Choroby, teroristické útoky, havárie: Obávame sa nesprávnej hrozby?

Add Comment

Zdá sa, že svet je čoraz nebezpečnejšie miesto. Hrozba teroristických útokov, lokálne vojny, epidémie, havárie lietadiel… Vieme však reálne posúdiť, ktoré hrozby sú skutočné a ktoré iba preceňujeme? Odpoveď na túto otázku je podľa nemeckého odborníka Ortwina Renna, profesora sociológie na univerzite v Stuttgarte, viac ako prekvapujúca.

Z čoho máme najväčší strach?

Že sa staneme obeťami teroristického útoku? Vírusu Zika? Havárie lietadla? Alebo infarktu? Uznávaný vedec zaoberajúci sa štúdiom rizík na základe svojho dlhoročného výskumu tvrdí, že väčšina z nás by si pravdepodobne zvolila jednu z prvých troch možností. Pritom je riziko úmrtia na srdcový infarkt mnohonásobne vyššie ako pri všetkých troch predchádzajúcich hrozbách dokopy.

Jedným z najzákladnejších prejavov ľudskej psychiky je, že nebezpečenstvo odhaduje a vyhodnocuje nesprávne. Podľa Renna to náš mozog robí preto, lebo je to pre neho menej namáhavé. Racionálne myslenie si totiž zvyčajne vyžaduje vyvinúť určité úsilie. Výsledkom je, že človek podceňuje prevažne každodenné riziká.

Náš mozog je lenivý

Profesor Renn tvrdí: „Naše mozgy sú ľahko ovplyvniteľné, preto často zle odhadneme riziko.“ Navyše sú lenivé, preto nás aj často prekabátia. Lenivý mozog koná intuitívne namiesto toho, aby vyvinul väčšie úsilie. Vždy ak je to možné, radšej sa vyhne komplexnému vyhodnocovaniu danej situácie, ktoré jediné by mohlo viesť k správnej klasifikácii hrozieb.

A tak často veľmi rýchlo dospejeme k tomu, že niektoré z nich preceňujeme. Túto skutočnosť potvrdzuje napríklad reakcia Europánov na epidémiu eboly v západnej Afrike v uplynulom roku. „Médiá do nás zo všetkých strán hustili, že vyše 70 percent chorých zomiera na následky infekcie. A drvivá väčšina hneď dostala strach, že zomrie na zákerný vírus! Ľudia majú jednoducho tendenciu preceňovať ochorenie s vysokým stupňom úmrtnosti,“ argumentuje Ortwin Renn.

Ak by sme sa však zamysleli a racionálne zvážili hrozbu týkajúcu sa eboly, veľmi rýchlo by sme dospeli k presvedčeniu, že riziko nákazy týmto vírusom je v strednej Európe takmer nulové. Keby sa ľudia viac spoliehali na svoj racionálny systém, začali by sa obávať úplne iných vecí.

Podceňovanie každodenných rizík

Väčšina z nás radšej vidí ohrozenie mimo svojho reálneho života. Riziká, ktoré by sme si sami zavinili, prudko odmietame. Pritom práve tie patria medzi najväčšie a prakticky každodenné hrozby. A najväčšmi podceňujeme riziká, ktoré sú súčasťou nášho bežného života. Nadmerná konzumácia alkoholu, fajčenie, nedostatok fyzickej aktivity či nesprávne stravovanie nás vôbec nedesia. „Pretože každý človek pozná nejakého 90-ročného tuhého fajčiara, ktorý nikdy netrpel na rakovinu pľúc,“ tvrdí Renn a dodáva: „A práve takéto vzácne príklady upokojujú naše alibistické mozgy a my pokojne siahneme po ďalšej cigarete.“

Napríklad očkovanie…

Podobne Renn vysvetľuje aj v súčasnosti búrlivú diskusiu týkajúcu sa očkovania proti osýpkam vakcínou MMR, ktorá údajne spôsobuje autizmus: „Mnohí zastávajú názor: neočkovať! Je pre nich oveľa jednoduchšie pridať sa k postoju väčšiny, ako aktívne samostatne niečo vymyslieť a nedajbože možno ešte aj nesprávne!“ objasňuje sociológ postoj mnohých odporcov očkovania. Skrýva sa za tým psychologický mechanizmus: Ak nič nepodniknem, tak predsa nemôžem nič pokaziť. Ak teda nedám deti zaočkovať, jednoducho sa nič nestane.

Na príklade odporcov očkovania sa prejavuje aj ďalšia nepríjemná ľudská vlastnosť: egoizmus. Ľudia, ktorí nedali zaočkovať svoje deti, profitujú z rozhodnutia iných. Sami nemusia premýšľať a konať. Lekári nazývajú tento fenomén stádový efekt.

„Neistý človek radšej nekoná, pretože sa obáva akéhokoľvek rizika,“ vysvetľuje vedec. Tento jav je zrejmý na viacerých príkladoch: napríklad na odpore proti veterným elektrárňam či stožiarom mobilnej rádiovej siete.

Zdroj: www.focus.de

Juraj Pokorný
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis