CHAZARSKÝ KAGANÁT BOL V 10. STOROČÍ DOSŤ SILNÝM ŠTÁTNYM ÚTVAROM NATO, ABY VÝRAZNE OVPLYVŇOVAL VTEDAJŠIU SVETOVÚ POLITIKU. ZAUJÍMAVOSŤOU JE, ŽE TAKÉ „KÁNONICKÉ“ ZDROJE, AKO JE POVESŤ VREMENNYCH LET (ROZPRÁVANIE Z DÁVNYCH DÔB), INFORMUJÚ O MOCNOM SUSEDOVI RUSKA LEN VEĽMI SKÚPO, HOCI Z INÝCH ZDROJOV VIEME, ŽE VOJNY S CHAZÁRIOU BOLI HLAVNÝM „ZAMESTNANÍM“ PRVÝCH KNIEŽAT VARIAŽSKEJ DYNASTIE, KTORÍ ZAČALI BOJ ZA OSLOBODENIE SLOVANSKÝCH KMEŇOVÝCH ZVÄZOV NA JUHU SPOD CHAZARSKÉHO JARMA. V KYJEVE EŠTE NEBOLI ZABUDNUTÉ UDALOSTI SÚVISIACE S ROZDRVENÍM MISIE ADALBERTA („IDEM PROTI VÁM!“, VÝCHOVA HRDINU A JEHO PRVÉ VÍŤAZSTVO) A OBYVATEĽOV MESTA UŽ NADCHLI NOVÉ SPRÁVY. KNIEŽA SVIATOSLAV (A JEHO DRUŽINA) SA ZBAVIL KRESŤANSKÝCH MISIONÁROV ZO ZÁPADU A DO ISTEJ MIERY PRIPRAVIL O MOC AJ SVOJU MATKU OĽGU, ABY ZOBRAL OPRATY VLÁDY PEVNE DO SVOJICH RÚK. ZAČÍNA SA KRÁTKA, ALE RUŠNÁ VLÁDA BOJOVNÉHO KNIEŽAŤA.
Najdôležitejšou strategickou úlohou Starej Rusi bol boj proti Chazarom. Chazarský kaganát predstavoval pre Rus vážnu vojenskú hrozbu. A Rusi boli zasa najväčšou hrozbou pre Chazarov. To je jedna z príčin, prečo archeológovia objavili celý systém kamenných pevností na pravom brehu Donu, severný Donec a Oskol. Pevnosti z bieleho kameňa sa nachádzali jedna od druhej vo vzdialenosti 10 – 20 kilometrov. Základne sa nachádzali na pravom, západnom a severozápadnom brehu riek. Hlavnú úlohu pri stavbe týchto pevností zohrali byzantskí inžinieri. Sarkel (Biela veža) na brehu Donu postavili byzantskí inžinieri pod vedením Petronia Kamatira, opevnenie Itilu rímski Byzantínci. Prečo tu Byzantínci pomáhali? Chazarský kaganát zohrával v tej dobe vo vojensko-politickej stratégii Konštantínopola ešte dôležitú úlohu, pretože upútaval na seba rastúcu vojenskú a politickú moc Rusi. Sarkel bol hlavnou pevnosťou Chazarov na severozápadnej hranici štátu. Sídlila v ňom stála posádka s niekoľkými stovkami vojakov. Pevnosti vykonávali nielen obranné, ale aj útočné úlohy. V skutočnosti to boli predsunuté základne, pretože sa nachádzali na pravom (západnom), a nie na ľavom (východnom) brehu, čo by posilnilo ich obranný význam. Tieto predmostia bývali použité ako krytie pri útokoch chazarských vojsk. Malé chazarské oddiely z nich takto vykonávali dravé nájazdy. Chazarské útoky sa spomínajú v ruských bylinách (eposy), napr. bylina Fiodor Ťarynin zachytáva, že „z východnej strany od kráľa židovského z jeho židovskej moci priletel rozžeravený šíp“ (cо восточной было стороны От царя было иудейского, От его силы жидовския Прилетела калена стрела).
Chazari podnikali dlhé obdobie vojenské ťaženia a nájazdy do slovansko-ruských krajín. Arabský geograf Al-Idrísí uviedol, že vazali Chazarov pravidelne prepadávali Slovanov, unášali ľudí na predaj do otroctva. Neboli to len spontánne nájazdy, ale cieľavedomá dravá neľútostná lúpežná stratégia zo strany Chazarského kaganátu, v ktorom sa moci chopili židia zastupujúci rachdonickú kastu (radaniti). Táto kasta medzinárodných obchodníkov kontrolovala obchod medzi Východom a Západom vrátane Hodvábnej cesty a ďalších komunikácií. Ich vplyv sa rozšíril až do Číny a Indie na Východe a do Provensalska a Akvitánie na Západe. Jedným z ich hlavných „tovarov“ boli ľudia. Klan otrokárov uctieval „zlaté teľa“, všetko meral zlatom.
Chazari brali daň od časti slovansko-ruských kmeňov. Radziwillova kronika uvádza, že Chazari im museli dať „biele dievča z dymu“ (z domácnosti, veľkej rodiny). Treba dodať, že v čase vlády kniežaťa Sviatoslava ľudia daň Chazarom takmer neplatili, pretože Rus bola zjednotená a posilnená. Chazari však počas svojich nájazdov brali ľudí naďalej v plnej miere do otroctva. Najskôr sa práve preto v anglickom jazyku uchytilo pomenovanie otroka, ktoré nám znie ako Slovan = Slav = (angl.) slave! Chazarská elita zároveň predstavovala z hľadiska samotnej existencie ruskej civilizácie hrozbu. V západnej Európe bojovali so slovansko-ruskými kmeňmi na území súčasného Nemecka a Rakúska (odtiaľ pochádzali Variagovia – Rusi, na čele s Rurikom-Sokolom, západná vetva ruského superetnosu) niekoľko storočí kresťanskí rytieri a žoldnieri, ktorých podnecoval Rím a rachdoniti. Slovanskí bojovníci zahynuli v bitkách a útočníci predávali ženy a deti za „veľkoobchodné“ ceny židovským obchodníkom-rachdonitom, ktorí vozili „živý tovar“ na trhy Blízkeho východu i mimo neho. Táto titanská a krvavá bitka trvala niekoľko storočí. Slovansko-ruská civilizácia strednej Európy, v ktorej boli stovky gradov – miest, rozvinuté remeslá a umenie, zahynula v ohni a krvi. Slovano-Rusi boli čiastočne vyhladení, čiastočne postupne asimilovaní, stratili jazyk, vieru, kultúru a stali sa „Nemcami“. O tejto stránke európskej histórie radšej temer nikto nechce hovoriť ani sa o nej zmieňovať, akoby sa také niečo nikdy nestalo. Západní historici konštruujú také dejiny, ktoré vyhovujú im a diabolským cieľom Západu. Veď v konečnom dôsledku významná časť európskej civilizácie stojí na krvi a kostiach Slovanov.
Početné slovanské mestá, ako sú napríklad Berlín, Drážďany, Lipica – Lipsko, Rostock, Branibor – Brandenbursko, sa stali nemeckými mestami. A mnohí „Nemci“, najmä v strede a na východe Nemecka, sú genetickí Slovania, ktorí stratili svoj jazyk a kultúru, svoje sebavedomie. Podľa podobnej metódy sa Rusi Malého Ruska zmenili na „Ukrajincov“.
Hlavným predpokladom tragickej smrti „slovanskej Atlantídy“ v strede Európy bola nejednotnosť slovanských kmeňových zväzov a ich bratovražedné spory (najmä konflikt Ľutičov a Obodritov-Bodričov). Počas panovania Sviatoslava bitka v strednej Európe stále prebiehala. Napríklad Arkonu – mesto a náboženské centrum kmeňa Rujanov na ostrove Rujana (Rugen), zničili Dáni v roku 1168. Západní Slovania však už boli pre svoju nejednotnosť odsúdení na zánik. Rím proti nim použil starodávnu stratégiu rozdeľuj (postav ich proti sebe) a panuj.
Rovnaký osud hrozil aj východnej vetve ruského superetnosu – Východnej Rusi. Byzancia hrozila zo západu, útočil Rím, ktorý postupoval tak, že čoskoro zmenil západných Poľanov (Ľachov, Poliakov) na nepriateľov Ruska. Chazária hrozila z východu, islamská civilizácia postupovala z juhu. Vážnou hrozbou boli dobre ozbrojené oddiely moslimských žoldnierov z Chazárie. Zachrániť Východnú Rus vtedy mohla iba politická centralizácia. A dynastia Sokola sa s touto úlohou dokonale vyrovnala. Je to veľmi symbolické, pretože sokol (falcon, rarog) bol totemickým zvieraťom najvyššieho boha Slovanov (Rusov) – Roda.
AUTOR: Ján Šafin
