Battle of the Bulge – bitka o Debaľcevský výbežok

Add Comment

Začiatkom roku prebiehala na Donbasse „vojna posediačky“. Obe strany „sedeli“ na svojich pozíciách, prímerie dohodnuté v Minsku sa plus mínus bralo vážne.

Prevažne to boli ukrajinské sily, čo nedodržiavali prímerie v celej rade oblastí. Prejavovalo sa to ich tradičným spôsobom – ostreľovaním civilných oblastí ďalekonosným delostrelectvom. Ostreľované boli civilné štvrte Donecku, zvlášť ťažko mesto Gorlovka a mnohé iné mestá a obce (Dokučajevsk, Teľmanovo, Stachanov, Pervomajsk, …). Otázne je, či ukrajinské sily ostreľovali civilné sektory v povstaleckom území na základe príkazov vyššieho velenia, alebo sa jedná o symptóm neporiadku a chaosu vo velení ukrajinských síl.

Boje však neutíchali na doneckom letisku, ktoré podľa dohôd z Minsku mali ukrajinské sily odovzdať povstalcom. Správy o hrdinsky bojujúcich neporaziteľných „cyborgoch“ plnili ukrajinské a západné médiá. Neporaziteľnosť „cyborgov“ skončila vo chvíli, keď do bojov vstúpili skúsené povstalecké jednotky pod velením Motorolu. Práve jednotky Motorolu koncom leta vybojovali bitku u Ilovajsku, čo bola jedna z najťažších porážok ukrajinských síl a v konečnom dôsledku viedla k strate prístavu Novoazovsk.

Počas prímeria ukrajinské sily doplnili stavy a v polovici januára sa cítili dostatočne silné na to, aby zahájili zimnú ofenzívu za účelom konečného víťazstva nad povstalcami.

Zámienkou (alebo jednou zo zámienok) pre ofenzívu sa stal výbuch pri autobuse neďaleko Voľnovachy (13.1). Následne nasledovala veľká kampaň v ukrajinských a v niektorých západných médiách obviňujúca z celej veci povstalcov. Na kampaniach tohto typu (bolo ich už niekoľko) je zaujímavé, že vytiahnu jeden segment z udalostí na východnom fronte. Akokoľvek si ctíme obete z toho autobusu, porovnateľných prípadov (do počtu civilných obetí ) tohto typu sa tam na dennej či týždennej báze deje x. Začiatkom januára sa udiali prípady aj dramatickejšie, napríklad pri bombardovaní mesta Gorlovka ukrajinskými silami.

Ohľadom autobusu pri Voľnovache sa objavilo aj pár „záhad“, inokedy blockpost ukrajinských síl bol zrazu bez vojakov, presnejšie povedané, bol tam jeden, veľmi mladý, povaha výbuchu nasvedčovala skôr pozemnej míne, než zásahu z diaľky. Preto sa berie vážne hypotéza, že útok na autobus pri Voľnovache bol útok pod falošnou vlajkou za účelom ospravedlnenia ukrajinskej ofenzívy.

Ukrajinská zimná ofenzíva začala postupne. Okolo 18. januára ukrajinské sily začali s ťažkou delostreleckou a leteckou prípravou. Mediálne známym sa stal zásah autobusovej zastávky v Gorlovke, vtedy žiaľ preplnenej čakajúcimi civilistami. Na mesto Gorlovka dopadli 500 kg bomby, podľa jednej z verzií to nebol úmysel, ukrajinskí piloti si pre slabú viditeľnosť splietli cieľ. Nikoho neprekvapí, že oficiálne západné médiá túto udalosť komentovali oveľa menej, než obdobnú vec s autobusom pri Voľnovache.

Už v tom čase na slovenských a českých nezávislých weboch sa komentátori prikláňali k názoru, že zo strany ukrajinských síl je zimná ofenzíva nezmyselnou akciou, ktorá skončí zle. Pre objektívnosť treba povedať, že tieto názory sa opierali viac o históriu 2. svetovej vojny, než o reálne posúdenie situácie na súčasnom východnom fronte. 22. januára však bola ukrajinská ofenzíva v troskách. Zisk území bol veľmi malý, a „cyborgovia“, resp. to čo z nich zostalo opustili donecké letisko. Od tej doby ukrajinské sily sa pravidelne snažia získať letisko späť. Dôvod je zjavne len propagandistický, pre ukrajinské sily letisko strategickú hodnotu nemá. Všetky pokusy dobyť letisko naspäť skončili ťažkými stratami ukrajinských síl. Celkovo sa odhaduje, že straty ukrajinských síl vo vzťahu k tým povstaleckým boli v pomere 10:1, čo umožnilo povstalcom prejsť následne do protiofenzívy.

Povstalci najprv útočili po celej línii frontu, pravdepodobne s úmyslom nájsť slabý bod ukrajinskej obrany a preraziť front podobne ako predtým u Ilovajsku. Tento prieskum bojom však neuspel, ukrajinské línie počas prímeria veľmi zosilneli. S výnimkou severu, kde luganské oddiely získali ďalšie územia ale ich postup sa po pár dňoch zastavil. Povstalci preto pokračovali v ofenzíve tam, kde ich „bota tlačila“, teda západne od Donecku a pri Gorlovke v snahe odtlačiť ukrajinské delostrelectvo čo najďalej od oboch ťažko skúšaných miest.

Pri pohľade na mapu frontu každého zaujme Debaľcevský výbežok. Iste si čitateľ položí otázku, prečo hneď na začiatku povstaleckej ofenzívy nedostali ukrajinské jednotky v Debaľcevo pokyn stiahnuť sa na líniu Svetlodarsk – Troickoje.

Pôsobí to tak, že ukrajinské vedenie nadraďuje politicko-propagačný aspekt vojny nad aspekt čisto vojenský. Podobne ako Adolf Hitler, trvajú na bezpodmienečnom držaní každého kúska dobytého územia. Svoju úlohu tam hrá aj dlhodobé podceňovanie stavu, výzbroje a morálky povstaleckých vojsk. Ukrajinské vedenie si napriek všetkým tým porážkam stále myslí, že povstalecké jednoty sa tým ukrajinským nevyrovnajú a možno aj verí tomu, že za všetky tie porážky môžu magické prápory z Ruska, čo sa zjavia a hneď bez stopy stratia – uverili vlastnej propagande.

Ukrajinské jednotky sú kvalitou a morálkou rôzne. Pri Nikišine povstalci tvrdo platili za každý kilometer postupu, aj úspešný útok na Uglegorsk mal svoju cenu. Mapa v článku spomínaných sídiel je tu (línia frontu je tam pár dní stará), ale žiaľ chce to poznať azbuku.

Straty v pomere 1:10 (a to je pre priebeh vojny neraz dôležitejšie ako nejaký ten km dobytého územia), také ako boli v predošlých dňoch sú nateraz u povstalcov minulosťou, Strelkov-info uvádza terajší pomer 1:3. Zaujímavá je informácia, že na Uglegorsk s 500 člennou ukrajinskou posádkou zaútočila povstalecká 3 brigáda, jednotka o sile 300 vojakov. A bol to jej bojový krst v tomto zložení. Cena za Uglegorsk je 26 mŕtvych a 50 zranených povstalcov.

Napriek veľkým stratám (25% zo stavu jednotky), je v jednotke nadšenie z úspechu. Poďakovali sa miestnym občanom za to, že presnou lokalizáciu ukrajinských palebných pozícií umožnili povstaleckému delostrelectvu veľmi efektívnu streľbu.

Ukrajinské straty sú násobne väčšie, povstalci však nemali čas ich počítať. A zaujímavým prvkom je, že Ukrajinci pri ústupe zanechali množstvo techniky včítane niekoľkých tankoch, nastražili však do nich výbušné systémy. Niečo podobné použila americká armáda v bojoch o iný výbežok – bitka o Ardeny.

Informácia o ukrajinskej obrane – ako keby minulé udalosti cez kopirák. Ukrajinskí velitelia opustili svoje jednotky (podľa zajatých vojakov aj peniazmi jednotky), radoví vojaci bojovali bez akéhokoľvek velenia.

Ukrajinské vojská kladú tvrdý odpor priamo v Debaľcevo. Naproti tomu na severnom okraji výbežku v Troickom sa ukrajinská jednotka nielenže nepoddala dezercii ale kompletne prešla na stranu povstalcov, čím získala Troickoje (potom ho spolovice stratila), Krasnyj Pachar a vstúpila do Mironovky.

Strategická situácia ukrajinských síl v Debaľcevskom kotli je veľmi zlá. 7500 vojakov natesnaných v malom priestore výbežku majú povstaleckí delostrelci vystavených ako na cvičisku. Ak by hneď aj dostali povolenie stiahnuť sa na sever, je už neskoro, bude to pochod smrti. Ukrajinskú armádu zviera dezilúzia, rozmáha sa dezertérstvo. Pokiaľ v Debaľcevskom kotli stratia ukrajinské sily 7500 vojakov, bude to porážka zrovnateľná s tými letnými kotlami pri Djakove.

Zdá sa, že nefunguje ani ukrajinská ani západná propaganda. Novinári mienkotvorných síce naďalej viac-menej servilne píšu podľa predkladaného scenára ale na skutočnú situáciu na fronte to vplyv nemá. Ukrajinská mobilizácia viazne. Napriek statočnému boju niektorých ukrajinských jednotiek je celková bojová hodnota ukrajinských síl nevalná. Hlavne chýba chuť a odhodlanie bojovať. Ten priam až „keltský furor“, ktorý predviedla povstalecká 3 brigáda u Uglegorsku proste nemajú. Toto video napovie veľa, treba sa len vcítiť do tvári povstaleckých vojakov.

Podľa miestnych zdrojov nemôže vláda DNR podpísať žiadne prímerie, žiaden Minsk 2, okamžite by ju zvrhlo vlastné obyvateľstvo. Dohody z Minsku a ich nedodržiavanie ukrajinským delostrelectvom zničili mierový potenciál a na povstaleckých územiach prevláda nálada vybaviť si to s Kyjevom teraz, raz a navždy.

Aktuálna mapa frontu je na tomto serveri

Možajev team
Možajev team sa venuje podrobne dianiu v Novorossiji od začiatku apríla

Pridaj komentár

  & Časopis