ANTON SMATANÍK: NACISTICKÉ KORENE EURÓPSKEJ ÚNIE

Pri zakladaní organizácií, neskôr zlúčených do Európskej únie, bolo účastných nemálo nacistov, ktorí s nimi kolaborovali, preto EÚ stojí na základoch porazenej Tretej ríše.

Jedným z hlavných architektov európskej integrácie je Walter Hallstein. Bol členom viacerých nacistických organizácií, vrátane Asociácie ochrancov zákona, ktorá vznikla, aby umožnila spoluprácu korporácií s nacistami. Pôsobil ako profesor práva a ekonómie vo Frankfurte nad Mohanom. Po vojne sa stal poradcom Konrada Adenauera pre zahraničnú politiku a vykonával funkciu štátneho tajomníka na úrade kancelára. V rokoch 1951 až 1958 pôsobil ako štátny tajomník na ministerstve zahraničných vecí. Stretnutie, rozhodujúce pre založenie Európskeho hospodárskeho spoločenstva, sa konalo 1. až 3. júna 1955. Jeho účastníci sú známi ako tzv. Sicílska šestka: Gaetano Martino (Taliansko) – člen Mussoliniho fašistického hnutia, Antoine Pinay (Francúzsko) – člen vichystickej kolaborantskej vlády, Joseph Bech (Belgicko) – advokát, Willem Beyen (Holandsko) – bankár, Paul-Henri Spaak (Luxembursko) – politik. Šiestym bol už spomínaný Walter Hallstein (Nemecko). Hallstein bol vedúcim tímu právnikov pri zakladaní Európskeho združenia uhlia a ocele (EZUO), Západoeurópskej únie (ZEU), Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom).

V rokoch 1958 až 1967 „slúžil“ dve funkčné obdobia ako prvý prezident Komisie EHS. V rokoch 1968 až 1974 bol prezidentom Európskeho hnutia a v rokoch 1969 až 1972 poslancom v nemeckom parlamente. Stal sa politickým zástancom rokovaní, ktoré časom vyústili do Rímskych zmlúv.

Hallstein bol aj jedným z dvanástich signatárov týchto zmlúv, ktoré sa stal stali zakladajúcimi dokumentmi Európskej únie. Pravou rukou Hallsteina sa stal jeho „kamarát“  Carl Friedrich Ophüls. Ophüls bol v nacistickom gir Nemecku expertom Patentového súdu vo Frankfurte nad Mohanom, vstúpil tiež do NSDAP. V roku 1942 sa stal vysokoškolským profesorom na univerzite vo Frankfurte nad Mohanom. V roku 1950 bol menovaný veľvyslancom v Bruseli. Dňa 17. 4. 1957 sa stal zakladajúcim otcom Európskeho súdneho dvora.

Súvislosť medzi nacistickým Nemeckom a „demokratickou“ Európskou úniou zvýrazňuje aj príbeh neblaho známej korporácie IG Farben.

Vznikla v roku 1925 zlúčením firiem Bayer,  BASF a Hoechst. IG Farben bola najväčším svetovým vlastníkom patentov. Počas prvej svetovej vojny firmy, z ktorých neskôr vznikla, dodávali výbušniny a otravný plyn pre nemeckú armádu.  Po prvej svetovej vojne financovali vzostup nacistov. V roku 1942 bola polovica chemického priemyslu v Európe v rukách IG Farben. Korporácia tiež pomáhala vybudovať najväčší koncentračný tábor Osvienčim. Dodávala Zyklon B, plyn ktorým boli usmrcovaní väzni v plynových komorách. Norimberským tribunálom bolo neskôr 24 jej vysokopostavených členov odsúdených za genocídu, zotročovanie a iné zločiny.

Helmut Kohl, bývalý zamestnanec firmy BASF dostal od rodiacej sa Európskej únie podporu vďaka ktorej sa stal nemeckým kancelárom, a na tejto pozícií vydržal 16 rokov (1982 – 1998) Svojim donorom sa odvďačil miliardami dolárov, ktoré použil na financovanie bruselskej Európskej únie. Helmut Kohl tiež pôsobil ako lobista farmaceutického priemyslu. Bol protežovaný Carlom Wursterom.

