Bývalá americká kolónia sa obracia smerom k Číne

Filipíny (Filipínska republika), ostrovný štát v juhovýchodnej Ázii, so svojimi 102 miliónmi obyvateľov je dvanástym najľudnatejším štátom sveta. V rokoch 1901 – 1946 boli kolóniou USA, ktoré sa postarali o to, aby dosadení diktátori udržiavali americký vplyv v krajine. Výrazný zlom nastáva až v tomto roku, keď filipínsky prezident Rodrigo Duterte sa obracia k susednej ČĽR, čo môže znamenať významnú zmenu v rozložení politickej moci v tomto regióne Ázie i celkovej geopolitike.

Až doteraz bol prezident Duterte medzinárodne známy predovšetkým svojimi nezaobalenými vyjadreniami o americkom prezidentovi, Európskej únii alebo pápežovi (viac ako 80 % obyvateľstva sa hlási ku kresťanstvu). V tomto roku bol podrobený rozsiahlej kritike kvôli razantnej protidrogovej kampani, sprevádzanej mnohými ľudskými obeťami. V polovici októbra tohto roku podnikol Duterte štvordňovú návštevu Číny so zámerom ukončiť spojenectvo s USA a vykonať obrat k tejto ázijskej veľmoci. Predošlí filipínski prezidenti zväčša vyhľadávali USA ako svoje prvé cestovné ciele a tým zdôrazňovali význam týchto vzťahov pre svoju krajinu. Už pred svojím odchodom do Číny hovoril Duterte o „obrate“ vo vzťahoch. Jeho pobyt v Číne bol deklarovaný ako štátna návšteva. Ešte nedávno sa zdalo takéto prijatie na červenom koberci v Pekingu nemožné. Za Duterteho predchodcu Benigna Aquina III. bol vzťah k Číne chladný a Manila sa ďalej približovala k Amerike. Filipínsko-americké spojenectvo bolo jedným z hlavných pilierov „ťažiskového uloženia“ v Ázii, ktorým reagovala vláda prezidenta Baracka Obamu v roku 2011 na nárast moci ČĽR.

Keby Filipíny ako partner Washingtonu úplne vypadli, vrátilo by to americké snaženia o roky naspäť. Duterte sám hovorí o „nezávislej zahraničnej politike“. Je pochopiteľné, že v Pekingu sa radujú z tejto jedinečnej príležitosti. Duterte zrejme kalkuluje s tým, že menej konfrontačné správanie k Číne prinesie jeho krajine výhody. Dúfa vo veľké čínske investície, napr. pri výstavbe železničných tratí, aj v chudobnej provincii Mindanao, kde bol 71-ročný Duterte dlhoročným primátorom mesta Davao. Témami jeho cesty boli obchod, hospodárstvo a investície. Podľa filipínskych údajov prezidenta sprevádzalo niekoľko stoviek obchodníkov, ktorí mali uzavrieť významné zmluvy.

Hospodársky sa skutočne môže Peking ukázať ako veľký partner. Sotva sa však dá počítať s tým, že vláda v Pekingu bude robiť Filipínam ústupky v územných nárokoch v Juhočínskom mori. Možno však Duterte dosiahne otvorenie Scarboroughského útesu pre filipínskych rybárov. Čína od roku 2012 zamedzila Filipínam prístup k atolu, obývanému mnohými druhmi živočíchov, ktorý obidve krajiny považujú za svoje vlastníctvo.

V obyvateľstve bývalej americkej kolónie je spojenie s Amerikou ešte stále silné. Napriek svojmu oznámeniu o odvolaní amerických vojenských poradcov a ukončení spoločných hliadok bude Duterte pravdepodobne udržiavať základy spojenectva. Aby v tomto smere utíšil svojich kritikov, prezident prehlásil, že nechce spochybniť suverenitu svojho štátu a ohľadom filipínskeho teritória neuzavrie s Čínou žiadny obchod.

Duterte veľmi zazlieva americkej vláde, že sa kriticky vyjadrila k jeho protidrogovej kampani. Prejavuje hlbokú nedôveru k USA a vyčíta im hrozné činy v koloniálnom období. Naproti tomu Čína prejavila podporu prezidentovi v jeho protidrogovej vojne. Peking tiež prisľúbil, že bude sledovať čínske bandy, ktoré Duterte označil za zdroj na Filipínach predávaných drog. Filipínčania vidia v svojom prezidentovi osobnosť, ktorá si nedáva servítku pred ústa. Predošlým vládam vyčítajú nečinnosť v boji proti drogám, korupcii a chudobe.

Okrem postupu proti obchodu s drogami sú u obyvateľstva populárne aj iné Duterteho kroky. Síce dlho nezavádzal žiadne veľké sociálne programy, predsa sa však zaslúžil o určité zlepšenia, napr. návrat pôvodných národov na ich územia. V hospodárskej politike presadzuje Duterte daňové reformy, zvýšené výdavky na infraštruktúru a odbúranie byrokracie. Mnohí oceňujú, že za jeho vlády sa viac dbá na výchovu a poriadok. Duterte zaviedol záverečnú hodinu, po ktorej už deti nesmú byť na ulici, zákaz fajčenia na verejných miestach a zvažuje zákaz hlučných osláv na Silvestra.

Problémom, ktorý Duterte zdedil po svojich predchodcoch, je boj vládnych síl s moslimskými povstalcami z Frontu islamského oslobodenia na druhom najväčšom ostrove Mindanao (Filipíny sa skladajú z viac ako 7 000 ostrovov). Tento boj si vyžiadal od roku 1970 vyše 150 000 obetí a jeho výsledkom je vytvorenie autonómneho regiónu Moslimské Mindanao.

Zdroje: nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung, Wikipédia

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Leave a Reply