUTOR: Patrik Sloboda
