Každý slušne vzdelaný príslušník euroatlantického civilizačného okruhu má aspoň letmé vedomosti o umeleckom slohu, ktorý niesol ešte za éry európskych monarchií viacero pomenovaní. V Rakúsku secesia, v Nemecku jugendstil, vo Francúzsku art nouveau a v anglosaských krajinách moderna. Stredoeurópania si ľahko vybavia v pamäti obrazy a litografie moravského rodáka Alfonsa Muchu, ako i budovy a kostoly postavené v secesnom štýle. Bol odmietavou reakciou, vedomým odklonom od vizuálnej hrubosti, akou priemyselná civilizácia deformovala mnohé stránky každodenného života.
V medzinárodnom práve sa pod pojmom secesia, odvodeným z latinského secessio, rozumie odchod, odtrhnutie sa menšej od väčšej časti celku alebo zoskupenia. V Spojených štátoch to bolo odštiepenie skupiny štátov od americkej únie, aby sa združili do voľnejšej formácie, ktorú si pomenovali Konfederatívne štáty americké.
Právo na odchod
Odhodlali sa k tomu na prelome rokov 1860 – 1861 z mnohých dôvodov, ktoré mašinéria mienkotvorby orezala a sploštila na jeden: otrokárstvo. „Historici uvádzajú, že príčinou odtrhnutia bola hrozba obmedzenia alebo zrušenie otroctva republikánmi, prípadne obmedzenie práv vlastniť otrokov, čo bolo u južných štátov dôvodom pre vystúpenie z únie,“ tvrdí Wikipédia. Môžeme sa z nej dozvedieť aj o pôvode politickej secesie v zmysle secesio plebis, čiže plebejskej secesie. „Plebejské secesie boli udalosti v rímskych dejinách, keď väčšinové neurodzené obyvateľstvo opustilo mesto, aby dosiahlo svoje požiadavky.“ Z dostupných záznamov vyplýva, že tak učinili štyrikrát, pričom vždy donútili patricijov, aby im umožnili vyslať do senátu zvoleného zástupcu, tzv. tribúna ľudu, vybaveného právom veta. Medzinárodné právo pozná viacero príčin na uznanie secesie, t. j. na opustenie existujúceho štátneho celku a štátoprávne osamostatnenie sa. I prvá Československá republika sa zrodila secesiou, t. j. vyčlenením z Rakúsko-Uhorska bez povolenia cisárskej Viedne. Štáty americkej únie – Južná Karolína, Mississippi, Florida, Alabama, Georgia, Louisiana, Texas, Virgínia, Arkansas, Severná Karolína, Tennessee, Missouri a Kentucky – sa rozhodlo pre odchod z dôvodov, ktoré presahovali problematiku otrokárstva. Za neznesiteľné považovali kultúrno-civilizačné smerovanie únie pod vedením bezohľadného veľkokapitálu posadnutého ctibažnosťou po ovládnutí všetko. Dvom posledným z menovaných štátov sa to úplne nepodarilo, pretože neboli vnútorne jednotné a panovalo v nich dvojvládie. Na základe zastúpenia ich konfederačných frakcií v Kongrese konfederácie sa skvelo na bojovej zástave a istý čas (od mája 1863 do marca 1865) aj na štátnej vlajke trinásť hviezdičiek. Existenciu Konfederačných štátov amerických (od 8. februára 1861 do 9. mája 1865) ukončila prehraná občianska vojna. Podľa odvekých zvyklostí, že víťaz berie všetko a píše dejiny, treba pristupovať k oficiálnemu vykresľovaniu a hodnoteniu Konfederácie s nutnou dávkou skepticizmu. Neochota štátov Konfederácie zakázať otrokárstvo poskytla jej nežičlivcom príležitosť, aby bola bez okolkov démonizovaná ako celok. Vládnuce kruhy tých čias si dávali mimoriadne záležať na tom, aby sa historické obdobie prudkej expanzie lúpežného imperializmu v Novom svete opisovalo fragmentárne a obchádzalo podstatu o nekompatibilite dvoch rozdielnych civilizácií.
AUTOR: Patrik Sloboda
