Bájna bytosť – biely kôň s jedným rohom, sa dostal do Európy z Orientu, z antiky do kresťanstva, kde symbolizoval jednotu Boha Otca a Boha Syna, panenstvo, preto sa spájal s Pannou Máriou a Ježišom Kristom, s čistotou a nevinnosťou, ale aj s obeťou a plachosťou. Zmieňoval sa o ňom už Plínius vo svojej Prírodovede ako o Monocerovi. Historik Ktésias okolo roku 400 p. n. l. v diele Indika spomína, že v Indii žijú divé biele somáre, ktoré majú v strede hlavy jeden špicatý roh. Vyžarujú energiu, ktorej sa vyhýba všetko negatívne, a kto sa napil z jeho rohu, zbavil sa všetkých chorôb a nečistôt. U Keltov a Germánov predstavoval jednorožec čistú silu, bol ochrancom magických lesov s nebezpečným špicatým vztýčeným rohom. Keltské kňažky nosievali zobrazenie jednorožca ako poznávacie znamenie, spomína Jeanne Rulandová v knihe Duša zvierat. Aj v predkresťanskom pohanstve predstavoval čistý panenský aspekt trojitej bohyne a spájal sa so ženskými mystériami a vílami. Roh uprostred čela symbolizoval aj tretie oko, šiestu čakru, šiesty zmysel, centrum psychických a spirituálnych schopností.
Wikipédia spomína bytosť Indriku z ruského folklóru žijúcu vo vysokých horách na konci sveta. Pomenovanie získal po obrovskom nosorožcovi žijúcom v období treťohôr pred 26 miliónmi rokov. Bol to najväčší známy suchozemský cicavec. Tvor obýval aj územie Bulharska, vážil od 20 do 30 ton a len samotná lebka mala dĺžku 1,3 m. Z 10. storočia pochádzajú správy o obrovskom zvierati s jedným rohom žijúcom v kazachstanských stepiach. V sibírskych mýtoch sa objavuje veľký jednorohý býk – nosorožec (Elasmotherium), ktorý žil pred 29000 rokmi a dosahoval dĺžku 5 – 6 m, kým samotný roh meral až dva metre. Maliari zobrazovali túto mýtickú bytosť s pannami – obrazy dámy s jednorožcom od Raffaela Santiho patria k najvýznamnejším dielam stredoveku. Ak mal jednorožec stočený roh, pochádzal z arabských krajín.
Oveľa starší pôvod má jednorožec mimo Európy. V Perzii strážil podobný tvor magický strom, ale existoval aj negatívny jednorožec – šadhavar, patriaci k démonických bytostiam. Svojím rohom vydával zvuk, ktorý vábil nič netušiacich pocestných. V stredoveku sa roh jednorožca veľmi cenil, prekvital obchod s falošnými rohmi, ktoré mali rozomleté pôsobiť ako protijed proti všetkým jedom. Išlo hlavne o rohy mrožov a slonie kly. V alchýmii vyjadrovalo zobrazenie jednorožca dokončené veľké dielo (Lapis philosophorum, kameň mudrcov), za pomoci ktorého sa kovy menia na ušľachtilé.
Aj takí géniovia ako Leonardo da Vinci alebo Jan Amos Komenský verili v existenciu jednorožcov. Uloviť túto bájnu bytosť mohla len panna, ktorá sa mu postavila do cesty, a on jej položil hlavu do lona. V Číne mu bol podobný čchi-lin, cisárske mýtické zviera, symbol dlhovekosti, šťastia, spravodlivosti, vznešenosti, ktoré predznamenávalo narodenie významných jedincov.
AUTOR: Vladimír Líška
