V súčasnosti tu máme skupinu krajín, ktoré presadzujú svet podľa pravidiel s drobnou decentnou poznámkou pod čiarou podľa pravidiel stanovených inými. Potom tu máme úvahu predstaviteľov Číny, Ruska a niektorých ďalších krajín o potrebe multipolárneho sveta. Sveta, v ktorom by všetci boli rovní a kde by neexistoval významný hegemón, ktorý by ostatným diktoval, ako sa majú správať. A v tejto zvláštnej rozjatrenej dobe, ktorá je ešte ohrozená konfliktom na Ukrajine, konfliktom na Blízkom východe, zostrením situácie v Ázii, v oblasti Taiwanu atď., prichádza čínske vedenie s nesmierne zaujímavým dokumentom s názvom Biela kniha čínskej stratégie. Čínske vedenie, ktoré schválilo túto zásadnú materiálnu podobu, definuje Bielu knihu ako strategický koncept pre multipolárny svet. Pozrime sa aspoň na hlavné body tohto 140-stranového materiálu.
Prvý hlavný bod a prvé hlavné východisko odpovedá veľmi jednoducho na základnú otázku budúcnosti: všetci by mali byť rovní. Svet by sa mal skladať z krajín, ktoré sú rovnocenné, ktoré nepodliehajú nárokom hegemóna a tomu, čo hegemón požaduje a určuje. Tento princíp je nesmierne dôležitý, pretože znamená, že veľké aj malé krajiny sú si rovné. Druhý bod hovorí o potrebe zachovania historickej identity každej krajiny, každého štátu, jeho kultúrnych, spoločenských zvyklostí, jeho historickej tradície. To znamená, že treba zachovať identitu každej krajiny, každého štátu, každej teritoriálnej oblasti, pretože má za sebou obrovský historický vývoj, množstvo väzieb, štruktúr atď. Tretí bod je rovnako dôležitý, je pragmatický a v čínskej histórii ho nájdeme už od 14. storočia. Znie veľmi jednoducho: ak chcete byť bohatí, potrebujete mier. Ak chcete byť chudobní, veďte vojnu. Pripomeňme si admirála Chenga zo 14. storočia a najväčšiu flotilu, ktorá vyplávala zo Šanghaja a zmierňovala konflikty v celej juhovýchodnej Ázii, držiac sa hesla: Ak chcete obchodovať, budete bohatí, ale musíte mať mier. Ak chcete viesť lokálne vojny, budete trvale chudobní a váš život bude neznesiteľný.
Paradoxné je, že túto strategickú historickú úvahu dodnes mnohí predstavitelia nechápu. Je tu i ďalšia skutočnosť, že ak chcete vybudovať obchod, potrebujete infraštruktúru. Infraštruktúru, ktorá je založená na rozumných ekologických princípoch. Preto Čína podporuje výstavbu, napríklad rýchlostných železníc, v Malajzii, v Indonézii a inde. Podporuje veľké infraštruktúrne projekty v Pakistane, Iráne a v ďalších ázijských krajinách. Pretože ak chcete realizovať obchod, potrebujete dopraviť tovar, dopraviť myšlienky aj koncepcie. A na to potrebujete infraštruktúru. Na rozdiel od Európy alebo Spojených štátov základom je železničná infraštruktúra, rýchlostné vlaky s vysokou rýchlosťou 300 – 400 km/h, ktoré umožňujú prekonávať obrovské vzdialenosti a umožňujú šírenie tovarov, myšlienok i všetkého ostatného. Rovnako dôležité je, aby sme neuzatvárali myšlienkové bohatstvo len v rámci národných krajín. Práve preto je zaujímavý princíp spoločného vlastnenia duševného vlastníctva. Kritici by povedali, že Čína to robí dávno, privlastňuje si mnohé patenty, používa ich, ale neplatí patentové poplatky. Otázka znie: Ak vymyslíte geniálny vynález v oblasti energie, je len vaším vlastníctvom? Je prostriedkom na to, aby ste zbohatli? Alebo by ste mali poskytnúť možnosti, nápady a myšlienky aj iným krajinám, iným spoločnostiam, nech sa rozvíjajú? Je to aj otázka princípu náboženskej tolerancie. To znamená akéhokoľvek náboženstva, pretože kľúčom je, že všetci sme ľudia, všetci sme zaviazaní k tomu, aby sme fungovali v jednom spoločnom svete. Tieto zásady sú však veľmi strategické. Na nich by mal byť založený multipolárny svet budúcnosti. Je nepochybné, že tieto zásady boli konzultované aj s Ruskou federáciou, pretože Čína a Rusko vytvárajú základ nového multipolárneho sveta. Ak hovoríme o úlohe BRICS, znamená to nielen Brazíliu, Rusko, Indiu, Čínu, Južnú Afriku, ale aj nový koncept medzinárodnej spolupráce založený na princípoch Bielej knihy. Založený na tom, že nemáme hegemóna, nemáme toho, kto diktuje ostatným podmienky správania a konania. Nie je tu nikto, kto stojí v OSN a presne zaevidováva, ako predstavitelia jednotlivých krajín hlasovali podľa jeho želania. Všetci sú rovnoprávni a nie je nikoho, kto je vyššie ako ostatní. A práve princíp rovnoprávnosti je nesmierne dôležitý. Dnes 20 % sveta predstavuje anglosaský blok Európska únia, Kanada, Austrália. Ďalších 20 – 30 % predstavuje blok, ktorý je predstavený skupinami BRICS. Potom je tu obrovská masa krajín, ktoré váhajú, na ktorú stranu sa majú prikloniť. Priklonia sa na stranu anglosaského bloku, kde doteraz poslušne reflektovali ich požiadavky? Alebo začnú stratégiu samostatnej budúcnosti s tým, že sa priklonia na stranu skupiny BRICS? Dôležité je, aby práve princípy rovnosti, otvorenosti, ale aj zachovania národného štátu zohrávali kľúčovú úlohu.
AUTOR: Peter Staněk
