CIEĽOM ZÁPADU JE BEZ NAJMENŠÍCH POCHYBNOSTÍ TOTALITA. DALO BY SA SKORO POVEDAŤ, ŽE TO BOLO TAK VŽDY. SPOMEŇME SI LEN NA OBDOBIE KOLONIZÁCIE AFRIKY, DOBÝVANIE A OVLÁDANIE AMERICKÉHO KONTINENTU, AUSTRÁLIE, NA VOJNY ZÁPADU PROTI CELÉMU OSTATNÉMU SVETU A AJ MEDZI SEBOU, TO VŠETKO BOLO ZÁKLADOM MYŠLIENOK NA SILOVÉ OVLÁDNUTIE ĽUDSTVA. MODERNÉ TECHNOLÓGIE SO SEBOU PRINIESLI NEBÝVALÝ ROZSAH MOŽNOSTÍ VZÁJOMNEJ KOMUNIKÁCIE A ZÍSKAVANIA A ŠÍRENIA INFORMÁCIÍ.
Medzinárodné právo sa vyvíjalo postupne s rozvojom obchodu medzi jednotlivými ríšami. Bolo potrebné chrániť napríklad konzulov, ktorí sa starali o obchodníkov v cudzine, regulovať vzťahy medzi bohatými a poddanými, chrániť námorné a pozemné cesty. Vznikali písomné formy zákonov. Ignorovať sa nedali dokonca ani niektoré vymoženosti pre chudobnejších. Vyvinuli sa práva a povinnosti ako všeobecne akceptovateľné princípy riadneho fungovania ľudskej spoločnosti. Spomeňme napríklad slobodu slova, resp. slobodu prijímania a šírenia informácií bez zasahovania štátov. Alebo nedotknuteľnosť súkromného majetku, nedotknuteľnosť obydlia, právo na život, neskôr právo voliť, zakladať politické strany, právo na mierové protesty, rovnosť medzi mužmi a ženami. V socialistických zriadeniach bolo významné dokonca aj právo na prácu, právo na vzdelanie, nárok matiek na materskú platenú dovolenku a pod. Západ si v tomto bral, hoci nedobrovoľne, vzor práve od socialistických štátov, ktoré tak rád bezdôvodne permanentne hanil. Dnes sa pritom neuveriteľne chváli, že to vraj priniesla ich vyspelá západná demokracia.
Hovorí sa, že s jedlom rastie chuť. A chuť moci nad ostatnými je veľmi nákazlivá. Tak sa postupne z vyspelých západných demokracií, ktoré majú, povedal by som, už v krvi historicky zapísané násilie voči slabším národom, stali štáty ovládané súkromnými záujmovými skupinami. Ak dnes hovoríme napríklad o slobodných voľbách, reč ide vlastne o ilúzii slobodných volieb. Politici predstavujúci isté programy sú (rovnako ako samotné voľby) priamo riadení záujmami veľkých nadnárodných korporácií v pozadí. Niekedy o tom vedia a niekedy vôbec netušia, že ich niekto niekam zámerne vedie. Ide najmä o banky a veľké priemyselné či ťažobné spoločnosti, ktorých finančná moc ovláda vrcholnú politiku prakticky vo všetkých štátoch sveta. Tak sa politika tvorí medzi záujmami klanových a korporačných skupín, kde prebieha tvrdý boj skoro výlučne o zisk, boj o kontrolu nad spoločnosťou a boj o moc.
Bez medzinárodného práva bude vo svete vládnuť chaos. Ak hovorím chaos, mám na mysli práve otázky používania sily voči slabším, odstránenia akejkoľvek humánnosti a preferencie osobnej moci a zisku. Takýto chaos, to je strata morálnej vyspelosti, strata pokroku, strata historickej pamäti. Predstavuje stagnáciu, zastavenie vývoja. Je preto nadovšetko významné a dôležité rešpektovať poriadok existujúceho medzinárodného práva. Ak hovorím konkrétne o slobode prejavu, resp. o jej obmedzovaní, musím uviesť aspoň najvýznamnejšie právne predpisy, ktoré v tomto smere spravodlivo upravujú vzťahy v spoločnosti. Ide najmä o Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a základných slobôd OSN prijatú v roku 1948 a o jej článok 19, Dohovor Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1953 vrátane neskorších dodatkov a jeho článok 10, teda Chartu základných práv Európskej únie z roku 2000, opätovne slávnostne vyhlásenú v roku 2007, ako aj o jej ustanovenie v článku 11 či Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu osôb patriacich k národnostným menšinám alebo k etnickým skupinám najmä v jeho článku 9. Samozrejme, musím spomenúť aj našu Ústavu, ktorá toto právo priznáva v článku 26. Všetky tieto ustanovenia hovoria o práve a slobode prijímania a šírenia informácií bez zasahovania štátu.
AUTOR: Štefan Harabin
