Amiši sa bezelektrickej doby neboja

Str. 66 - Amiši sa bezelektrickej doby neboja

Hospodárska vojna s Ruskom a bezostyšné burzové špekulácie vyháňajú ceny energií do neúnosných výšok. Drahota a nedostatok vyvolajú vo väčšine štátov Európskej únie efekt, aký mladá a stredná generácia pozná len z DYSTOPICKÝCH programovacích filmov. Krajná energetická núdza ochromí všetky stránky života. Vráti zbedačenú strednú triedu v mnohých ohľadoch do polohy, v akej žila v druhej polovici 19. storočia. Nebola to už epocha predelektrická, avšak prevažne bezelektrická. Bude to tragédia?

Ako pre koho. Náboženské spoločenstvo amerických Amišov i v súčasnosti vyznáva zásady, podľa ktorých nám elektrina môže byť dobrým sluhom, len ak si ju držíme ďaleko od tela.

Skromnosť ako životná zásada

Najrozšírenejší mienkotvorný vzdelávací prameň Wikipédia približuje Amišov ako nábožensko-etnickú skupinu žijúcu zväčša v USA a v Kanade. Nábožensky ide o kresťanov anabaptistického smerovania. Život Amišov je založený na odmietaní mnohých výdobytkov moderného životného štýlu a snahe pridŕžať sa zvyklostí a technológií, ktoré boli pre západnú civilizáciu typické pred viac než sto rokmi. I ďalší popis Wikipédie vykresľuje Amišov ako nejakú poľutovaniahodnú sektu spiatočníckych zadubencov: Pravidlá života sú v každej komunite Amišov iné, ale najčastejšie ide o odmietanie áut a namiesto toho používanie povozov ťahaných konskou silou, odmietanie elektriny ako zdroja energie spojené s odmietaním elektrospotrebičov, odmietanie moderného oblečenia, pričom sa nosí odev typický pre sedliakov z 19. storočia alebo aj skorších období. Vyvážená charakteristika tohto atypického promile obyvateľov USA by si vyžadovala uviesť aspoň heslovito zásady, ktorými sa v každodennom praktickom živote riadia. Zhrňme ich tiež do troch bodov: dobrovoľná skromnosť, prosté odievanie a zovňajšok a kresťanský pacifizmus.

Pochopenie životnej filozofie Amišov z hľadiska ich vlažného vzťahu k technickému pokroku si vyžaduje uviesť na pravú mieru vyššie zmienené tvrdenie, že odmietajú elektrospotrebiče, pretože vraj odmietajú elektrinu ako zdroj energie. Máme tu dočinenia s klišé na hony vzdialeným od podstaty veci. Tá vychádza z odvekej skúsenosti všetkých kultúr, že k prijímaniu technických vymožeností treba pristupovať opatrne a uvážlivo. Amiši stoja na skeptickom okraji tradičného konzervativizmu, ale ten zdedili po svojich predkoch aj dnešní Stredoeurópania. V istom ohľade dokonca čiastočne i po predkoch Amišov. Tí začali utekať do Severnej Amerike začiatkom 18. storočia pred náboženským prenasledovaním v západnej i strednej Európe, vrátane niekdajšieho Uhorska.

Spôsobili si ho sami ako jedno z reformných anabaptistických hnutí, ktoré sa šírilo v 16. storočí po Európe najmä zo Švajčiarska a Tirolska. Anabaptisti (novokrstenci) považovali krst novorodencov za predčasný, a teda neplatný. Podľa nich sa mohol stať platným až vtedy, keď sa veriaci dali pokrstiť v dospelom veku, keď už rozumeli podstate vierovyznania, ku ktorému sa krstom prihlásili. Za takýto odklon od normy ich prenasledovali a vyháňali. Rozutekali sa po celej Európe – od Holandska a Nemecka cez Moravu a dnešné Slovensko až po Sedmohradsko. Na Slovensku im prischlo pomenovanie habáni. Žili v oddelených sebestačných osadách (komúnach, tzv. haushabenoch – odtiaľ názov habáni) s vlastnou cirkevnou, politickou a hospodárskou samosprávou. Boli známi ako usilovní všestranní remeselníci. Preslávili sa habánskou keramikou, ktorej technológia pretrvala v ľudovej výrobe. Všade, kde žili, boli vystavení tvrdej náboženskej diskriminácii.

Za vlády Márie Terézie sa museli rekatolizovať a tí, ktorí  sa zdráhali, volili radšej emigráciu do Nového sveta. V Amerike využili príležitosť získavať poľnohospodársku pôdu v Pensylvánii, jednom zo zakladajúcich štátov americkej únie. Neskoršie vlny prisťahovalcov sa usadzovali v susednom Ohiu a v okolitých štátoch. Boli pracovití, bohabojní a mierumilovní, čo z nich robilo bezkonfliktných susedov.

Komunity Amišov sa i v 19. storočí navonok len minimálne odlišovali od iných vidieckych spoločenstiev kolonistov, ktorí tiež obrábali pôdu a chovali dobytok. Všetky sa snažili byť sebestačné a nezávislé, čo sa im veľmi dlho aj darilo. Civilizačné zmeny vyvolané druhou priemyselnou revolúciou a elektrifikáciou mestských aglomerácií i priľahlého vidieka zasiahli na sklonku 19. storočia aj Amišov. Museli sa vyrovnávať s fenoménom, ktorý im podmýval dovtedy neotrasiteľnú hodnotovú pyramídu: tlakom, aby sa slepo podrobovali technického pokroku výmenou za pohodlie a bohatnutie. Divoký kapitalizmus divokého Západu na nich chrlil podnety, aby sa dali viesť chamtivosťou, márnivosťou a pôžitkárstvom.

Biskupi v mnohých spoločenstvách Amišov okamžite varovali pred ľahkovážnou výmenou osvedčenej viery v učenie Ježiša Krista za krátkozrakú vieru v neustály technický pokrok a zázračný hospodársky rast. Zvyšovanie výnosov pôdy malo svoje prirodzené hranice, po presiahnutí ktorých sa pôda vyčerpá. Amišovia ju odmietali stimulovať chémiou, čo by viedlo k nutnosti viac obchodovať, dosahovať zisk i nečestnými spôsobmi, hlbšie sa integrovať a upadať do závislosti znemožňujúcej dodržiavať tradičné pravidlá života.

Pružná decentralizácia

Tie si každé spoločenstvo Amišov, pozostávajúce z niekoľkých desiatok rodín, stanovovalo samo tak, aby mohlo žiť v danej lokalite dôstojne, ako káže Ježiš. Prvoradou povinnosťou každého tradičného Amiša bolo a je viesť svoju pozemskú osobnú a rodinnú existenciu tak, aby ostával spätý predovšetkým s Bohom, a nie so svetskou mocou a jej skorumpovaným poriadkom. Podrobné zásady, podľa ktorých sa jednotlivé spoločenstvá riadili v bežnom živote, sa zapisovali do zbierky pravidiel nazývaných Ordnung. Raz ročne sa spoločne radili, čo v nich upravia, ak si to vyžadovali vonkajšie prírodné, bezpečnostné alebo iné podmienky.

AUTOR: Patrik Sloboda

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Leave a Reply