V SEPTEMBERI UPLYNIE 88 ROKOV OD PREDNESENIA PREJAVU, V KTOROM ADOLF HITLER PREDSTAVIL ZÁSTUPCOM JEDNOTNEJ ODBORÁRSKEJ ORGANIZÁCIE DEUTSCHE ARBEITSFRONT ŠTVORROČNÝ PLÁN (VIERJAHRESPLAN) HOSPODÁRSKEHO ROZVOJA. STANOVIL NÁROČNÝ CIEĽ: TRETIA RÍŠA SA MALA DO ROKU 1940 STAŤ VEĽMOCOU SCHOPNOU PRESADZOVAŤ SVOJE ZÁUJMY ZOČI-VOČI TANDEMU LONDÝN – NEW YORK I HRUBOU SILOU. NEMECKÍ PRIEMYSELNÍCI VŠAK UPOZORŇOVALI, ŽE TO NEBUDE MOŽNÉ BEZ POHLTENIA A OVLÁDNUTIA ĽUDSKÝCH, VÝROBNÝCH A SUROVINOVÝCH ZDROJOV OKOLITÝCH KRAJÍN. PROJEKT TZV. ROZŠIROVANIA ŽIVOTNÉHO PRIESTORU SMEROM NA VÝCHOD CESTOU EXPANZÍVNEHO ŤAŽENIA PROTI SOVIETSKEMU ZVÄZU MOHOL BYŤ USKUTOČŇOVANÝ LEN ZA PODMIENKY, ŽE RÍŠA DO NEHO ZAPOJÍ NIELEN VAZALOV, ALE I SPOJENCOV A NEUTRÁLOV, ČI UŽ SA IM TO BUDE PÁČIŤ ALEBO NIE.
EURÓPSKA INTEGRÁCIA POD TAKTOVKOU BERLÍNA
Hlavným spojencom hitlerovského Nemecka bolo už od nástupu Adolfa Hitlera k moci v roku 1933 Taliansko vedené diktátorom Benitom Mussolinim Ten mal vlastné veľmocenské ambície v oblasti Stredomoria. Obaja silní muži sa v roku 1936 dohodli na rozdelení zón vplyvu v Európe a v ten istý rok podpísalo Nemecko s Japonskom Pakt proti Komunistickej internacionále, čo položilo základy formovania zoskupenia Berlín – Rím – Tokio zazmluvneného v septembri 1940 takzvaným Paktom troch (Dreimächtepakt).
V období 1936 – 1940 prebehli na pôde kontinentálnej Európy integračné procesy, počas ktorých si nacistické Nemecko pripojilo po nátlaku na svojich susedov v marci 1938 Rakúsko a v októbri 1938 Sudety. V marci 1939 pohltilo Čechy a Moravu do rovnomenného protektorátu Böhmen und Mähren. Po vypuknutí 2. svetovej vojny v Európe, za čo sa považuje 1. september 1939, Tretia ríša (Deutsches Reich) opanovala značnú časť kontinentálnej Európy. Za neutrálne sa deklarovalo Švajčiarsko, Španielsko, Portugalsko, Írsko, Švédsko a Turecko. Pod priamou alebo nepriamou kuratelou Nemecka a Talianska neostalo len Spojené kráľovstvo a na východe Sovietsky zväz. Aj ten však prišiel po napadnutí Treťou ríšou 22. júna 1941 o rozsiahle územia. Berlín na nich zriadil Reichkomisariat Ostland a Reichkomisariat Ukraine, čím sa na starom svetadiele značne rozšíril počet vazalských útvarov, nehovoriac o teritóriách pod priamou vojenskou mocou Wehrmachtu.
Povojnové generácie precitlivených Európanov, ktorým od staroveku zavedený pojem vazalský štát píli ušká, často nahrádzajú prívlastok vazalský označením klientský. Znie elegantnejšie a evokuje dobrovoľné vzťahy obchodnej povahy. Tak či onak, mimosovietska a mimobritská Európa pozostávala v období 1939 –1945 zo zarážajúco vysokého počtu štátov a režimov poťahovaných za nitky z Berlína.