Carl Wurster bol členom predstavenstva spoločnosti Degesch, ktorá patrila pod IG Farben. V roku 1938 sa stal členom predstavenstva IG Farben Po vojne bol v priebehu norimberských procesov obvinený ako vojnový zločinec. Bol však zbavený obvinení a čoskoro sa vrátil do biznisu. V roku 1952 sa stal výkonným riaditeľom spoločnosti BASF a na tejto pozícií pôsobil 13 rokov. Nakontaktoval sa na ľudí, s kto- rými pracoval v IG Farben pred rokom 1945 a 6. februára 1959 zorganizoval banket „stretnutia po rokoch“ s veteránmi predstavenstva tejto neslávnej korporácie Carl Krauch sa stal v roku 1929 riaditeľom novej pobočky IG Farben. V roku 1934 je už členom predstavenstva IG Farben a v 1936 riaditeľom Oddelenia výskumu a vývoja v štvorročnom Plánovacom úrade. Tento úrad mal do štyroch rokov pripraviť Nemecko na vojnu. V roku 1938 sa stal generálnym agentom pre zvláštne úlohy, v 1940 postúpil na miesto predsedu dozornej rady IG Farben. Po vojne bol v norimberských procesoch odsúdený na šesť rokov za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Podieľal sa totiž aj na zotročovaní a deportácií pracovných síl. No už po dvoch rokoch bol prepustený a stal sa členom dozornej rady chemických závodov Hüls AG – jednej z mnohých firiem, ktoré vznikli rozbitím korporácie IG Farben.

Súčasného nemeckého ministra obrany Karla Theodora zu Guttenberga vraj vychovával od jeho 14 rokov otčim Rudolf von Ribbentrop, syn Joachima von Ribbentropa, ktorý pôsobil za nacis- tického Nemecka ako minister zahraničných vecí. Rudolf von Ribbentrop bol členom jednotiek SS, kde získal množstvo bojových vyznamenaní.

Hans Josef Globke pomohol navrhnút legislatívne zmeny, ktoré dali Hitlerovi neobmedzenú moc, a taktiež participoval pri norimberských rasových zákonoch. V rokoch 1953 až 1963 sa stal riaditeľom German Chancellery v Západnom Nemecku. Konrad Adenauer, prvý povojnový kancelár Nemecka a jeden zo zakladajúcich členov Európskeho ekonomického spoločenstva, odkazoval na muža menom Globke, ktorý bol jeho blízkym spolupracovníkom. Adenauer sa stretával s Globkem, ktorý slúžil ako štátny sekretár. Neskôr to Globke dotiahol až na po- radcu národnej bezpečnosti. Globkeho antikomunistické aktivity a vysoká pozícia pri Adenauerovi viedli vládu Západného Nemecka a CIA k vymazaniu zmienok o ňom z Eichmannových memoárov.

Walter Funk sa pridal k NSDAP v roku 1931. Rýchlo sa stal ekonomickým poradcom, tlačovým šéfom Ríše a v rokoch 1938 až 1945 zastával pozíciu ministra hospodárstva. V roku 1939 bol menovaný prezidentom Ríšskej banky. Vystupoval ako prostredník medzi nacistami a priemyselným sektorom; zabezpečil tak Hitlerovi dostatočnú finančnú a politickú podporu. Po vojne bol odsúdený Norimberským tribunálom za zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny. Z väzenia sa dostal vďaka zdravotným problémom. V rokoch 1957 až 1960 pracoval v Dolnom Sasku ako zamestnanec na ministerstve školstva, kde propagoval Európske ekonomické spoločenstvo. Zakladatelia Európskej únie si adoptovali jeho projekt Európskeho ekonomického spoločenstva, ktorý vytvoril v roku 1941 v Berlíne.

Otto Ambros študoval u laureáta Nobelovej ceny za chémiu Richarda Willstättera. Od roku 1934 pracoval pre IG Farben. Stal sa poradcom Carla Kraucha, vedúceho divízie IG Farben, ktorá vyvíjala chemické zbrane vrátane sarínu, somanu a tabunu. Po vojne bol zatknutý a v norimberských procesoch odsúdený na osem rokov. Testoval jedy a chemikálie na väzňoch v koncentračných táboroch a dohliadal na továreň Buna Werke pri koncentračnom tábore Osvienčim. Z väzenia bol prepustený predčasne v roku 1952. Okamžite získal miesto poradcu kancelára Konrada Adenauera.

