História nám ukazuje, že každé impérium sa skôr, či neskôr rozpadne. Impériá vznikali z túžby po moci, z vyvolaných vojen, z uzurpácií území a ovládania častí dobytých území diktátormi. Impérium možno prirovnať k bubline, ktorá po období svojej expanzie praskne. Dnes sme svedkami rúcania sa amerického impéria a rachotu z prasknutia tejto imperialistickej bubliny. Americké impérium požiera ich vlastná politika založená na vojnách, ziskoch z nich a miliónmi obetí, za ktoré nesú zodpovednosť. Za tieto zločiny doteraz USA neboli potrestané. Portál Global Research tu:
https://www.globalresearch.ca/americas-perpetual-war-six-questions/5822008
sumarizuje americké vojny v článku nedávno zosnulého (okt. 2024) profesora Josepha Chunga. Dr. Joseph H. Chung bol profesorom ekonómie na University of Quebec v Montreale (UQAM), bol členom Centra pre výskum integrácie a globalizácie (CEIM-UQAM) a bol výskumným pracovníkom Centra pre výskum globalizácie (CRG). Nech odkaz profesora Chunga a jeho dielo žijú navždy.
„Americká večná vojna: Šesť otázok“
Bývalý americký prezident Jimmy Carter v roku 2018 povedal, že v Amerike bolo 226 rokov vojen od jej nezávislosti spred 242 rokmi. USA v mieri prežili len 16 rokov. Od konca druhej svetovej vojny sa vinou USA odohralo 32 vojenských konfliktov, do ktorých boli zapojené desiatky krajín. USA sú krajinou večnej vojny. Vo vojnách a konfliktoch zahynuli milióny ľudských bytostí. V krajinách, ktoré sa stali terčom amerických vojenských útokov, boli zničené domy, školy, továrne, nemocnice a ďalšia infraštruktúra v hodnote desiatok biliónov dolárov. Večná vojna zničila samotný základ slobody a demokracie. Zničila tradičné hodnoty mnohých krajín a predovšetkým spôsobila trvalé ľudské utrpenie.
Prezident Dwight Eisenhower svojho času povedal:
„Každá vyrobená zbraň, každá vojnová loď, každá vystrelená raketa znamená v konečnom zmysle okrádanie tých, ktorí sú hladní, ktorým je zima a nie sú oblečení. Tento svet v zbrani nemíňa peniaze sám, míňa pot svojich robotníkov, génia svojich vedcov, nádej detí.“
Dajme si teraz odpovede na spomenutých šesť otázok:
Koľko vojen podnikli USA od konca druhej svetovej vojny?
Ak definujeme vojny z hľadiska amerických vojenských intervencií tak napočítame 32 vojen, ktoré podnikli USA od druhej svetovej vojny. Autor ich rozdelil na invázie, občianske vojny, vojny s viacerými cieľmi vrátane nelegálnych vojenských atakov.
Okrem uvedených existuje veľa neohlásených vojenských zásahov vykonávaných vojnovými kontraktormi a jednotkami špeciálnych operačných síl rozmiestnených na cca 1000 základniach v 191 krajinách. Treba podotknúť, že mnohé intervencie a prevraty boli nelegálne, v rozpore s americkým a medzinárodným právom. Uskutočňovali sa ako tajné misie, kryté vojenskými súkromnými spoločnosťami na objednávku Pentagonu.
Invázie a intervencie:
Kórejská vojna (1950-1953)
Vietnamská vojna (1955-1975)
Kuba, Zátoka svíň (1961)
Chile (1973)
Libanon (1982-1984)
Grenada (1983)
Bombardovanie v Líbyi (1984)
Tankerová vojna – Perzský záliv (1984-1987)
Panama (1989-1990)
Vojna v Perzskom zálive (1989-1991)
Vojna v Iraku (1991-1993)
Vojna v Bosne (1992-1995)
Haiti (1994-1999)
Juhoslávia a Kosovo (1998-1999),
Afganistan (2001 – 2021)
Jemen (2002 – doteraz)
Irak (2003-2011)
Pakistan (2004 – 2018)
Somálsko (2007 – súčasnosť)
Líbya (2011)
Niger (2013 – súčasnosť)
Irak (2014 – 2021)
Sýria (2014 – súčasnosť)
Líbya (2015 – 2019)
Ukrajina, zatiaľ nekategorizovaná
Občianske vojny:
Indo-Čína (1959-1975),
Indonézia (1958-1961)
Libanon (1958),
Dominikánska republika (1968-1966),
Kórea DMZ (1966-1969),
Kambodža (1967 – 1975)
Somálsko (1991-súčasnosť).
Vojny s viacerými cieľmi:
Operácia Ocean Shield: miesto, Indický oceán (2008 – 2016), operácia Observant Compass: miesto, Uganda a stredná Afrika (2011 – 2017).
Ako sú organizované americké vojny?
Aby sme pochopili podstatu a dôsledky večnej vojny v USA, je potrebné si všimnúť činnosť American Pro-War Community ( Americká provojnová komunita – APWC). APWC je úzko prepojená komunita presadzujúca svoje záujmy na úkor blahobytu obyčajných Američanov a záujmov obyvateľov cieľových krajín. AWPC tvoria vojnové korporácie a federálna vláda vedená Pentagonom, Kongresom, Senátom, pro vojnovými think thankami, korporátnymi médiami a ďalšími vládnymi agentúrami. Tiež skupinami podporujúcimi dodávky vojnového tovaru a služieb a úzko špecializované skupiny podporujúce vytváranie dopytu po vojnovom tovare a službách.
Dodávka vojnového tovaru a služieb
Dodávku vojnového tovaru a služieb zaisťujú korporácie, ktoré vyrábajú zbrane, úzko špecializovaní stavební dodávatelia, spoločnosti poskytujúce stravovacie služby, informačné firmy, ktoré ponúkajú informácie potrebné pre vojny. Dodávky vojnového tovaru a služieb sa opierajú o rozsiahly výrobný reťazec zahŕňajúci zahraničných a domácich poskytovateľov surovín a medziproduktov. Okrem toho akademici a informačné firmy ponúkajú informácie, technológie a ďalšie služby potrebné na výrobu a použitie zbraní.
V USA má 40 veľkých vojnových korporácií ročné tržby takmer 600 miliárd dolárov.
Zisky piatich popredných vojnových korporácií v USA dokumentujú nasledovné údaje. Spoločnosti Lockheed Martin, Raytheon, Boeing, Northrop Grumman, General Dynamics dosiahli v roku 2022 ročný predaj 241,8 miliardy USD, z čoho 183,3 miliardy USD bolo na predaj vojenského tovaru a služieb, čiže 75,8 % z celkového predaja. Veľká päťka: Lockheed Martin, Raytheon Technologies, Boeing, Northrop Grumman, General Dynamics získavajú ročne z rozpočtu na obranu okolo 200 miliárd dolárov.
Akademická obec sa významne podieľa na krvavom kolotoči USA. Okolo 70 % univerzitných výskumných projektov financuje Pentagon. Napríklad: Boston College pomáha letectvu, University of Massachusetts Lowell vyvíja mono-technológiu pre armádu, Tufts University realizuje výskumy kognitívnej a fyzickej výkonnosti vojakov, MIT (Massachusettský technologický inštitút) poskytuje toľko vojnových tovarov a služieb, že je známy ako „vojnová korporácia“. Columbia University a Brown University vyvíjajú pre DARPA (Defence Advanced Research Project Agency) systém neurónového inžinierstva, Stanfordská univerzita vyvíja technológiu pre chemickú vojnu a študuje množstvo iných vojnových programov. Harvardská univerzita vyvíja vzdelávacie materiály pre vojnu a je hlavným zdrojom poskytujúcim ľudské zdroje pre vojnový priemysel. Je zodpovedná za výrobu napalmovej bomby široko používanej v kórejskej vojne a vietnamskej vojne. Univerzita Johna Hopkinsa sa zaoberá oblasťou pre výskum alternatívnych útočných schopností potrebných pre bitky vo vzdušnom priestore a kyberpriestore…
To, čo odlišuje vojnovú ekonomiku od mierovej, je úžasný fakt, že ponuka vytvára dopyt.
V americkej vojnovej ekonomike konečný dopyt po vojnovom tovare a službách určuje Pentagon a niektoré zahraničné krajiny. Pentagon však nemá všetky informácie potrebné na odhadnutie dopytu po vojne. Preto vojnové korporácie, ktoré sú dodávateľmi vojnového tovaru a služieb, majú obrovský vplyv pri určovaní dopytu. Dá sa povedať, že nepriamo určujú Pentagonu a USA výšku finančnej masy pre svoje potreby.
