Šestnásty samit voľného združenia BRICS, ktorý bravúrne zorganizovala Ruská federácia vo svojej kresťansko-moslimskej Tatárskej republike, rozšíril členskú základňu z piatich ľudnatých a rozľahlých krajín na osem veľkých a jednu malú. Rozlohou a populačne Slovensku podobné Spojené arabské emiráty však disponujú takým obrovským akumulovaným a vytváraným bohatstvom, že sú na svetovej hospodárskej aréne vysoko rešpektovanými hráčmi. Príťažlivosť platformy BRICS však natoľko silnie, že ju cítiť aj na Slovensku, ktoré si zvolilo politickú reprezentáciu hlásajúcu politiku zahraničnej orientácie na všetky štyri strany. Prichádza do úvahy na vyváženie priveľkej závislosti od Európskej únie aj smerovanie do združenia BRICS?
PREČO BRICS?
Slovenský premiér Robert Fico, ktorý vedie najsilnejšiu parlamentnú stranu Smer – SSD, upriamil na prelome októbra a novembra svoje kroky do Číny a ešte tento rok sa má vybrať i do Brazílie. Sú to obrie krajiny patriace do hornej desiatky najväčších ekonomík planéty. Deviateho mája by sa chcel zúčastniť v Moskve na oslavách 80. výročia víťazného ukončenia 2. svetovej vojny. Jeho želanie vyslovené v ruskej televízii bude určite vyslyšané, a môžeme preto predpokladať, že si nájde v ruskej metropole príležitosť prebrať s hostiteľmi aj možnosť zapojenia sa Slovenska (partnerským spôsobom) do činnosti tohto trojkontinentálneho zoskupenia.
Brazília preberie 1. januára predsednícku stoličku v združení BRICS po Rusku a bude z nej môcť vysielať impulzy a dávať podnety aj relatívne malým štátom strednej Európy. O srbských ambíciách spolupracovať s BRICS-om, ktoré Brusel potláča, sa už všeobecne vie a na združenie hľadá bezpochyby napojenie i susedné Maďarsko. Májová návšteva čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Belehrade a Budapešti umožnila srbskému a maďarskému vedeniu pohovoriť si so vzácnym hosťom – a jedným z najvplyvnejších štátnikov sveta – i na tému nadväzovania väzieb na BRICS, v ktorom hrá čínska ekonomika dominantnú rolu.
Rozhodovacie procesy v tejto formácii prebiehajú konsenzuálnym spôsobom. Hociktorý z deviatich členských štátov by mohol vetovať partnerské zbližovanie s ašpirantmi zo strednej Európy, ale takáto eventualita nie je veľmi pravdepodobná. Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika, ako aj nováčikovia Egypt, Etiópia, Irán a Spojené arabské emiráty majú Slovensko (a predtým Československo) zapísané v historickej pamäti ako bezkonfliktného, nápomocného a polokoloniálne solidárneho partnera, pretože Bratislava (a predtým Praha) ich nikdy nepodvádzala, neutláčala a koloniálne či neokoloniálne nevysávala. Naopak, poskytovala ich mládeži u nás vysokoškolské vzdelanie s plným internátnym a štipendijným zabezpečením. Bohatí petrodolároví arabskí a iránski študenti síce na naše štipendiá odkázaní neboli, ale mnohým učaroval pôvab našich dievčat a brávali si ich za manželky. Takéto okolnosti tvoria zložky takzvanej mäkkej sily, ktorou malé Slovensko disponuje i po vyše troch desaťročiach v rozvíjajúcich sa štátoch Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky, nehovoriac o Sovietskom zväze, s ktorým sme boli združení v bratskom tábore socialistických krajín. Nad pojmami ako tábor socialistických krajín a názvom štátu Zväz sovietskych socialistických republík dnes možno sadá ako na relikvie minulosti prach, ale ten sa dá hravo sfúknuť, ak sú tomu okolnosti priaznivo naklonené.
Svojím spôsobom ho už sfúkol ruský prezident Vladimir Vladimirovič Putin, ktorý bol dušou a šéfhostiteľom veľkolepého kazanského podujatia. Nie sú to prázdne lichôtky, pretože programová náplň samitu obsahovala aj bohatú kultúrnu zložku s vystúpeniami domácich, zahraničných i zmiešaných umeleckých telies, napríklad rusko-čínskych. Za symbolické sfúknutie možno považovať uznanie najvyššieho ústavného činiteľa Ruskej federácie, že Slováci majú s Rossijanmi (čo je výraz, kalk Россияне označujúci ľud mnohonárodnej a mnohonárodnostnej Ruskej federácie) tradičnú mravnú a etickú hodnotovú sústavu. Slovensko s Maďarskom nefiguruje (na rozdiel od Česka a Poľska) na zozname deviantných krajín vydanom 17. septembra v Moskve. Je to prejav vysokého uznania, na ktorom by mohli a mali slovenskí diplomati počas služobných ciest do Moskvy, Putinovho rodného Petrohradu a do iných miest federácie pri každom otvorení úst myslieť. Niet nič protivnejšieho, ako prísť zo slovanského Slovenska a vyrukovať na slovanského ruského konverzačného partnera automaticky v angličtine, navyše orwellovskou frazeológiou.
ZÁVEREČNÁ DEKLARÁCIA
Umelá inteligencia vo webových prekladačoch od amerických a juhokórejských výrobcov používaná niektorými diskutérmi na fórach platformy BRICS implantuje i do ruštiny, čínštiny, španielčiny, arabčiny a, samozrejme, i do slovenčiny a češtiny lexiku vymývajúcu mozgy. Toho sa treba vyvarovať. I preto volá napríklad bod 77 Záverečného vyhlásenia samitu po hlbšom zapojení členskej základne združenia do budovania vlastných digitálnych infraštruktúr, podľa možnosti s globálnym dosahom a rozsahom. V ideálnych medzinárodných podmienkach by mohol spoločne pripravovaný štandard prispieť k tvorbe globálneho systému. To je však momentálne hudbou budúcnosti, čo Deklarácia nepodotýka. Na vlastnú škodu je písaná v úzuse s koreňmi v diplomacii imperiálneho Západu, čim vytvára dojem, že text mnohých zo 134 bodov bol bezhlavo prepísaný z predlôh Svetového fóra, združení G7 a G20, prípadne dnes už sprofanovanej globalistickej Agendy OSN o udržateľnom rozvoji, známej ako Agenda 2030.
AUTOR: Anna Záhradníková
