Aj „vďaka“ EÚ, zeleným klíma radikálom a ochrane medveďov sa ľudia boja viac ako kedykoľvek predtým chodiť do prírody. Viac sedia doma, sú chorľavejší, priberajú na váhe, stávajú sa z nich ľahko manipulovateľní roboti hľadiaci do obrazoviek mobilov a notebookov, žijúci vo fiktívnom online priestore, stále viac sa vzďaľujúci reálnemu životu. Slováci boli vždy spätí s prírodou, preto by bolo chybou, keby sme toto spojenie prerušili. Európania trávia 90 % svojho času v uzatvorených priestoroch, Američania dokonca až 93 %. Dnešné deti trávia vonku na rozdiel od predošlých generácií minimum svojho voľného času. Spisovateľ Richard Louv nazval tento jav porucha z nedostatku prírody. Výsledkom je nárast obezity, depresií a porúch správania. Nehovoriac o tom, čo tu predvádzala minulá vláda počas covidhystérie na občanoch Slovenskej republiky ako na pokusných králikoch. Šikanu a zastrašovanie. Už nikdy sa to nesmie opakovať.
Japonsko patrí k najhlučnejším štátom sveta. V pôvodnom náboženstve Japonska šintoizme je príroda plná božstiev kami sídliacich v stromoch, skalách, vo vode. Tieto miesta, kde žijú, sa môžu stať predmetom uctievania. Les je aj dnes pre Japoncov posvätným miestom. Mohli by sme povedať, že ide o tzv. genius loci, duch, atmosféru určitého miesta, preto tam príroda nebola nikdy oddelená od človeka. V období Edo mohol dokonca rúbať strom len príslušník vládnucej triedy, aj to len na stavbu chrámov a domov, inak hrozil trest smrti. Kde inde ako práve v tejto technokratickej vysoko inteligentnej spoločnosti sa mohla zrodiť terapia šinrin joku (šinrin – hlboký les, joku – kúpeľ), tzv. lesný kúpeľ. Tento pojem predstavil v roku 1982 minister poľnohospodárstva Tomohide Akijama, aby nabádal Japoncov chodiť do lesa liečiť sa tam pomocou prírody.
V Japonsku je 62 špecializovaných základní na praktizovanie lesnej terapie aj s lekárskou starostlivosťou a napríklad v Južnej Kórei 37 štátnych lesov určených na tento typ terapie. Sú to lesy tzv. verejného blaha, kde môžu ľudia žiť, pracovať a hrať sa od kolísky po hrob, spomína dr. Qing Li z Nippon Medical School v Tokiu. Lesná terapia je pre zdravie absolútne nevyhnutná. Väčšinu života sme žili ako živé bytosti v prírode, máme to v DNA. Vyvíjali sme sa v nej a máme prirodzenú biologickú potrebu spájať sa s ňou. Kontakt s prírodou je pre naše blaho rovnako dôležitý ako pravidelné cvičenie a zdravá výživa. Sme predprogramovaní pridružiť sa k prírodnému svetu a naše zdravie trpí, keď sme od neho oddelení. Keď extrém dosiahne vrchol, prejde do svojho protikladu, od robotov k detskej naivnej jednoduchosti, k vnímaniu „obyčajnej“ krásy, pretože keď sme v súlade s prírodným svetom, začíname sa uzdravovať a naopak. Toto vnímanie vyjadrené slovom júgen obsahuje zmysel pre krásu a tajomnosť, vnímanie scenérií. Doslova kúpanie sa v atmosfére lesa, jeho vnímanie všetkými našimi zmyslami, sluchom, zrakom, čuchom a hmatom. Japonci majú na mnohé júgen vlastné pomenovanie, napríklad hanami – jarné pozorovanie kvetov, cukimi – jesenné pozorovanie mesiaca, furusato – vnímanie starého domova, komoizebi – slnko presvitajúce listami stromov, a i.