Ak chcete mať vojnu, musíte mať nepriateľov. Úloha nájsť alebo vyrobiť nepriateľov pripadá na politikov a think-tanky, ktoré sú bohato financované vojnovými korporáciami. Napríklad Rand Corporation. Treba poznamenať, že vyslúžilci – vysokí dôstojníci Pentagonu sa masívne zamestnávajú vo vojnových korporáciách alebo think tankoch a potom lobujú v prospech nich v Kongrese a Pentagone. Uzavretý kruh chobotnice funguje naplno na úplatkoch alebo iných foriem vysokých odmien. Think tanky hrajú hlavnú úlohu pri udržiavaní amerických vojen. Ich funkciou je vypracovávať správy a dokumenty, ktoré poukazujú na vážnosť krízy a potrebu zvýšenia vojenského rozpočtu, aby sa kríza dala riešiť vojenskou silou. Čo sa týka médií, ich úlohou je pripraviť myseľ a duše Američanov na prijatie obludného obranného rozpočtu bez toho, aby si uvedomovali ničivé následky večných vojen. Je samozrejmé, že nátlakové skupiny aj hlavné médiá sú financované vojnovými korporáciami.
Pro-vojnové médiá
Väčšina amerických médií je naklonená vojne. Existuje niekoľko dôvodov, prečo hlavné médiá nie sú kritické voči večnej vojne. Keďže ide o korporátne médiá, ide im viac o zarábanie peňazí, než o kolektívne blaho americkej spoločnosti. Nemajú žiadny názor na ničivé následky večnej vojny. Tejto téme sa vyhýbajú lebo je pre americkú spoločnosť nežiadúca. Zvyčajne sa odvolávajú na neidentifikovateľných odborníkov a odvolávajú sa na názor elitnej triedy. V USA je tiež dlhou tradíciou, že hlavné médiá nekritizujú vládu. Stratili by finančnú podporu a upadli by do existenčného rizika. Vláda cenzuruje médiá, najmä off-line médiá.
Médiá priamo súvisia s vojnovým priemyslom. Sú uplatené korporáciami a uverejňujú názory bývalých generálov Pentagonu, lobistov v vo firmách vojnového priemyslu, ktoré sú potom podsúvané verejnosti ako pravdivé. Médiá nesmú uverejňovať pravdu o príčine vzniku vojen. Ich úlohou je vojny propagovať v lživom duchu tzv. obrany demokracie. Stručne povedané, dopyt po vojne je tvorený koordinovanými provojnovými názormi vytvorenými vojnovými korporáciami, think-tankmi, nátlakovými skupinami a médiami.
Aký je účel amerických vojen?
Vojna môže byť obranná alebo útočná. Obranné účely môžu zahŕňať ochranu národného územia a národných hodnôt, akými sú náboženstvo, demokracia a národné bohatstvo reprezentujúce národnú tradíciu. Potom môžu existovať útočné účely vojny, ktoré môžu zahŕňať imperiálnu inváziu do cudzej krajiny s cieľom zmeniť politický a ekonomický režim, zmeniť náboženstvo, privlastniť si prírodné zdroje cudzej krajiny a zachovať hegemóniu nadvlády Ameriky.
Americká prosperita je založená na nimi vyvolaných vojnách a krvi obetí. Séria ekonomických štúdií však ukazuje, že môže mať krátkodobý pozitívny vplyv na národnú ekonomiku, ale v strednodobom horizonte poškodí rastový potenciál ekonomiky. Inými slovami, vojna je škodlivá pre národné (civilné) hospodárstvo. Straty sa snažia USA vykryť z lúpeží nerastného bohatstva iných štátov a z nanúteného predaja zbraní a svojich tovarov iným štátom.
Kto sú príjemcovia amerických vojen?
Vojnové korporácie dostávajú výskumné granty Pentagonu a daňové stimuly od federálnej vlády. Používanie výrobných systémov založených na umelej inteligencii môže výrazne ušetriť náklady na výrobu vojnových tovarov a služieb. Vojnové korporácie sa tešia monopolnému postaveniu prostredníctvom zlučovania spoločností v sektore vysoko špecializovanej výroby zbraní. Dôležité je, aby Pentagon akceptoval vysokú zmluvnú cenu vojnových korporácií. Získané financie sa potom prerozdeľujú provojnovým tvorcom politiky a provojnovým zákonodarcom spolupracujúcimi s vojnovými korporáciami lobujúcimi v prospech vojen. Tvorcom politiky a zákonodarcom sa dávajú úplatky, aby prijali to, čo vojnové korporácie žiadajú.
Vzťah Swinging Door (otočné dvere)
Okrem sofistikovaného systému úplatkov však existuje aj vzťah otočných dverí medzi vojnovým priemyslom a Pentagonom. Vzťahy otočných dverí vedú k priamej účasti priemyslu na tvorbe obrannej politiky. V skutočnosti sú tí istí ľudia v Pentagone a tí, ktorí rozhodujú vo vojnovom priemysle. Otočné dvere umožňujú obojsmernú premávku vodcov korporácií a vodcov Pentagonu. Napríklad:
Ryan McCarthy asistent Roberta Gatea, bývalého ministra obrany, sa vrátil do Lockheed Martin.
Generál James Mattis bol v predstavenstve General Dynamics, potom sa stal ministrom obrany a teraz je opäť do General Dynamics.
Lester Lyle, generálny riaditeľ General Dynamics, bol národným veliteľom vzdušných síl.
https://people.howstuffworks.com/what-is-the-revolving-door.htm
https://www.pogo.org/analysis/the-pentagons-revolving-door-keeps-spinning-2021-in-review
Existujú aj také, ktoré by sme mohli opísať ako „trojsmerné otočné dvere“ ako „Triáda korporácií, Pentagonu a think-tankov“ Niektorí z kľúčových členov washingtonského vojnového tábora pracujú pre vojnové korporácie, Pentagon a think-tanky. Do týchto vzťahov sa často zapája Centrum strategických a medzinárodných štúdií (CSIS).
Aké sú negatívne dopady amerických vojen?
Existujú vnútorné a vonkajšie negatívne dopady amerických vojen. Vnútorné negatívne dopady amerických vojen zahŕňajú ekonomické náklady na existujúci ľudský potenciál.
Ľudská cena americkej večnej vojny je vysoká. Nikto presne nevie, koľko Američanov bolo zabitých alebo zranených. Pentagon presné údaje utajuje. Niektoré odhady však hovoria, že cca 150 000 Američanov padlo a desiatky tisíc vojakov bolo zranených alebo sa z nich stali invalidi.
Ekonomické a sociálne náklady sú vysoké. Ničenie potenciálneho ekonomického rastu Ameriky možno pripísať nedostatočným investíciám do vzdelávania, zdravotníctva a infraštruktúry. USA investujú takmer bilión dolárov ročne na udržanie svojich večných vojen, čo núti Američanov prispievať 2 200 dolármi ročne z daní na financovanie vojen. Príležitostné náklady znamenajú investície, ktoré neboli realizované z dôvodu vyvolaných vojen.
Tu je niekoľko príkladov príležitostných nákladov:
70 miliárd dolárov na boj proti chudobe;
42 miliárd dolárov na opravu 43 586 nevyhovujúcich mostov;
10,6 miliardy dolárov na navrhovaný program Centra pre kontrolu chorôb;
11,9 miliardy dolárov pre Agentúru na ochranu životného prostredia;
17 miliárd dolárov pre deti, ktoré hladujú…
Okrem toho Washington potrebuje peniaze na záchranu 100 000 Američanov, ktorí každý rok zomierajú na predávkovanie drogami. Chýbajú financie pre boj proti kriminalite. Pouličné vraždy sa dejú štyrikrát denne. Ďalším vážnym vnútorným negatívnym dopadom vojny je zvyšovanie verejného dlhu. V roku 2023 bol verejný dlh USA 31 biliónov USD oproti 27 biliónom USD HDP. To znamená, že verejný dlh je o 14,8 % vyšší ako HDP. Veľkú časť tohto dlhu možno pripísať vojnám. V skutočnosti vojna v Iraku vytvorila verejný dlh USA vo výške 3 biliónov dolárov. Je to veľmi nebezpečná situácia, pretože pri takomto verejnom dlhu sa fiškálna politika krajiny stáva úplne zbytočnou.
Čo sa týka vonkajšieho negatívneho vplyvu amerických vojen, dopady sa nedajú opísať. Len v Iraku, Afganistane a Pakistane zahynulo takmer 1,3 milióna ľudí, nehovoriac o miliónoch utečencoch. V priebehu rokov večné americké vojny zničili národné ekonomiky mnohých štátov. Podkopali náboženstvá a tradičné hodnoty. Vzali nádej na lepší život ľuďom z krajín, ktoré boli terčom amerických vojen. Americké vojny majú údajne podporovať a udržiavať svet bezpečnejším. Ale v skutočnosti americké vojny namiesto toho zhoršili globálnu bezpečnosť a bezpečnosť civilistov. Takže, kto má prospech z amerických vojen? Vládna mašinéria bez ohľadu na výsledky volieb, vojenský priemysel, vojenské korporácie a think thanky, korporátne médiá, banksteri a iné súčasti tejto chobotnice nejakým spôsobom súvisiace s vojnami.
Budú americké vojny pokračovať?
