Hoci sa Británia chystá vymaniť z EÚ, v jej vedení sa len popresúvali sionisti. Už pred referendom ovládli oba tábory. Vzťahy ostrovnej európskej krajiny s Izraelom sa teda určite nezhoršia. Čerstvá britská premiérka Theresa Mayová sa navyše zaradila medzi prominentných európskych politikov používajúcich pri pózovaní pochybné Merkelovej gesto. To použili pred kamerami aj Jean-Claude Juncker a bývalý britský premiér Gordon Brown, obvinený novinárom Mikeom Jamesom z pedofílie.
Nureddin Sabir na protisionistickej stránke redressonline.com pripomína, že hoci sa nájdu aj výnimky ako Nicolas Soames a Christopher Patten, až štyri pätiny konzervatívcov z britského parlamentu sú členmi sionistickej lobistickej skupiny Konzervatívni priatelia Izraela. Bezdetná Theresa Mayová, ktorá sa z postu ministerky vnútra 13. júla tohto roku chopila kresla britskej premiérky, je rovnakou sionistickou papučou ako predchádzajúci premiér Cameron. V apríli minulého roku slávnostne prehovorila pred najväčším náboženským sionistickým hnutím Bneir Akiva (Deti Akivu, Akiva je rabín uvádzaný v Talmude ako „hlava všetkých mudrcov“) pri príležitosti nadchádzajúceho 67. výročia krvavého a teroristického vzniku Izraela. Úplne pritom odignorovala historickú nespravodlivosť, keď Británia kolaborovala so sionistickými teroristami, zabíjajúcimi aj jej úradníkov, keďže dovtedy bola Palestína pod britskou správou. Ani raz nezmienila Palestínčanov a okupáciu ich územia. Nešetrila zato dojemne habkanou hebrejčinou a chválou na Community Security Trust, propagandistický a dezinformačný orgán pátrajúci po antisionistických aktivitách, napojený na Mossad. Izraelský spravodajský portál Ynet ju právom nazval skutočným priateľom Izraela. Jewish Chronicle informoval, že Mayová úzko spolupracovala s CST a priklepla im 13,4 milióna libier zo štátnej pokladnice na bezpečnostné opatrenia a jednoznačne tak preukázala, že má záujem byť komunite nápomocná.
S novozvoleným britským ministrom zahraničných vecí Borisom Johnsonom, ktorý viedol brexitovú kampaň, je to veľmi podobné. Bývalý veľvyslanec Izraela vo Veľkej Británii Daniel Taub označil Johnsona v pravicových izraelských novinách Jerusalem Post za veľmi entuziastického podporovateľa, ktorý má s Izraelom dlhotrvajúci vzťah. Johnson sa zasa pohŕdavo vyjadril o podporovateľoch celosvetovej kampane BDS (bojkot, deinvestovanie a sankcie) voči Izraelu ako o ľavicových akademikoch v menčestrových vestách. Pri návšteve Izraela v novembri 2015 uviedol: „Neviem si predstaviť nič bláznivejšie“ ako bojkotovať „krajinu, ktorá je koniec koncov jedinou demokraciou v regióne, jediným miestom, kde je z môjho pohľadu pluralistická otvorená spoločnosť“. Určite nie som sám kto si nevie predstaviť pokrútenejší pohľad ako je Johnsonov, ktorý etnokraciu s apartheidovou šľahačkou dokáže vnímať ako demokraciu. Zrejme má však skôr krivé ústa, keďže francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Marc Ayrault verejne nazval Johnsona klamárom pre bezočivé klamanie účastníkom referenda. Hostia na recepcii na francúzskom veľvyslanectve Johnsona vypískali.