AIfred Toepfer je zakladateľ Nadácie Alfreda Toepfera. Toepfer spočiatku podporoval jednotlivcov, ciele a organizácie spojené s národným a socializmom prostredníctvom svojich podnikov a nadácii presúvanim peňazi cez New York, Amsterdam, Londýn a Lichtenštajnsko. V roku 1936 Goebbels ospevoval Teopfera vo svojom denníku ako múdreho, štedrého, nadšeného patróna. Jeho reality v Nemecku a okolitých krajinách slúžili vedúcim nacistom vrátane Hessa, Rainera, Haubera, Lorenza, Henleina ako základne ich operácií a školy. Viacero nacistov bolo zamestnaných priamo v Teopferových nadáciách. Toepfer mal medzi francúzskymi separatistami množstvo známych, napr. Bicklera a Mordrela, a ich využívaním podkopával úsilie francúzskeho odboja. Pomáhal utiecť Lauterbacherovi do Argentíny a zaplatil obhajcu Lorenzovi. V roku 1959 obdržal čestný doktorát z Christian-Albrechts-Universität v Kieli. Teopferova nadácia dnes tvrdí, že ochraňuje ľudské práva a má výrazný politický vplyv. V roku 2007 Mommsen “ chválil Toepfera ako vzorového Európana. Ten sa po vojne vyjadril, že po skončení hrôz druhej eur svetovej vojny je zaviazaný myšlienke európskej a jednoty.

Holandský princ Bernhard bol spoluzakladateľom neslávne známej Bilderberg Group a jeden z prvých propagátorov Európskej únie. Bernhardov brat princ Aschwin z Lippe-Biesterfeldu pôsobil ako nemecký dôstojník. Bernhard sám sa pridal do nacistickej strany ešte na univerzite. Spolu s ním bolo v nacistickej strane ďalších 11 členov jeho rodiny. Aj keď neskôr popieral,  že by patril k jednotkám SA a SS, jeho členstvo je dobre zdokumentované a dostalo sa na svetlo sveta v roku 1995 vďaka odtajneným americkým archívom. Jeho prácu pre korporáciu IG Farben zase vyniesol na svetlo sveta Max Ilgner počas norimberských procesov. Myšlienka Európskej únie bola výrazne propagovaná práve Bilderbergom. George McGhee, neskôr ambasádor Nemecka, vraj potvrdil, že Rímska zmluva, ktorá viedla k vzniku Európskeho hospodárskeho spoločenstva, bola navrhnutá priamo na stretnutiach Bilderbergu.

Kurt Georg Kiesinger bol členom nacistickej strany od februára 1933. V roku 1934 vstúpil medzi oddiely SA. Keď mal byť v roku 1940 povolaný do armády, utiekol na ministerstvo zahraničia do oddelenia propagandy. Tu sa pomerne rýchlo vyšvihol až na zástupcu vedúceho oddelenia a bol zodpovedný za nacistickú rozhlasovú propagandu. Po vojne sa vďaka dvom bývalým kolegom z nacistickej strany vrátil do štátnych služieb a pokračoval v kariére. V roku 1949 sa pridal do politickej strany CDU a vyhral tak miesto v Bundestagu. Už v roku 1951 sa stal členom výkonného výboru CDU. V roku 1966 a už ako líder CDU stal dokonca kancelárom. V CDU ostal až do roku 1988. Úzko spolupracoval s Adenauerom, ktorý bol známy tým, že zamestnával desiatky, ak nie stovky bývalých nacistov. Kiesinger bol najdlhšie pôsobiacim členom Akčného výboru pre Spojené štáty európske, ktorý bol založený Jeanom Monnetom v roku 1955. Zastával v ňom funkciu od roku 1956 do roku 1965. Cieľom výboru bolo zatiahnuť Veľkú Britániu do plánovaných Spojených štátov európskych. Tento výbor nie je verejne príliš známy, asi preto, že by spôsobil výrazný nárast euroskepticizmu.

