Vývoj v krajine našich západných susedov začína v niektorých aspektoch naberať kurz, ktorý ho posúva do pozoruhodnej blízkosti k pomerom typickým pre roky najtvrdšej normalizácie (1969-1971). Pripomeňme, že vtedajšie konsolidačné opatrenia priniesli o. i. koniec slobody názoru, politickej plurality či nezávislosti tlače a návrat represívnych metód pri potláčaní ich stúpencov. Zdá sa, že presne o takúto historickú reprízu pohnutej kapitoly národných dejín dnes niekomu v Česku ide. Jediný rozdiel spočíva v totožnosti okupanta, ktorého k sebe tak horlivo a vrúcne opäť pozýva.
Česko si posvieti na ruskú propagandu, vytvára špeciálny tím – znel titulok stredajšej správy slovenských webových portálov. Podľa jej zdroja (ČT) sa má venovať „preverovaniu ruských a iných zahraničných zdrojov“, ktoré na základe bližšie nešpecifikovaných kritérií označí za „ruskú propagandu“. Nejde však o žiadnu izolovanú iniciatívu jednotlivcov, ktorých osobným problémom je, že Rusov a ich kultúru „majú v žalúdku“. Boj proti propagande, ktorej sa v 70. rokoch minulého storočia hovorilo „ideologická diverzia“, sa totiž presunul na štátnu úroveň, čo nápadne pripomína časy, keď bolo prenasledovanie za politický názor či presvedčenie na dennom poriadku.
Na hrane zákonnosti pôsobiaca skupina pozostávajúca z troch desiatok pracovníkov by mala v ČR sledovať „manipuláciu ruských médií, ako aj aktivity na internete či sociálnych sieťach“. Zdôvodneniu jej praktickej potreby a opodstatnenosti však predbežne chýba presvedčivosť. „Je potrebné na to reagovať a minimálne vedieť, akou cestou sa to uberá,“ predkladá čudné argumenty šéf českého rezortu zahraničia Ľubomír Zaorálek. Od nového mančaftu očakáva, že bude „rýchlejšie upozorňovať na riziká, ktoré môžu priniesť cielené dezinformácie“. Na pozadí dnešnej správy o demonštratívnom vstupe prvých vozidiel americkej vojenskej kolóny (420 vojakov a 225 kusov techniky) smerujúcej do Pobaltia na cvičenie Saber Strike 2016 na územie ČR, si možno utvoriť názornú predstavu, o aký arzenál zastrašovacích prostriedkov sa bude sledovacia úderka opierať.
Možno predpokladať, že s využitím detailných pokynov Veľvyslanectva USA v Prahe a ďalších diplomaticko-spravodajských kanálov, ktoré má Washington v tejto poddajnej krajine k dispozícii, sa antipropagandistickej agendy ochotne zhostia tamojšie rezorty zahraničia, vnútra i obrany s cieľom „obmedziť vplyv informačnej vojny zo strany Ruska a iných mocností“. Ako televízny zdroj dodáva, podobné aktivity vznikli aj v ďalších štátoch Únie. Napríklad vlani založený špeciálny úrad v Bruseli má v jej členských štátoch „ničiť ruské mýty“, čo je posun organizovania a riadenia protiruského extrémizmu na ešte vyšší – európsky level.
Aj keď politicko-spoločenská atmosféra na Slovensku do takejto pokročilej deformity zatiaľ nedospela, všetky signály nasvedčujú tomu, že na tom, aby sa tak čo najskôr stalo, sa už pracuje. V poslednom čase sme mohli v slovenskom mediálnom prostredí pod hlavičkou „občianskeho aktivizmu“ a „liberálne orientovanej žurnalistiky“ zaregistrovať zvýšený záujem o pravidelný monitoring odporcov trvalej prítomnosti U.S. Army v regióne strednej Európy. Otázka, čo ich motivuje k podpore kolonizácie svojej vlasti cudzou mocnosťou, nie je z ich pohľadu kľúčová. Existencia „desiatok proruských webov“, ktorých „neprehľadná vlastnícka štruktúra“ vyvoláva – na rozdiel od tých mainstreamových – „pochybnosti o tom, ako sú financované“, stojí totiž v ich hierarchii bezpečnostných a axiologických hrozieb na najvyššom stupni.