ŽIJEME V OBDOBÍ URÝCHĽOVANIA DYNAMIKY SPOLOČENSKO-HOSPODÁRSKYCH PREMIEN DOMA I VO SVETE. PO PRECHODE Z BIPOLÁRNEHO (AMERICKO-SOVIETSKEHO) MOCENSKÉHO USPORIADANIA NA JEDNOPOLÁRNE (ATLANTISTICKÉ) PRED TROMI DESAŤROČIAMI SA ROZPADÁVA UŽ I TOTO USPORIADANIE. ROZKLAD NÁM PREBIEHA DENNODENNE PRED OČAMI, A HOCI HO MÔŽEME ZRETEĽNE VIDIEŤ, ODVRACIAME NERAZ ZRAK, ABY SME NEBOLI VYVÁDZANÍ Z ROVNOVÁHY.
Prebrať sa z letargie
Väčšina z nás vyrastala a nadobúdala vzdelanie v 20. storočí a na základe vtedajšieho stupňa poznania a uvažovania posudzuje súčasný a predvída budúci vývoj. Veľmi ťažko, ba priam bolestivo sa nám vykračuje z ustáleného mentálneho a vedomostného nastavenia do iného, nezabehaného, kde aktuálne reálie vrátane pojmov, v ktorých o nich uvažujeme, nadobúdajú odlišné formy a obsahy.
V dôsledku kultúrno-civilizačnej implózie Spojených štátov amerických stráca tento svetový žandár rešpekt a vplyv. Nemenej rýchlo degenerujú a upadajú i jeho západoeurópski poskokovia.
Ak by boli všetky národné štáty starého kontinentu úplne rovnakými kockami európskeho domina, padali by jedna za druhou predvídateľným spôsobom a dominový efekt započatý na atlantickom pobreží by bol nezastaviteľný. Civilizačné parametre strednej Európy a jej národných štátov sa však natoľko líšia od západo-európskych, že prebiehajúci dominový efekt tam naráža na prirodzené bariéry, ktoré ho brzdia, spomaľujú, a keď sa o to aspoň trochu pričiníme, tak ho i zastavia.
Za koloniálne zločiny a genocídne obludnosti sú teraz výbojní Západoeurópania, ktorí ich v minulosti napáchali v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike, trestaní. Kajúcne prepisujú svoje učebnice dejepisu, plačlivo odprosujú africké národy za krivdy napáchané v uplynulých storočiach a v kombinácii s vlastným ultraprogresivistickým zeleným a genderovým doktrinárstvom sú i demograficky a hodnotovo rozvracaní.
Stredoeurópske národy a ich štáty sa potrebujú v procese prebiehajúceho zániku mocenských vzťahov systému Pax Americana čo najskôr zorientovať. Musia sa prebrať z letargie, aby sa prestali správať ako ovce bez vlastnej vôle v euroúnijnom košiari a mohli z neho vychádzať bez ohľadu na štekanie pastierskych psov. Len tak – vymanením sa z toho spráchniveného ohradenia, sa môžu začať zúčastňovať na formovaní nového usporiadania rovnoprávnych vzťahov vo svete. Účasť malých bude dôležitá, aby sa nezopakovalo dianie typu o nás bez nás, tentoraz v réžii nastupujúcich veľmocí kalibru Čína, India a Rusko.
Národné štáty stredoeurópskeho priestoru sa potrebujú bezodkladne zapájať (individuálne alebo skupinovo) do budovania novej architektúry vzťahov a koexistencie s civilizačnými okruhmi Číny, Indie, Latinskej Ameriky, postsovietskeho eurázijského priestoru, islamských krajín (a ich šíitskej podskupiny), ako aj pestrej zmesi kmeňov, národov a štátov Afriky.
Vyžaduje si to od nás, aby sme si emancipovali vzťahy s transatlantickým Západom v jeho fáze atrofie a odumierania. Treba ho vidieť taký, akým sa stáva, keď chradne, vnútorne sa rozožiera a pod bremenom výmeny obyvateľstva sa rozpadáva. Všetky tieto a ďalšie príznaky skonávania impéria by mali motivovať Stredoeurópanov k uvažovaniu a ku konaniu donedávna nepredstaviteľnému, t. j. k príprave na životaschopnú existenciu o päť-desať rokov, keď bude Brusel pripomínať Johannesburg.
VEŽA UŽ PADÁ
Anglo-americké vládnuce špičky udržiavajú už od skončenia prvej svetovej vojny stredoeurópsky civilizačný okruh v prevrátenej polohe akejsi podradnej zložky súčasného transatlantizmu. Nastáva preto najvyšší čas, aby si stredoeurópske národy navzájom pripomínali, že ich hodnotový svet, formovaný po stáročia v Svätej rímskej ríši, tvorí kontinentálny základ euro-americkej civilizácie. Jej americký výbežok je okrajový, odklonený, hybridizovaný a má koreňovú sústavu, ktorej chýba hĺbka, i keď je trans-kontinentálne rozvetvená.
Svetová verejnosť je po páde železnej opony a nastolení anglo-americkej mienkotvornej štandardizácie takmer na celej planéte vedená k stotožňovaniu spoločenského dobra a po-kroku s integráciou a globalizáciou. Napriek návratu studenej vojny pred desiatimi rokmi a horúčkovitému zbrojeniu veľmocí sa Washing-ton, Peking a Moskva ani ich najvyššie hospodárske a finančné kruhy nezriekli základných globalizačných téz. Prehlbovanie centralizácie riadenia celosvetových integračných zoskupení síce v dôsledku sankčných a obchodných vojen viazne, ale pokračuje na úrovni regionálnych integračných blokov.
V Európskej únii sa obludne rozmáha direktívne riadenie potláčajúce záujmy malých členov. Európska komisia pred štyrmi rokmi nehanebne paktovala s farmaceutickými kartelmi a so Svetovou zdravotníckou organizáciou pri dehumanizovaní pol miliardy Európanov do postavenia pokusných králikov. Kontrolnou vzorkou, i to len čiastočnou, smelo ostať iba Švédsko.
AUTOR: Patrik Sloboda
