Začiatok epidémie antraxu v meste Sverdlovsk (teraz Jekaterinburg) sa oficiálne datuje od 2. apríla 1979. Podľa oficiálnych údajov sa nakazilo 96 ľudí, pričom 66 z nich zomrelo. Udáva sa, že spóry Bacillus anthracis (baktérie, ktorá sú pôvodcom antraxu) vo forme aerosólu unikli z tajného biologického laboratória („19. vojenského mestečka“). V tomto biologickom laboratóriu sa mali v tom čase konštruovať, lepšie povedané vyrábať, biologické bojové zbrane. Únik údajne vznikol preto, že pri výmene zamestnancov ktorýsi laborant nechal otvorené filtre a zabudol ich zavrieť…
V novembri roku 1994 bola v časopise Science publikovaná práca The Sverdlovsk Anthrax Outbreak of 1979, ktorej prvým autorom je Matthew Meselson. V závere práce sa píše: „Sumárne, úzka zóna, v ktorej sa nachádzajú antraxom postihnutí ľudia a zvieratá, má smer ,po vetre’ z 19. vojenského mestečka a ukazuje, že vypuknutie bolo spôsobené aerosólom, ktorý pochádzal odtiaľ. Zostáva zistiť, aké aktivity sa tam uskutočňovali a čo bolo príčinou uvoľnenia patogénu.“ Za „normálnych“ okolností by si našinec odfúkol, zašomral by niečo o „hlúpych“ a nebezpečných vojenských výskumoch za socializmu v Rusku.
Pri pozornom čítaní uvedenej práce však do očí udrie mimoriadne čudný obrázok č. 1. Konkrétne text pod osou x, teda horizontálne − čas (týždne). Odtiaľ je zrejmé, že ešte šesť týždňov po oficiálnom vypuknutí epidémie sa vyskytovali nové prípady. Šesť týždňov je predsa 42 dní. Udáva sa, že typický inkubačný čas pre pľúcnu formu antraxu je 1 až 7 dní, pre gastrointestinálnu formu 3 až 7 dní. Samozrejme, sú aj výnimky, ale postihnutí v Sverdlovsku choreli 3, 4, 5 a 6 týždňov po „vypustení“ bakteriálneho aerosólu. Je potrebné spomenúť pozorovanie opísané v autoreferáte dizertačnej práce patológa Leva Mojsejeviča Grinberga z roku 1995, ktorý udáva posledné úmrtie na antrax 12. júna. Teda 69 dní (takmer 10 týždňov) po vypuknutí epidémie. Grinberg pitval 42 mŕtvych. Isto ste si všimli, že obhajoba Grinbergovovej práce bola v roku 1995, teda rok po publikácii Meselsona v časopise Science. Grinberg tvrdí, že všetci pitvaní zomreli na pľúcnu, teda inhalačnú formu antraxu. Akosi „pozabudol“ na to, že v jeho práci 39 (92,9 %) pitvaných malo ťažké postihnutie gastrointestinálneho traktu. Niektoré nálezy sú doslova hrôzostrašné, infekcia im doslova zlikvidovala časti hltana, pažeráka, žalúdka a prerastala do pľúc. Inými slovami, najprv bol postihnutý GIT a pľúca až sekundárne, a to následným prerastením. Znie to čudne, ale úrady v Sverdlovsku tvrdili, že 79 prípadov bolo spôsobených nákazou tráviaceho traktu a 17 postihnutím kože. Všetci 66 mŕtvi patrili medzi 79 prípadov postihnutia GIT.
Podľa oficiálnych údajov sa nákaza šírila kontaminovaným mäsom. Ale kto by veril tým tvrdeniam spred 44 rokov, však? Lenže, ak išlo o únik aerosólu, prečo sa vyskytla aj kožná forma ochorenia? Aerosól spôsobuje len pľúcnu formu. Poďme ďalej. Dôležitá je „stopa“ vetra. Podľa meteorologických záznamov Národného centra pre pozorovanie atmosféry v Boulderi (štát Colorado) 2. apríla 1979 vietor fúkal „priaznivým“ smerom. Priaznivým pre teóriu Meselsona. Ale už 3. apríla vietor fúkal iným smerom. Je potrebné zdôrazniť, že tým „priaznivým“ smerom vietor fúkal len 2 % všetkého času v apríli. Ako teda možno vysvetliť, že epidémia v tzv. priaznivom smere vetra trvala 2 mesiace a zasiahla oblasť vzdialenú 50 km od centra úniku, hoci tým smerom vietor prakticky nefúkal? To napasovanie v smere vetra má ešte jednu chybičku krásy. Postihnutí sa nenachádzajú plynule v (čisto teoretickej, nepotvrdenej) „stope“ vetra, ale v akýchsi ohniskách. Napočítame ich šesť, pričom niektoré z nich nie sú v „stope“. Ale to bude asi tou zmenou fúkania, však? Tieto dáta sú na seba naukladané doslova hrubou silou.
Práca PCR analysis of tissue samples from the 1979 Sverdlovsk anthrax victims: The presence of multiple Bacillus anthracis strains in different victims (PCR analýza vzoriek tkanív obetí antraxu z roku 1979 vo Sverdlovsku. Prítomnosť viacerých kmeňov Bacillus anthracis u rôznych obetí) bola publikovaná v roku 1998 v časopise Národnej akadémie vied (SŠA). Na čítanie je to ohromná lakôtka. Samozrejme, musíte vedieť, čo hľadáte. Každá baktéria má svoj molekulárny „podpis“. Tak sa dá určiť, odkiaľ pochádza. Autori skúmali tzv. VNTR (variable number tandem repeats) Bacillus anthracis. A zistili, že absolútne prevláda VNTR 2 a VNTR 4. Akého pôvodu je VNTR 2 a VNTR 4 autori zamlčali.
AUTOR: Ján Lakota