V článku Brexit – ďalšia židovská dialektika? na stránke Henryho Makowa píše autor s pseudonymom Northsider v zmysle, že rýchle akceptovanie tesného výsledku referenda o vystúpení Británie z EÚ by sa mohlo zdať podozrivé, najmä ak tento výsledok nepriaznivo zasiahol Nový svetový poriadok. (V angličtine má NWO tiež význam Rád Nového sveta, pričom Nový svet je starý názov Ameriky.) Pritom však médiá a dokonca aj kráľovná Alžbeta, ktorá mimochodom pochádza zo slávneho iluminátskeho rodu Saxe-Coburg-Gotha, Brexit podporovali. Frontman Brexitu Johnson rovnako vášnivo ako sionistický Izrael podporuje aj londýnsku City (33. územnú časť širšieho Londýna) a masovú migráciu do Európy. Napriek tomu v porovnaní s ďalším veľkým konzervatívnym podporovateľom Brexitu Michaelom Govem je Johnson ešte baránkom. Obaja, no najmä Gove, sú blízkymi priateľmi Davida Camerona, čo vzbudzuje dojem, že šlo len o politickú šarádu pre dôverčivé masy. Ďalší „brexiťák“ Chris Grayling, od júla 2016 štátny tajomník ministerstva dopravy, je členom sionistickej lobistickej skupiny Centrum pre britsko-izraelskú komunikáciu a výskum (BICOM). Keď bol vo funkcii štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti, deklaroval vojnu proti „extrémistom“, teda každému, kto kritizoval Izrael, alebo vojnu proti terorizmu. „Brexiťáčka“ Theresa Villiersová, britská štátna tajomníčka pre Severné Írsko, je úradníčkou Konzervatívnych priateľov Izraela a horlivá sionistka.
Čo sa týka médií, Murdochove plátky Brexit zápalisto obhajovali už dlho pred hlasovaním. Rovnako ako noviny Daily Mail a Daily Express, pričom Daily Express je vo vlastníctve sionistického baróna Richarda Desmonda. The Telegraph je ešte viac neokonský ako Murdochova tlač a takisto zaujal značne probrexitový postoj. Dokonca aj médiá, od ktorých by sa dalo očakávať proeurópske ladenie, preukázali k téme nevyhranený prístup. Napríklad Guardian a Independent publikovali množstvo článkov v prospech opustenia EÚ. V jednej z kľúčových debát BBC nastavila pomer 3:2 v prospech Brexitu. Jeden z dvoch proeurópskych diskutérov, zabávač a transvestita Eddie Izzard, sa dostavil s krikľavo červenými ústami, namaľovanými očami a nechtami v ženskej veste a blúzke a s ružovou baretkou, teda nie práve ako niekto, kto by dokázal získať pre zotrvanie v EÚ nerozhodnutých voličov zo stredného Anglicka. Pri škótskom referende takmer každý, kto niečo znamenal v biznise (Mick Jagger, Paul McCartney, Kate Mossová atď.), podpísal výzvu za zotrvanie v Británii. Nič také nenastalo v prípade Brexitu.
Britským neokonom pritom nevadí EÚ preto, že je pod kontrolou skorumpovaných bankárov a korporácií, chcú, aby ju kontrolovali ešte viac. V eufórii z Brexitu je ľahké zabudnúť, že ak bola v EÚ nejaká opozícia voči vojnovému štváčstvu, dohľadu a privatizácii, určite nepochádzala zo sionisticko-slobodomurárskej Británie. Na začiatku referendovej kampane Boris Johnson a ďalší významný brexitový konzervatívec Michael Howard uviedli, že hlasovať za Brexit je cestou, ako donútiť EÚ s Britániou vyjednávať. Británia má však už i tak v EÚ vyjednané omnoho lepšie podmienky ako väčšina európskych krajín, tým skôr, že EÚ nie je nemecký imperialistický projekt, ale angloamericko-sionistická dŕžava. Napríklad Angela Merkelová prijala do Nemecka milión utečencov, kým Británia súhlasila s prijatím množstva 20 000 v priebehu 5 rokov. Zároveň sú Francúzi prinútení dohliadať na obrovské stanové mesto na ich severnom pobreží, aby zabránili migrantom dostať sa do Británie.
To všetko v žiadnom prípade neznamená, že oponovať EÚ je pomýlené, no jednoducho v tomto konkrétnom referende neboli na výber žiadni „správňáci“. A určite nešlo o triumf nad globalizmom. Autor trilógie o iluminátoch Henry Makow uvedené skutočnosti okomentoval nasledovne: „Zjavne sa mocipáni rozhodli, že Anglicko bude najefektívnejším nástrojom slobodomurárskej svetovej tyranie centrálnych bankárov, ak bude mimo EÚ. Možno má byť ako iluminátska centrála čiastočne uchránené pred nimi plánovaným pustošením, napr. pred integrovaním ďalších migrantov a nekonečným vykupovaním Grécka z dlhov.“