Cena Karola Veľkého bola pôvodne koncipovaná nacistami počas druhej svetovej vojny a mala symbolizovať jednotu germánskych kmeňov. Po vojne bola vďaka Kiesingerovi znova objavená a skoncipovaná. Cena má, prirodzene, priamy súvis s Karolom Veľkým, zakladateľom kresťanského nemecko-francúzskeho jadra Európy. „Krvavý“ Karol Veľký mal v ariozofi, resp. armanizme (okrajovo ichspomíname  v prvých číslach ZEM&VEK) vysoké postavenie ako zabijak Sasov. Paradoxné je, že postavenie Karola Veľkého bolo vnímané akonegatívne, pretože nútil Germánov prejsť na kresťanstvo, tak pozitívne, pretože vytvoril európsku jednotu.

Konrad Adenauer, prvý povojnový kancelár Nemecka v priebehu svojho funkčného obdobia vrátil naspät do sedla množstvo bývalých nacistov, v niektorých prípadoch odsúdených za vážne zločiny. V roku 1956 založil Adenauer nemeckú tajnú spravodajskú službu Bundesnachrichtendienst- (BND). Jej riaditeľ Reinhard Gehlen a množstvo zamestnancov bolo regruto z radov bývalých SS, Sicherheitsdienstu a gestapa.

Hermann Josef Abs pôsobil v rokoch 1938 až v správnej rade najväčšej nemeckej banky Deutsche Bank. Počas vojny sa stal členom dozorných rád mnohých spoločností, ktoré sa  podieľali na nemeckej okupácii východnej Európy. Vraj až 80 % finančných tokov v priebehu  existencie komplexu IG Farben pri Osvienčime  spravovala Deutsche Bank, pričom prešli rukami Absa. Mal sa osobne podieľať na vyvlastnení židovských spoločností v Nemecku a na okupovaných územiach. Po vojne sa dostal do väzenia, avšak nie na dlho. Stal sa riaditeľom Nemeckej  rozvojovej banky KfW a finančným poradcom  Konrada Adenauera. V rokoch 1957 až 1967 pôsobil opät v Deutsche Bank, teraz ako predseda. V 60. rokoch bol vraj Abs členom dozorných rád asi 30 firiem a riaditeľom dozorných rád asi 20  firiem.

Z tohto početného zoznamu si už môžeme dovoliť koncipovať určité závery. Sú to všetko len  náhody? Určite nie. Ide len o nemecký patriotizmus? Len o snahu využiť bývalých nacistov po vojne aj na niečo prospešné pre Nemecko  a Európu? Množstvo bývalých nacistov sa po  vojne úspešne rehabilitovalo nielen v Argentíne.  USA či Veľkej Británii, ale dokonca v samotnom  Nemecku. Na čas sa stiahli z verejného života  niektorí si odsedeli smiešne krátke obdobie vo väzenských celách, len aby sa mohli znova chopiť oprát. Často dokonca v rovnakých firmách či  na podobných postoch v štátnej sfére.  Petrochemický kartel IG Farben, aj keď rozdrobený, funguje po vojne úspešne ďalej. V Bruseli má, tak ako predtým v Berlíne, svojich ľudí, ktorí mu pomáhajú ušiť zákony na mieru a otvoria nové trhy. Samozrejme, nielen petrochemický  kartel, ale aj množstvo iných kartelov, korporácií, loby. To sú páni, ktorým sa nedemokratická.  nevolená mašinéria zodpovedá a ktorých záujmy háji. S týmto zámerom bola Európska únia  založená od začiatku: presadzovať záujmy elít a mocných. Politicky a ekonomicky dobyť to, čo predtým nešlo dobyť vojensky. Ak Európsku úniu spoluzakladali aj bývali nacisti a ľudia  s nimi prepojení, nemôžeme sa vôbec čudovať  jej dnešnému stavu.

Foto: Anton Smataník

Na tomto mieste by som sa chcel poďakovať autorom knihy NACISTICKÉ  KORENE „BRUSELSKEJ EÚ“, ktorá mi – spolu s ďalšími zdrojmi – bola pri písaní tohto článku veľmi nápomocná.

Autor: Anton Smataník, 2014
Foto: Archív Zem&Vek a David Ištok

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

 

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

 

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár