Médium, ktoré poriada besedy na tému Konšpirácie s americkou ambasádou v tyle a miliónmi od verných podnikateľov vo vrecku, nás presviedča o svojej nezávislosti na bilbordových plochách pred nákupnými centrami. Výstižnejšia alegória na pokrytectvo asi nie je.
My na bilbordy peniaze nemáme, ale keby sme na to aj niekedy mali, budeme namiesto takéhoto rozhadzovania robiť viac výjazdov na besedy s čitateľmi po celom Slovensku. Budeme burcovať proti neonacistickej vojne proti Rusku a proti pľundrovaniu Slovenska kolaborantmi, ktorých takéto projekty podporujú. Ich myslenie sa nikdy nezmení, je to len cvičenie spevokolu na tému cisárove nové šaty.
Mrhajú peniaze na to, aby si ich ľudia všimli. Vnucujú sa ako hypotéky na celý život, paušály na výhodné volania, prací prášok, ktorý vyperie zaschnuté škvrny dočista do čista. Zabudli, že ľudia uvažujú, že reklama nefunguje, že voľbám už neveríme, že stratili moc nad kontrolou nášho myslenia, že škvŕn mediálnych prostitútok a vojnových štváčov sa nezbavia reklamnými sloganmi na bilbordoch pred shopping parkmi.
Takíto ľudia budú vždy a za každých podmienok velebiť systém, budú jeho najspoľahlivejšími strážcami. Pred pár dňami sa objavil text a vyznieval ako spred roku 1989. Omyl. Je to súčasná úvaha politruka korektnej politiky pána Ritomského:
„Keďže v jadre konšpiračného myslenia je nedôvera, všetky spoločenské javy, ktoré podporujú prehlbovanie nedôvery k základnej štruktúre spoločnosti, nevyhnutne vedú k šíreniu konšpiračného myslenia. V dlhodobom horizonte preto nemožno s konšpiračným myslením bojovať izolovane od snáh o obnovenie spoločenskej dôvery. Jedná sa o pomerne širokú tému, vymenujem aspoň niektoré oblasti, ktoré hrajú dôležitú úlohu: dôvera v parlamentnú demokraciu a politiku, dôvera v justíciu a systém spravodlivosti, dôvera v bezpečnostné služby a silové zložky štátu, dôvera vo vedecké inštitúcie, dôvera v systém vzdelávania, dôvera v médiá. Práca na skvalitňovaní občianskej spoločnosti, rozvoj demokracie, zvyšovanie transparentnosti, zlepšenie komunikácie medzi odbornými inštitúciami a občanmi, skvalitňovanie vzdelávania, to sú iba niektoré z oblastí, ktoré si zaslúžia našu pozornosť. Prácou na rozvoji a skvalitňovaní v ktorejkoľvek z uvedených oblastí zároveň prispievame k potláčaniu konšpiračného myslenia.“
Navlas rovnaké texty jeho ideového kolegu z Projektu N Mariána Leška z obdobia rokov 1983 a 1984 v Novom Slove sú textami toho istého Leška, ktorého minulý rok ocenila Sorosova Nadácia Otvorenej spoločnosti novinárskou cenou. Marián Leško v tom období píše:
„Je nesporne správne, ak sa politicko-výchovná práca chápe ako záležitosť celospoločenská, nielen ako záležitosť, za ktorú nesú zodpovednosť len pracovníci ideologického úseku. Základné organizácie strany musia posudzovať svoju činnosť aj z tohto aspektu, že sú zodpovedné nielen za výchovu svojich členov, ale aj za ideovo výchovné pôsobenie na všetkých občanov v okruhu svojej práce.“
„Ôsme zasadanie ÚV KSČ a zasadanie ÚV KSS znamenali vážny impulz aj pre zvýšenie efektívnosti spoločenskovedného výskumu, pre jeho pohotovejšie uplatňovanie v spoločenskej praxi… Povinnosťou spoločenských vied je tiež rozmnožovať kultúrne bohatstvo našej spoločnosti, prispievať k rastu vzdelanosti, rozvíjať pokrokové myšlienkové tradície v názoroch a postojoch ľudí, pôsobiť na formovanie socialistického človeka a zapájať sa do ideologického zápasu proti všetkým odrodám buržoáznej a revizionistickej ideológie.“
Stále tie isté prázdne a bezobsažné frázy bez skutočných myšlienok slúžia každému režimu. Novinári z „N“ chcú dnes reprezentovať čisté ideové línie bez bulváru, bez oligarchov a bez kompromisov. Nie, na takúto žurnalistiku je nevyhnutný len jediný predpoklad: žiť bez zásad a bez chrbtovej kosti.