Budú. Zatiaľ sa nenašli vnútorné sily ani sily na medzinárodnej scéne, ktoré by dokázali zastaviť toto americké šialenstvo. Odôvodnenie večnej vojny si vyžaduje nasledujúce stratégie:
Zabezpečenie vytvárania večnej existencie nepriateľov. Preto, aby vojna pokračovala, musí existovať trvalý dopyt po vojne. Aby bol dopyt po vojne, musí existovať kríza a mali by existovať krajiny alebo jednotlivci, ktorí sú obvinení za spôsobenie krízy. Tieto krajiny a jednotlivci sa stávajú nepriateľmi Ameriky. Ďalšou prekážkou, ktorú musí Americká provojnová komunita prekonať je boj proti protivojnovému hnutiu v USA a inde vo svete. Cieľom je, aby sa v USA vzbudil lživý dojem, že vojny vedené Američanmi sú spravodlivé a aby Američania naučili svet vojny prijímať ako ich súčasť života. Inými slovami, vojna bude pokračovať až do úplného zničenia sveta. Aby sme zachránili svet, mali by sa zastaviť večné americké vojny.
Záver:
Áno, americké impérium sa rúca. Sme svedkami jednej z mála prelomových historických udalostí v priamom prenose. Ale nepadne len americké impérium. Spolu s ním padnú ďalšie imperialistické štáty sveta, ktoré historicky patrili k najväčším imperiálnym a kolonialistickým silám sveta. Svoju doterajšiu moc spolu s USA stratia: Francúzsko, Veľká Británia, Nemecko, Španielsko, Portugalsko, Holandsko atď. Nastáva obdobie preformátovania svetového poriadku. Po novom usporiadaní sveta by malo prísť obdobie mieru, vzájomnej úcty a spolupráce medzi štátmi, obdobie, ktoré by malo naplniť skutočné poslanie človeka na Zemi.
Rétorika predstaviteľov západných európskych štátov o tom, že patríme na Západ, a preto musíme byť jednotní je obyčajná lož, ktorá má zaistiť moc týchto západných štátov na východnými štátmi Európy. Každý štát je suverénny, rovnocenný navzájom aj s veľkými štátmi Západu. Východné štáty Európy sa musia vzoprieť takej jednote, ktorej cieľom je propagácia vojny, podporovanie vojny politickými vyhláseniami a vojenskými dodávkami zbraní, munície a vojska do oblastí, kde prebiehajú vojny alebo vojenské konflikty. Takáto falošná jednota je neprípustná. Proti zlu sa treba vzoprieť a bojovať. Dnes zažívame obdobie reinkarnácie fašizmu a neonacizmu. Bojíme sa pomenovať prítomnosť existencie týchto síl napr. na Ukrajine, v Nemecku, USA, v Belgicku, Francúzsku, Veľkej Británii, Holandsku, Kanade… Zatvárať oči pred touto skutočnosťou a dokonca ešte spolupracovať s týmito silami je cesta do pekla.
Nevšímavosť a ľahostajnosť umožňuje rozmach týchto čiernych síl. História nás učí, že Západ vždy bol ochotný sa spriahnuť s fašistami alebo inými zlými silami, ak to malo prospieť udržaniu alebo posilneniu ich moci. USA už pred druhou svetovou vojnou spolupracovali s fašistami. Hlavne vo vojenskom priemysle a v hospodárstve. Známa je Mníchovská zrada, kedy Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko zradili Československo v rozpore s medzinárodným právom v prospech Nemecka. Zrada bola o to väčšia, že Československo malo uzavretú tzv. Malú dohodu s Francúzskom a Veľkou Britániou, ktorá bola obranného charakteru. Historické skúsenosti naučili východné štáty, že Západu sa veriť nedá. Aj keď sa východné štáty snažili o rovnocennú vzájomnú spoluprácu, vždy boli klamané, zavádzané, zneužívané a rozbíjané. Západ nepozná čo je to česť, pravda, úcta a iné pozitívne hodnoty. Správali sa voči východným štátom imperiálne, drzo s cieľom podrobiť si východné štáty. EÚ dnes robí to isté. Keď EÚ vznikla, jej cieľom bolo pomáhať vyrovnávať ekonomiky svojich slabších členov tak, aby sa dostali na úroveň silnejších a vzájomne prosperovali. Dnes sme svedkami zneužívania východných štátov západnými, ktoré si podrobili ekonomicky východné štáty, diktujú im čo majú robiť, rušia suverenitu východných štátov a nezmyselne ich sankcionujú. EÚ už neplní svoje pôvodné poslanie. Stala sa z nej diktatúra. S pozdravom Svetu mier.
Z mesta SNP Ivan Štubňa
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.