Predchodcom CIA bol Úrad strategických služieb (OSS), ktorý plnil špionážne úlohy americkej vlády v období druhej svetovej vojny. CIA vznikla s nástupom studenej vojny oficiálne 18. septembra 1947, keď vzrástla masívna potreba USA vykonávať totálnu špionážnu činnosť v rámci celého sveta, avšak predovšetkým proti iným veľmociam sveta. Prioritou bol Sovietsky zväz. Zákon o národnej bezpečnosti z roku 1947 nariadil zásadnú reorganizáciu zahraničnej politiky a vojenských inštitúcií americkej vlády.
Vytvoril Radu národnej bezpečnosti, v ktorej boli najvyšší predstavitelia USA vrátane bezpečnostných zložiek. CIA ich mala informovať o svojej činnosti, takisto ako aj príslušné zložky Senátu, Snemovne a Kongresu USA. Fatálnou chybou v ďalších desaťročiach vývoja CIA bol fakt, že postupne sa vymkla spod kontroly prezidenta a Kongresu a dnes pôsobí ako štát v štáte a žije si svojím vlastným, pre planétu Zem nebezpečným spôsobom.
V apríli 1941 senátor a neskorší prezident Harry Truman reagoval na správu, že Nemecko napadlo ZSSR: „Ak uvidíme, že Nemecko vyhráva vojnu, mali by sme pomôcť Rusku. A ak bude vyhrávať Rusko, mali by sme pomôcť Nemecku a nechať ich zabiť čo najviac.“ Keď vyslovil tieto slová na pôde Senátu, neoznačili ho za cynika. Naopak, keď v roku 1972 zomrel, Trumanov nekrológ v The New York Times citoval toto vyhlásenie ako potvrdenie jeho povesti rozhodnosti a odvahy. Trumanov rovnaký základný postoj „nechaj ich zabiť čo najviac“ sa stal základom povojnovej doktríny – spolu so založením NATO a CIA. Táto myšlienka USA sa presadzuje dodnes a týka sa Ruska, Slovanov, všetkých štátov, ktoré sa vzpierajú americkej hegemónii a ich cieľa dobyť svet. Ide o pôvodné naplnenie Hitlerovho plánu – tentoraz USA.
Pred koncom druhej svetovej vojny, keď sa už naisto vedelo, že Nemecko prehrá, sa z popudu OSS vo Švajčiarsku, Nemecku, Turecku, Taliansku, Portugalsku a Španielsku začali budovať nové americké špionážne základne, na ktorých sa školili agenti na boj proti ZSSR – hlavne z radov nacistických špiónov. Aj do USA poutekalo množstvo fašistických predstaviteľov tajných služieb, ktorým poskytli ochranu za ich služby v prospech USA. Povojnovú tajnú službu Nemecka vybudoval podľa plánu USA fašistický generál Reinhard Gehlen, ktorý tam po skončení vojny dostal príležitosť. Na príkaz Američanov po vojne vytvoril z cca 4000 nacistov v Nemecku špionážnu sieť. Pred americkou verejnosťou CIA tieto informácie utajila, a zároveň si zabezpečila kontrolu nad Nemeckom. CIA využívala nemeckých špiónov aj v boji na tajnom fronte proti ZSSR. Nemecko sa stalo satelitom USA, s ktorými podpísali tajnú dohodu o bezvýhradnej poslušnosti na dobu neurčitú. Vďaka tomu si Nemci zabezpečili obrovskú finančnú pomoc na obnovu krajiny.
CIA sa dopustila fatálnej chyby aj v tomto období. Odvtedy sa totiž datuje prienik neonacistov do vysokých štátnych funkcií USA. Tu treba poznamenať, že od začiatku druhej svetovej vojny aj ZSSR veľmi úspešne infiltroval západné spravodajské služby – a zvlášť Nemecko – svojimi rozviedčikmi. Podrobne poznali plány Nemecka, a preto neskôr aj plány USA. V období studenej vojny sa CIA mnohokrát pokúšala dostať do riadiacich štruktúr ZSSR – alebo aspoň do blízkosti vysokopostavených politikov a tajných služieb ZSSR. Väčšinou bezúspešne. Špionážne správy zo ZSSR nemali pre CIA veľký význam, resp. nenarobili veľa škôd.
CIA bola od začiatku svojho vzniku organizáciou raziacou politiku totálnej špionáže proti všetkým štátom, ktoré stáli v ceste americkej hegemónii. USA nemajú vo svete skutočných priateľov. Majú len svoje satelity, štáty, ktoré zatiaľ nie sú na programe dňa, štáty ohodnotené ako nepriateľské a štáty s obrovským nerastným bohatstvom, ktoré sú medzi prvými obeťami amerických teroristických akcií. Tomu je podriadená aj politika a činnosť CIA. USA vôbec nejde o ľudí žijúcich v rôznych štátoch. Ide im o dobytie ich území a ľudí využívajú iba ako nástroje na dosiahnutie amerických cieľov. Pritom je jedno, koľko obetí v daných štátoch bude a do akej miery im spôsobia škody.
AUTOR: Ivan Štubňa