V čom teda spočíva čaro lesného kúpeľa? Všetko je jednoduché a celkom prirodzené. Spočíva v detskej radosti zo života, v pozorovaní, vo vnímaní prítomného okamihu, vôní lesa, spevu vtákov, sviežeho vzduchu, chladnej vody potoka. V zastavení sa, v pomalej chôdzi, ktorá udržiava bdelé zmysly. Ale aj v cvičení, rozjímaní alebo len jedení v prírode. Len tak, bez mobilov, bez náhlenia, pomalou chôdzou alebo aj chôdzou naboso – kvôli lepšiemu uzemneniu, aspoň dve hodiny. Terapia nespočíva v náhlení sa za kilometrami a výšinami, práve naopak. Cesta je cieľ. V krajine vychádzajúceho slnka majú na tento účel špeciálne terapeutické lesy. Pri udeľovaní certifikátu sa hodnotí atmosféra lesa, účinok na psychiku, jeho zvuky, vôňa, prúdenie a teplota vzduchu, vyžarujúce teplo. Podľa dr. Liho neexistujú lieky, ktoré by mali taký bezprostredný vplyv na naše zdravie ako prechádzka po krásnom lese. Realizoval o tom výskum, pri ktorom už po troch dňoch zistil , že stúpla aktivita NK buniek, a to zo 17,3 % na 26,5 %, teda až o 52,6 %. Podobne sa zvýšila aj prítomnosť protirakovinového proteínu granulyzínu (o 48 %). Pozitívne emócie, ktoré zažívame pri pohľade na prírodné scenérie, zvyšujú naše hladiny cytokínov, proteínov posilňujúcich náš imunitný systém. Bolo dokázané, že pacienti po operácii s oknom s výhľadom na prírodu sa zotavujú rýchlejšie, potrebujú menej liekov proti bolesti a menej trpia úzkosťou. Ihličnaté stromy ako borovice, smreky (v Japonsku aj cédre, a najmä cyprusy) sú najväčšími producentmi fytoncídov, prírodných olejov, ktoré stromy chránia pred hmyzom, hubami a baktériami. U človeka stimulujú príjemnú náladu a zvyšujú emocionálnu pohodu. Inhalácia oleja hinoki z obľúbeného japonského cyprusu už za krátky čas výrazne znižuje napätie, úzkosť, únavu a počet NK buniek, ktoré likvidujú bunky napadnuté vírusmi a nádorové bunky. Náš nervový systém sa postupne obnovuje, naše telo a myseľ nadobudnú pôvodnú formu, tvrdí dr. Li v knihe Šinrin joku. Táto lesná terapia návratu k prírode vznikla ako protiklad technostresu a karóši – smrti z prepracovania. V Japonsku tvorí šinrin joku od roku 1982 celonárodný zdravotnícky program. Menej ako šesť hodín denne tam spí až 40 % mužov.
Aj u nás trpí veľké množstvo ľudí chronickou nespavosťou, ktorá im komplikuje život. Nemajú pritom nárok ani na čiastočný invalidný dôchodok, návykové lieky im pomáhajú len sčasti. Stres potláča imunitu. Osviežujúci účinok a vplyv na našu pohodu majú aj záporné ióny vo vzduchu, ktoré elektronické zariadenia ako počítače a klimatizácia pohlcujú. Najviac je ich v blízkosti vodopádov, v jaskyniach, v prírode po búrke, pri mori a najmenej v kanceláriách, v mestách, v hustom dave ľudí. V dnešnej wi-fi dobe by mali ľudia namiesto sedenia pred monitormi tráviť oveľa viac času v prírode než kedykoľvek v minulosti. Viac spokojnejšími nás robí aj cvičenie vonku ako v uzatvorenom priestore. A nemusíme ani cvičiť, stačí otvoriť svoje zmysly. Matka príroda nás pozýva vstúpiť a všetko, čo musíme urobiť, je toto pozvanie prijať, tvrdí dr. Li. Nemusíme chodiť na dlhé vyčerpávajúce túry.
AUTOR: Vladimír Líška
