Zoológovia predpokladali, že učiť sa napodobňovaním môžu len vtáky a cicavce. Testovaním sa zistila určitá forma inteligencie aj u chobotníc. Pol miliardy starý živočíšny druh obýva morský svet, ktorý pokrýva dve tretiny povrchu planéty a stále nie je úplne preskúmaný. V hlbinách oceánov pravdepodobne žijú dosiaľ neobjavené formy života.
Obrovské chobotnice s očami s priemerom 30 cm a s obrími chápadlami s prísavkami dokážu okamžite zmeniť farbu kože a ich veľké oči sú najväčšie v celej živočíšnej ríši. Týmito tvormi bez kostí sa inšpiroval aj Jules Verne v románe Dvadsaťtisíc míľ pod morom. Moreplavec Jacques-Yves Cousteau bol fascinovaný uvažovaním chobotníc. „Keď potápač vidí, ako si ho chobotnica premeriava svojimi obrovskými očami, pociťuje niečo ako rešpekt, akoby stretol veľmi múdreho a nesmierne starého tvora,“ uviedol. V roku 1755 takéto monštrum, Krakena, opísal biskup Erik Pontoppidan. Podľa neho meralo 1,5 míle (2,4 km). Tvory vo vodnom prostredí, keďže je tu nižšia gravitácia, sa môžu pohybovať všetkými smermi. Chobotnice majú pri mozgu statocysty, orgány, ktoré im pomáhajú pri orientácii vo vodnom prostredí. Dokážu používať rôzne predmety na svoj prospech. Mnohé sú malé, od niekoľkých centimetrov, iné dosahujú úctyhodné rozmery s rozpätím ramien až 9 m. Majú tri srdcia a zaujímavý nervový systém, ktorý sa sústredí z 1/3 v mozgu a z 2/3 v ramenách – chápadlách, ktoré sú autonómne.
V škole sme sa učili, že život vznikol v moriach. Temné hlbiny nie sú stále dostatočne preskúmané. V Biblii sa píše: „Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami.“ Boh Poseidón, brat boha Dia, bol vládcom všetkého vodstva a morských zvierat. Podľa starých bájí žil v zlatom zámku v morských hlbinách. Jeho symbolom a zbraňou bol trojzubec. Poseidón a jeho brat Zeus sa mohli premieňať, zjavovať, byť neviditeľní, mohli trestať a odmeňovať. Kult Poseidóna bol rozšírený v Arkádii a v Aténach. V Ríme bol stotožnený s Neptúnom. Poseidón mal syna Tritóna, morského boha, posla morí, spola človeka, spola rybu. Grécke báje spomínajú príbeh človeka, rybára Glaukosa, ktorého premenili bohovia na zvláštnu bytosť, keď deväťkrát nad ním vyriekli zaklínadlo a zmyli z neho ľudskú podobu. Stal sa morským bohom. Mal dlhé zelené fúzy, vlasy a namiesto nôh mal rybí chvost. Iba trupom a hlavou sa podobal človeku. Glaukos postavil loď Argo a riadil ju pri plavbe Argonautov. K vodným mytologickým tvorom antiky patrili víly – najády, obývajúce morské zátoky a jazerá. A tiež nymfy, obývajúce jaskyne.
Grécke báje podrobne opisujú veľkú potopu, oveľa podrobnejšie ako Biblia. Boh Poseidón dovŕšil skazu sveta, keď pred vodou, týmto najstrašnejším živlom, nikto neušiel. „Už aj najvyššie vrchy boli pod vodou, tu a tam sa ešte niekto zmietal na tráme alebo na loďke, ale konečnej záhube neušiel nikto. Nakoniec aj tí najodvážnejší a najvytrvalejší zahynuli od hladu. Vtáci zúfalo lietali nad vodami a nikde nenašli miestečko, kde by si mohli oddýchnuť, nakoniec bezmocne zvesili unavené krídla a padli do mora.“ V mori sídlil Leviatan, morský had-drak. „V onen deň, keď Hospodin strestá svojím tvrdým veľkým a pevným mečom Leviatana, hada zvinutého, zabije draka v mori.“ (Izaiáš 27/1). Kde sa vzali bytosti, morské panny, ženy s rybím chvostom? Pred 6 000 rokmi zobrazovali v Mezopotámii, kolíske civilizácie, boha stvorenia Enkiho ako muža s typickou sumerskou „taškou“ a spolovice ako rybu. Podobne o tisíc rokov neskôr tak zobrazovali aj babylonského boha Dagana. Plínius dokonca spomínal 12-metrovú skamenelinu, podľa neho morského boha Tritóna z Jaffi. Obojživelná bytosť bola Oannes, opäť napoly človek, napoly ryba, učila ľudstvo múdrosti. Babylonský kňaz Berosus ju opísal ako bytosť podobnú rybe, pod rybou hlavou mala hlavu muža. Vystúpila na pobrežie Perzského zálivu a poučila ľudstvo o vedách a umení.
Na rozdiel od UFO sa málo píše o USO – neidentifikovaných morských objektoch. Thor Heyerdahl v knihe Na plti po Tichom oceáne opisuje rôzne svetelné úkazy, ktoré videl, ako veľké hlavy so svietiacimi očami alebo bytosť, ktorá menila svoj tvar a rozdelila sa na dve nezávislé časti. Časopis Nedelja 1977/18 spomínal osem svetiel pohybujúcich sa v smere hodinových ručičiek s priemerom 150 m. Hĺbkomer registroval v hĺbke 20 m pod loďou neznámy predmet. Tieto svetlá z hlbín sa zvyknú označovať ako USO, majú spoločné charakteristiky, pohyb do kruhu a striedavo sa pohybujú proti smeru a v smere hodinových ručičiek.
AUTOR: Vladimír Líška