Máme tu teda ďalší (a uhladený) pojem – bábkový štát. Českojazyčná Wikipédia sa s ním terminologicky nemazná, keď lakonicky konštatuje, že „loutkový stát (také někdy vazalský stát) je nominálně suverénní stát, který je fakticky ovládán cizí mocí, svým patronem. Vláda loutkového státu obvykle jedná v linii nařízené státem, který ji ovládá a ve všem se mu podřizuje“. Táto definícia umožňuje lepšie pochopiť status quo i v súčasnej Európe, a najmä v Európskej únii pozostávajúcej z dvadsiatich siedmich štátov s vlastným názvom, vlajkou, hymnou, ústavou, právnym systémom, orgánmi zákonodarnej a výkonnej moci, ba i armádou a silovými zložkami. Napriek tomu sú plne alebo čiastočne podriadené cudzej moci podobne, ako to bolo pred ôsmimi desaťročiami.
Škála takejto podriadenosti siaha od vlásočníc sotva badateľných cez laná viditeľné už z diaľky až po okovy, ktoré ťažia a zotročujú. Najvýstižnejšie to môžme ilustrovať na hospodárskych napojeniach jednotlivých európskych krajín v rokoch 1939 – 1945 na nemeckého hegemóna, na veľkonemecký hospodársky priestor a v širšom zmysle na veľmocenskú os Berlín – Rím –Tokio (Achse Berlin – Rom –Tokio).
Primárnym hýbateľom kontinentálnej Európy bola v úvodných rokoch 2. svetovej vojny po všetkých stránkach nacistická Nemecká ríša. K oblastiam pod nemeckou správou patrili Protektorát Čechy a Morava, Ríšsky komisariát Ostland (zahŕňajúci pobaltské štáty a Bielorusko) a Ríšsky komisariát Ukrajina. Dobyté oblasti Belgicka a Francúzska spadali pod kontrolu vojenskej správy. Časť Poľska bola začlenená do Ríše a v okupovanom strednom Poľsku bol zriadený Generálny gouvernement (Generalgouvernement). Vlády Dánska, Nórska a Holandska podliehali miestnym prisluhovačským správam. Od roku 1943 Nemecko okupovalo taliansky protektorát v Albánsku a v Čiernej Hore. V okupovanom Srbsku ustanovilo v roku 1941 bábkovú, tzv. Vládu národnej spásy (v nemčine Regierung der nationalen Rettung). V ktorej metropole bol ten či onen režim v tom-ktorom období a do akej miery pri moci, sa navonok i administratívnoprávne menilo. Integrovaná ekonomika Tretej ríše však musela fungovať celistvo a na plné obrátky, nech sa dialo, čo sa dialo. Viazala na seba spojencov, vazalov, ale aj neutrálov tuhšie, než si dnes priznávajú.
Hnacou silou ekonomiky európskeho hospodárskeho priestoru podriadeného Berlínu bolo komplexné znovuvyzbrojenie Nemecka zakazované Versaillskou mierovou zmluvou z roku 1919. Pripomeňme si niektoré z vnútených zákazov a obmedzení. Armáda vtedy 62-miliónového Nemecka nesmela presahovať stotisíc mužov. Zakázané bolo zavádzať všeobecnú brannú povinnosť, vyrábať ťažkú vojenskú techniku (tanky, veľkokalibrové delostrelectvo) a zriaďovať generálny štáb. Vojnové námorníctvo malo strop 15-tisíc mužov, bolo povolené smiešne malé vojenské loďstvo, zakázané boli ponorky a vojenské letectvo. Angloamerickí víťazi 1. svetovej vojny dusili aj nemecký vojenský výskum a demilitarizovali 50 kilometrov široké priemyslové pásmo Porýnia. Plnenie vyššie spomínaného štvorročného plánu si však vyžadovalo, aby Nemecko disponovalo výrobnými kapacitami tohto pásma. Adolf Hitler ho dal v marci 1936 vojensky obsadiť, aby začlenil jeho výrobné kapacity do ríšskej ekonomiky. Paríž s Londýnom sa nepokúsili tomu vojensky zabrániť, čím otvorili Berlínu cestu k rozbehnutiu pretekov v zbrojení a k transformácii porazeného Nemecka na svetovú vojenskú veľmoc.
AUTOR: Patrik Sloboda
