Peking oznámil, že pripravuje spustenie kozmickej misie, ktorej cieľom je pristáť do dvoch rokov s bezpilotnou sondou Chang’e-4 na odvrátenej strane Mesiaca, čo by v danej sfére znamenalo svetové prvenstvo. Informovala o tom dnes agentúra Reuters, odvolávajúc sa pritom na oficiálne čínske spravodajské zdroje, najmä na agentúru Nová Čína.
Modul pomenovaný podľa bohyne Mesiaca z čínskej taoistickej mytológie, vyšlú podľa šéfa čínskeho výskumného programu Liu Ťi-čunga na prieskumnú misiu niekedy v roku 2018. Technologicky nadväzuje na svojho predchodcu Chang’e-3, ktorý v roku 2013 pristál na mesačnom povrchu s diaľkovo ovládaným robotickým vozidlom nazvaným „Nefritový králik“, oproti nemu má však vyššiu nosnosť. Jeho poslaním bude odoberať a analyzovať geologické vzorky na opačnej, oveľa hornatejšej pologuli. Čína je tak po USA a Rusku treťou krajinou, ktorej sa podarilo dopraviť na Mesiac svoju vlastnú sondu.
Dobývanie vesmíru, ktoré v krajine nebeského draka koordinuje vojenský štáb, je veľmi nákladné – počíta sa v miliardách dolárov. V Číne sa však považuje za symbol jej obnovenej sily pod vedením komunistickej strany. Napokon ide aj o zjednocujúcu tému pre „čínsky sen“ (jednu zo základných téz politiky prezidenta Si Ťin-pchinga), ktorého cieľovou víziou má byť renesancia čínskeho národa, vytvorenie lepšej spoločnosti a silnej armády.
Vzmáhajúca sa ázijská superveľmoc si takisto kladie za svoj cieľ postaviť do roku 2020 na obežnej dráhe Zeme stálu vesmírnu stanicu (obdobu ISS) a neskrýva napokon ani ambíciu vyslať po roku 2020 na jej prirodzený satelit svojho prvého kozmonauta.
Na snímke vyhotovenej 16. júla 2015 americkým satelitom DSCOVR vidno odvrátenú stranu Mesiaca prechádzajúceho popri Zemi, od ktorej bol vtedy vzdialený 395-tisíc kilometrov. Pologuľa, ktorá nie je zo Zeme viditeľná, bola sfotografovaná už niekoľkokrát (prvé snímky poskytla v roku 1959 sovietska sonda Luna 3), preskúmaná však dosiaľ nikdy nebola.
Zdroje: Le Monde.fr, AFP, ČTK